Rusko 2008 – polostrov Kola (3. časť)

Články

Ráno ideme opäť pre zmenu skúsiť malú Inďoru. Je dobré, že v dosahu máme takéto možnosti lovu a dá sa vybrať z dvoch takto rozdielnych riek a lovených rýb. Opäť vidno loviť pstruhy na hladine a ich aktivita je snáď väčšia ako predvčerom. Už ani nešpekulujem a rovno tam dávam oranžovú nymfu. Prvý hod – pstruh, druhý hod opäť ryba a takto stále dokola. Podarilo sa mi nájsť miesto, kde sa vlieval malý prítok. Tu voda na nejakom dvadsaťmetrovom úseku doslova vrela. Doslova som sa hral. Ryby boli tak zbláznené, že nebolo nutné vôbec nechávať nymfu vyklesať. Prišiel som na to, že ju stačí nahodiť, rýchlo ťahať úplne pod hladinou a sem tam s ňou cuknúť. Zábery boli aj na takto vedenú nymfu tak agresívne, že ryby pri útoku častokrát vyletili celé nad vodu. Neplašilo ich ani zdolávanie a lovili veselo ďalej malé rybičky aj priamo pod mojimi nohami. Pár rýb som chytil tak, že nebolo nutné ani nahadzovať ďaleko a chytal som si len pod špičkou prúta ako na bič. Položil som gumu na hladinu, potiahol a vyletel po nej 40 cm pstruh. Bolo to až nechutné :o) Keď zábery ustávali, t.j. nemal som rybu na každý hod, stačilo sa posunúť o nejakých 15 metrov nižšie a opäť nové ryby útočili s rovnakou vervou.

Pomaly mi už ale dochádzali oranžové nymfy a tak som začal skúšať aj ostatné farby. Záberov znateľne ubudlo, ale aj tak sa raz za čas dal oklamať pstruh aj na inú farbu. Chcel som sa však aj tu pokúsiť o lososa a tak som tam začal čoraz častejšie hádzať trubičkové muchy. Losos sa v ten deň nepodaril ani jeden, zato zopár pstruhov skočilo ešte aj na vláčené muchy. Citeľne sa oteplilo a začínajú sa objavovať prvé komáre. Snáď ešte jeden deň im to vydrží a vyroja sa až po mojom odchode.

Večer sa lúčim s Nórmi, ktorých už opäť volajú pracovné povinnosti a odchádzajú domov. Mne ostáva ešte jeden deň, ale stále váham, kde ísť. Nakoniec sa rozhodnem pre Kicu, kde je síce menej úlovkov, ale zato väčšia šanca na lososa. Pstruhov som už totálne prechytaný. Beriem zo sebou už len ťažký prívlačový prút a budem chytať na vláčenú muchu. Na celom úseku rieky som snáď sám. Nikde ani živej duše. Pomaly sa cez bažiny posúvam proti prúdu a budem sa vracať dole vodou. Predieram sa cez húštinu k rieke a hneď vidím skákať z vody lososa neďaleko od brehu. Začína to pekne. Idem k miestu, kde ho bolo vidno a posielam do vody zaťaženú trubičkovú muchu. Na prekvapenie som na záber nemusel ani dlho čakať. Po záseku vyletí losos na hladinu, ale rovnako rýchlo vystrelí z jeho tlamy aj uvoľnená mucha. Smola. Už si na to pomaly zvykám, že nejaké vypnuté ryby k tomuto spôsobu chytania jednoducho patria. Keď však za päť minút vypínam ešte jedného, prestáva sa mi takáto štatistika páčiť. Neviem, či je chyba v slabých zásekoch alebo háčik netrafí jednoducho správne miesto v tvrdej papuli lososa. Som odhodlaný sa sústrediť a ďalší záber už nepokaziť. Dlho sa nič nedeje, ale keď asi po hodine cítim opäť zatiahnutie za muchu, na nič nečakám a silno sekám. Odskákal si to malý lipeň, ktorý letí vzduchom. Snáď 20-centimetrová rybka divoko zaútočila na veľkú trubičkovú muchu určenú pôvodne lososom. Na tomto mieste sa mi podarilo chytiť ešte niekoľko lipňov, ale všetko to boli len takéto malé ryby. Komárov už začína byť dosť, ale stále ich ešte stíha držať ako tak na uzde repelent. Aj keď lov už niekedy prestáva byť zábavou, lebo človek musí neustále okolo seba mávať rukami a odháňať dotieravý hmyz. Hlavne to však odpútava pozornosť a zmenšuje sa koncentrácia, keď je treba trafiť ojedinelé zábery. Našťastie sa okolo obeda rozfúkal vietor a tak sa komáre stiahli.

Dočkal som sa však aj rozlúčkového lososa. Záber prišiel tak, ako to bolo už zvykom - úplne z ničoho nič, po dlhom a úmornom hádzaní bez záberu. Túto rybu si vychutnávam, lebo viem, že môže byť tou poslednou. Naviac ako skáče z vody, ukazuje sa, že je to celkom pekný kus. Nemám sa kam ponáhľať a postupne sú výpady lososa čoraz menej energické. Po pár minútach ho mám vyčerpaného pri brehu. Fotoaparát si kladiem na zem a robím si aspoň pár menej vydarených fotiek so samospúšťou. Losos je krásna ryba a nemôžem sa na neho vynadívať. Vždy chvíľu trvalo, kým sa spamätal po zdolávaní a mohol sám odplávať. A tak sa snažím si tieto vzácne okamihy čo najviac užiť. Klačím na kraji vo vode a unavený losos mi leží pri nohách. Stojí už rovno, ale stále ešte neodchádza od brehu do hlbšej vody. Hladkám ho po chrbte a som šťastný. Je to úžasný pocit. Viem, že som dosiahol vrchol. Cítim, že ďalej sa ísť už nedá a som na konci cesty.

Pri chytaní pstruhov na Inďore som sa pristihol, ako sa ich snažím chytiť čo najviac, sústredil som sa, aby som ich nevypínal pri zdolávaní, jednoducho ako na pretekoch. Losos je iný. Stačí chytiť jedného a človek je niekde inde. Už nemusím ani chytať, spokojne jem a polihujem na slnku na brehu v tráve. Takto nejako vyzerá živý sen. Z času na čas vyskočí losos a je tu ako v rozprávke. Takto nejako som si to predstavoval. Do večera sa mi ešte podarí chytiť pár lososov, ale to sa už len motám okolo vody. Viac už chytať ani nepotrebujem.

V krátkosti by som sa ešte na záver pristavil pri používanom náčiní a nástrahách. Z nástrah na moje prekvapenie totálne zlyhali rotačky pri love kumže a len oranžovým nymfám (farba Smoke) môžem vďačiť za tak bohaté úlovky morských pstruhov. Zbytočne som so sebou vliekol kilá ťažkých plandaviek, na týchto riekach a pri tomto prietoku, aký bol počas môjho pobytu, pohodlne stačili podlhovastejšie plandavky s hmotnosťou cca 10 – 20 g, hlavne v striebornej farbe v kombinácii s nafarbeným oranžovým prúžkom na hornej strane. Videl som však aj rieky, kde by snáď nemuseli stačiť ani 50 g plandavky, takže si je treba dopredu zistiť a prispôsobiť nástrahy aj termínu. Na lososov som mal najviac záberov na vláčené klasické lososové muchy a trubičkové muchy, hlavne v kombinácii čierno – červenej a čierno – oranžovej farbe. Pri ich love sa nástrahy vodia väčšinou splavovaním po ich kolmom nahodení na prúd. Aj keď sme chytali pomerne malých lososov, vlasce pri ich love sme používali v priemeroch okolo 0,30 mm, či už to bolo na prívlač, alebo pri muškárení ako koncový nadväzec. Bolo to hlavne kvôli zdolávaným rybám, aby neboli zbytočne zostresované a vyčerpané dlhým bojom a mohli sa čo najskôr vrátiť späť.

Použité náčinie:
prút: Dragon HM62 Plus Super Fast, 260 cm, 5 – 18 g
navijak: Shimano Twinpower 2000 C
vlasec: Esox Raptor Hi – Tech 0,18/0,21 mm
prút: Sportex Carat Spin 4, 280 cm, 65 g
navijak: Shimano Twinpower 4000 FA
vlasec: Esox Raptor Hi – Tech 0,29 mm