Mnoho prívlačiarov si jarný čas čakania na prívlačovú sezónu na mimopstruhových vodách kráti plavačkárením, feedrovaním alebo klasickým lovom na ťažko. Pri týchto, skôr pokojnejších spôsoboch lovu, sa dá v pokoji pozorovať dianie vo vode a okolo nej. Jarné mesiace sú obdobím trenia a následného vývoja plôdika väčšiny rýb. A práve rybí poter je výrazným dráždidlom a hlavnou potravou po zime sa zotavujúcich dravcov. Bežné sú hlučné zalovenia, pričom rybky vyskakujú až nad hladinu. Dravé ryby akoby strácali svoju ostražitosť a ako v tranze sa odhodlajú za poterom až do plytčín. Časté sú aj zalovenia v tesnej blízkosti brehu, pod nohami sediacich rybárov. A práve technika lovu na imitácie rybej mlade je mojou témou a tipom pre nadchádzajúcu prívlačovú sezónu.
Pozorovanie pohybu, výskytu poteru a jeho aktivity sú faktory, ktoré vedú k úspechu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že poter sa zdržuje tam, kde nachádza dostatok potravy, úkrytov, ale hlavne v úsekoch s plytšou a teplejšou vodou. Mám na mysli konkrétne zátoky, oblasti pokojnejšej vody mimo hlavného toku za prehrádzkami na rieke, okolo kamenných spevnení brehov, rozsiahle plytčiny a rôzne prekážky. Výbornými miestami, ktoré sú poväčšine aj ich rodiskom, sú však vodnými rastlinami zarastené pobrežné pásy. Tieto oblasti spĺňajú všetky požiadavky na bezpečný vývoj a rybkám poskytujú dostatok potravy. Lov z brehu je však väčšinou nemožný, pretože často zachytíme nástrahu o porast, príp. stratíme zaseknutú a zdolávanú rybu, ktorá si v ňom nájde útočisko. Možnou alternatívou v takomto prípade je lov z člna.
Pretože dravé ryby sú v dnešnej dobe kvôli silnejúcemu rybárskemu tlaku veľmi opatrné a prieberčivé, mali by nástrahy a spôsob ich prezentácie byť čo najhodnovernejšie. Musia spĺňať požiadavky po stránke sfarbenia, veľkosti, ale hlavne spôsobe pohybu. Dalo by sa povedať, že nástraha imitujúca poter by mala mať do 5 cm, farbu prevažne striebornú a pohybovať by sa mala zmätene s malými zastaveniami.
Voblery sú nástrahami, ktoré na nerozoznanie dokážu imitovať živú rybku. Strieborné modely s čiernym chrbátikom, vedené v miestach výskytu poteru, dokážu oklamať aj toho najskúsenejšieho dravca. Najvhodnejšie sú jednodielne mini nástrahy od 2 do 5 cm štíhlejšieho tvaru, plytko potápavé. Vedenie týchto voblerov by malo byť stredne rýchle s krátkymi prestávkami. V ranných a hlavne večerných hodinách, keď rybky zbierajú potravu z hladiny, stojí za to vyskúšať aj hladinové vzory, ktoré priťahujeme krátkymi prískokmi. Aby práca týchto mini nástrah bola čo najefektívnejšia, nepoužívam karabínky, ale viažem ich na tzv. voľný uzol.
Páperovce svojim vláčnym pomalým pohybom dokážu vyprovokovať aj práve neloviaceho dravca. Jeho stanovište nebude také ťažké nájsť, pretože sa bude zdržiavať pri najbližšej prekážke, vždy v blízkosti výskytu poteru. Z farebných kombinácií je výborný čierny previazaný striebornou lamelkou, alebo strieborný s tmavým chrbátikom, veľkosť opäť do 5 cm. Hmotnosť hlavičky nemusí byť až taká veľká, pretože nejde o klasický lov pri dne - mala by sa pohybovať od 1 do 4 g. Nástrahu oživujeme jemnými pohybmi špičky, aby sme imitovali zmätenú alebo poranenú rybku.
Plandavky, hlavne menšie a užšie typy, vedené húfom poteru sú takmer na nerozoznanie od rybičiek. Pre naše potreby sú najvhodnejšie ľahšie modely striebornej alebo bronzovej farby s prirobeným alebo prikresleným okom. Vedenie by malo byť stredne rýchle, s prestávkami, kedy nechávame nástrahu klesať na napnutom vlasci. Práve pri klesaní dravec veľmi často zaútočí. Týmto pohybom sa budeme snažiť znázorniť poranenú, zmätenú rybku.
Najvhodnejšie sú veľkosti č. 00 a 0 oválneho tvaru listu alebo č. 0 - 2 tvaru vŕbového listu. Z farieb to budú podobne ako u plandaviek - strieborná alebo bronzová. Rýchlosť vedenia by mala byť pomalšia s občasnými zrýchleniami. Dodatočné zaťaženie nie je za bežných podmienok nutné, keďže húfy malých rybiek sa najviac zdržujú v stĺpci alebo pod hladinou. Dravce vnímajú vibrácie rotačiek svojou bočnou čiarou a preto sú dobrými nástrahami aj v podvečerných a večerných hodinách.
Farebné kombinácie, či už ide o ripre alebo twistre sú podobné. Najvhodnejšia je priesvitná so strieborným brokátom, príp. perleťová s čiernym chrbátikom. Všetko však závisí od výskytu konkrétneho druhu rybičiek na danom lovisku. Zaťaženie volíme od 1 do 5 g, prihliadnúc sa silu a povahu prúdu, ale hlavne hĺbku, v akej sa zdržuje poter. Rýchlosť vedenia nástrahy nemusí byť príliš veľká, práve naopak, môžeme nechať rybe nástrahu ochutnať. Dobré výsledky sa dajú dosiahnuť aj parfumovaním nástrahy rôznymi sprejmi. I napriek tomu, že používame mini nástrahy do 5 cm, veľmi často sa stáva, že aj väčšie ryby sprevádzajú nástrahu za stáleho obhrýzania až do tesnej blízkosti brehu.V takomto prípade často pomôže zmena nástrahy za menšiu, ktorú dravá ryba už ochotnejšie akceptuje a doberie ju.
Kľúčom k úspechu môže byť aj zistenie, plôdik akých rýb sa vyskytuje na lovisku. Prieskum môžeme urobiť podberákom s veľmi jemnou sieťkou alebo pozorovaním voľným okom. Tejto skutočnosti prispôsobíme farbu nástrahy a jej pohyb tak, aby sme dokonale napodobnili poter rýb práve vytrených v týchto miestach. Vhodný výber nástrahy môže byť rozhodujúcim kritériom na dosiahnutie úspechu. Napodobenina malého ostrieža, prípadne čereble býva tou správnou voľbou.
Ak sa rozhodnete vyskúšať tento nesporne zaujímavý spôsob lovu, musíte dodržať určité pravidlá. Tichý prístup k lovisku a nenápadné oblečenie splývajúce s prostredím by malo byť samozrejmosťou. Taktiež jemnosť náčinia je potrebné prispôsobiť malým nástrahám, hlavne kvôli dlhším a presnejším nahodeniam. Vzhľadom na to, že chytáme na pomerne krátku vzdialenosť, treba mať vždy perfektne nastavenú brzdu, pretože často dochádza k útoku väčšieho dravca pod samotným brehom. Zdolávanie úlovku by malo byť podľa možností opatrné, aby sa nevyplašil kŕdeľ poterových rybičiek, pretože v blízkosti možno s istotou očakávať aj ďaľšie dravce.