Hoci zima koncom minulého roku nebola veľmi tuhá, dravce pri chuti príliš neboli. Podarilo sa mi síce uloviť zopár menších šťučiek a zubáčov, ale s predchádzajúcimi rokmi sa to nedalo porovnať. Ani s ostriežmi a jalcami to nebolo o nič lepšie. V lete však postihla úsek Váhu od Dubnice až po Trenčín silná otrava, ktorá zabila množstvo rýb. Tajne som však dúfal, že situácia nebude až taká zlá. I keď sa naša organizácia snaží vysádzať ryby do otravou postihnutých úsekov, s dravcami to ide ťažšie a pomalšie. Mierové ryby sa nevysádzajú vôbec a tým menším chvíľu potrvá, kým dorastú. A jalcov a ostriežov nevysádza asi nikto na Slovensku. Ale i tak si vážim, že sa u nás vysádzajú aspoň nejakí dravci.
V tomto čase sa nám ozval kamarát z dubnického družstva Braňo Waldecker s bratom, že by si chceli prísť k nám trochu zavláčiť. Hoci som sa ich snažil odradiť, nedali si povedať. Tak sme sa začiatkom decembra stretli v jedno sobotné ráno spolu s Peťom, Braňom a jeho bratom Radom u nás na Váhu. Najskôr sme chceli vyskúšať staré koryto Váhu, ktoré nebolo otravou postihnuté a kde sa mi podarilo pred týždňom chytiť niekoľko menších šťúk. Počasie bolo celkom príjemné. Pár stupňov nad nulou a zamračená obloha by mohla dravcom vyhovovať. Začínam loviť s voblerom, Peťo skúša ripper, Braňo smáčka a Rado chytá na twister.
Často so sebou nosím niekoľko prútov, ale dnes som sa rozhodol, že zoberiem na vyskúšanie len jeden pomerne nový Jackson 210 cm dlhý s vrhačkou 0 – 7g a s vlascom 0,10 mm. Tento prút nemám príliš dlho, ale svojimi vlastnosťami si ma získal a chcem ho čo najviac používať, aby som pred nadchádzajúcou ligovou sezónou čo najviac vychytal jeho „muchy“. Voda je pomerne čistá, ale nevidím v nej žiadny pohyb. Hoci meníme nástrahy a prechádzame sľubné miesta, okrem pár kontaktov s menšími ostriežikmi nemáme žiadny poriadny záber.
Rozhodujeme sa, že prejdeme na kanál Váhu, kde som chytil pred časom zopár ostriežov a zubáčov. Všetci už lovíme iba na gumy. Spolu s Peťom vyberáme iba tie najlepšie miesta, keďže tento úsek poznáme veľmi dobre. Peťo s Radom obsadili miesto, kde sa nám často darí chytiť zubáčov. Je to naša tutovka. Ja sa s Braňom presúvam o niečo vyššie proti prúdu. Obidvaja lovíme na smáčky tmavšej farby. Prechytávame miesto pod mostom okolo pilierov. Po chvíli Peťo hlási menšieho zubáča na ripper a o chvíľu ďalšieho.
Mne pod nohami zaberá menší ostriež, ale pri brehu mi padá. Aj Braňo chytá menšieho ostrieža. Konečne nejaké zábery. Postupne sa presúvame na ďalšie miesta. Veľa si sľubujeme od miesta, kde ústí teplejší prítok a kde by sa mohli zdržiavať hlavne jalci. Tesne nad týmto prítokom som sa rozhodol vyskúšať miesto, kde sa v lete nedalo loviť, lebo bolo príliš zarastené a nedostupné. Teraz sa mi tu však darí predrať sa cez kríky. Starý peň, ktorý siaha až do vody, nad tým veľký kovový pontón a hlbšia voda dávajú tušiť stanovisko dravcov. Breh je pomerne strmý. Čo najtichšie sa predieram porastom a učupím sa nad starý peň. Smáčka nahadzujem vpravo proti prúdu až k starému pontónu. Nechám ho klesnúť na dno, špičkou prúta ho mierne zdvihnem, pošklbnem a opäť nechávam klesnúť. Takto to opakujem a nástrahu pomaly priťahujem k brehu. Prút pracuje skvele. V rukách cítim každý pohyb smáčka a kontakt s dnom. Tesne pod brehom prichádza jemné potrasenie, ktoré postupne silnie. Zasekávam a prvý ostriež je na brehu. Postupne vejárovite prechytávam celé miesto. Pri jednom z nahodení, keď nechávam nástrahu klesnúť, zacítim v stĺpci prudšie trhnutie. Podvedome zasekávam. Ryba okamžite vyštartovala od brehu smerom do prúdu. Je mi jasné, že to nie je ostriež, ale pravdepodobne jalec.
Ryba bojuje pomerne slušne, ale prút a dobre nastavená brzda navijáku tlmia s istotou jej výpady. Postupne k brehu priťahujem asi 40 cm jalca hlavatého. Krásne stavanú rybu odopínam a čo najtichšie púšťam späť. Celý čas sa krčím na jednom mieste a začínam cítiť, ako mi tŕpnu nohy. No i tak sa snažím vydržať, aby som si miesto nerozplašil. Nástrahu spúšťam pod korene. Nenahadzujem, len držím vlasec medzi prstami a chytám na dĺžku prúta. Tesne nad dnom ju zdvíham a opäť nechávam klesať. Vtom zbadám ostrieža, ktorý smáčka prenasleduje až pod hladinu. Potiahnem nástrahu mierne do strany a ďalší ostriež sa nechal zlákať gumennou rybičkou. O chvíľu na to sa mi darí pod pontónom uloviť ešte jedného jalca a dvoch ostriežov. Potom zábery prestávajú. Keďže som sa dosť zdržal, ponáhľam sa za ostatnými pozrieť, ako sa im darí. Tí už lovia na prítoku a tiež sa im podarilo uloviť niekoľko jalcov.
Chvíľu lovíme spoločne, ale keďže je už pomerne veľa hodín, rozhodujeme sa vrátiť. Pri spiatočnej ceste mi to ešte nedá a preväzujem 3 cm Relax Banjo. Ukazujem ostatným miesto, kde sa mi darilo. Zelenkavé banjo hádžem k pontónu. Asi na tretí hod cítim známe trasenie a asi 20 cm ostriež sa trepe nad vodou. Peťo mi urobí fotku a rybu vraciam späť do vody. Miesto je úzke a viac rybárov sa tu nezmestí. Preto balím a spoločne odchádzame. Hoci sme nechytili žiadne veľké úlovky, všetci sme spokojní. Podarilo sa nám nájsť stanovištia rýb a v zimnom období si celkom dobre zachytať. Som rád, že ryby sa pomaly vracajú do otravou zasiahnutých úsekov. Bude to však dlhá cesta. Verím však, že aj našim pričinením sa môže urýchliť a podariť.