Rybie rozmary

Články

Len málo živočíšnych druhov vzbudzuje pri love toľko vzrušenia. Ani jedna celá encyklopédia by nestačila na opísanie všetkých umelých nástrah vytvorených a určených na lov lososovitých krásavcov. 16. apríl, dátum, ktorý je pre každého prívlačiara a muškára znamením otvorenia novej pstruhovej sezóny. Počas dlhých, zimných večerov našej loveckej letargie často hľadáme, čítame a osvojujeme si nové typy, triky a fígle, ktoré sa práve spomínaným termínom majú premietnuť do praxe. Naše krásne, kedysi na ryby bohaté revíry sú ťažko skúšané fenoménmi ako kormorán, volavka, vydra, biologická katastrofa, znižujúci sa prietok vody, regulácia tokov, čo zanecháva viditeľnú, ťažko a ak vôbec reparovateľnú jazvu. Tou jazvou je znižujúci sa stav početnosti pstruha potočného a lipňa tymiánového. Ostatné sprievodné druhy zmizli už dávnejšie. Všimli sme si to, ale nepripravili ich na návrat do ich pôvodných lokalít dodnes. Ale o tomto sa rozpisovať dnes nechcem, aj keď to má citeľné prepojenie na kvalitu a kvantitu našich úlovkov. Keďže početnosť pstruha potočného v ichtyomase takmer každého potoka, rieky, či bystriny klesá, je prirodzenou snahou asi každej mestskej organizácie SRZ dopĺňať chýbajúci stav introdukciou – umelým zarybňovaním.

Sezóna nám začala, rybári sa tešia z úlovkov dúhakov, občas prekvapí i statný exemplár potočáka a ojedinele i sivoň americký. Takto to ide až do chvíle, kedy počet úlovkov začína pomaly klesať, až napokon úplne prestanú. Vtedy začíname kritizovať prácu hospodárov, že do vody vypustili málo rýb, alebo nič do nej nedali. Sťažujeme sa na stále sa zvyšujúce poplatky povoleniek, členských príspevkov a v tichosti spomíname a komparujeme, čo bolo kedysi a dnes je to nenávratne preč. Ale kde je potom chyba, keď iní rybári chytajú ryby a ja nie? Určite v zarybnení, ani iných okolnostiach problém neviazne. Som to ja a moje skostnatené, dinosaurie myslenie. Osobná neprispôsobivosť novým nástrahám, metódam, či technikám lovu. Človek ovplyvňuje svoje konanie iba svojím myslením. Ak boli dúhaky vysadené do revíru a brali vám i druhým rybárom, verte, že ste ich nedokázali za týždeň, či dva kompletne všetky opäť vyloviť z vody. Prečo? Zarybňovacia povinnosť je daná pre každý revír osobitne, samostatne. Aj pri počte predaných povolení na daný revír nie sú štatisticky úspešný všetci rybári loviaci v danom čase na danom revíry. Jeden je úspešný, druhý zas nie. Každý z nás má vytipované určité typy nástrah, odskúšanú techniku prezentovania nástrahy, či dokonca miesta (ohyb rieky, splavy, plytčiny, ťažné, hlboké miesta a podobne), ktorým sa z časového hľadiska venuje dlhší čas, alebo ich dokonca úmyselne obchádza. A práve tie obchádzané a zatracované miesta lovu, použité nástrahy, či nové vedenie (prezentovanie) nástrahy, alebo dokonca zmenené celé taktiky lovu prinášajú ten úspech.

Množstvo, prietok vody v toku práve v období otvorenia pstruhovej sezóny je oveľa väčší ako v letných mesiacoch. Determinuje to stanovisko pstruha. Ak lovíte na dlhej pláni, kde v apríli je 50 – 60 cm hĺbka a v letných mesiacoch tade preteká tok so stĺpcom vody 20 – 30 cm je aj vizuálna orientácia ryby oveľa zložitejšia v porovnaní s letom, kedy vidíte takmer na každý kameň vo vode. Po vysadení zostáva najmä dúhak v blízkosti miesta, lokality vysadenia. Až pokiaľ sa neaklimatizuje a spozná svoje nové životné podmienky, potravinové možnosti, ktoré mu poskytuje rieka, hroziace nebezpečenstvo zo strany rybárov, ale i prirodzených predátorov. Časovo sa to ohraničiť presne nedá. Od pár dní po týždeň, možno dva. Veľmi plytká, prehriata voda s kyslíkovým deficitom je pre pstruha nevyhovujúca a takýmto miesta sa oblúkom vyhýba. Neposkytujú mu žiadne mimoriadne výhody, čo sa týka potravy, dostatku kyslíka a ani čo sa týka možností úkrytu. Stiahne sa do miest, ktoré sú hlbšie, napríklad pod podmyté brehy s množstvom koreňov a iných prekážok ako skaly, kusy dreva, či celý strom prehradzujúci tok, rôzny komunálny odpad v podobe celých kobercov, torza bielej elektroniky „uskladnených“ v riečisku. Ďalej sú to klasické učebnicové miesta ako splavy, tône, ohyby rieky, oblasti v okolí odberných zariadení pre výrobný priemysel a podobne.

Pri vedení mojej nástrahy využívam pomoc samotného prúdu. Najmä woblerov. Používam tak potápavé, ako i plávajúce modely. Veľakrát si vyžadujú podmienky loviska práve plávajúci typ woblera, s ktorým sa ale pri hlbokej alebo rýchlej, ťažnej vode nedostanem na samotné dno, kde sa zdržiavajú pstruhy. Na mieste, kde vidíte na samotné dno aj pri tzv. snehovej vode, sa vám možno stalo, alebo sa vám môže stať, že vidíte plávať pstruha v tesnej blízkosti vašej nástrahy, tesne pred tým, ako po nej zaútočí. Je to jedinečný okamih. Preferujem veľkosti woblerov od 1,8 cm do 3 - 4 cm. Niekedy i 5- 6 cm v závislosti od veľkosti lovenej ryby (obr. 1).

obr. č. 1

Prúd vody pôsobí, tlačí na lopatku (norítko) woblera a tým ho smeruje ku dnu. Samozrejme, že iba samotný tlak prúdu nestačí. Ďalší úkon ktorý vykonávam je, že navíjam wobler. Dôležitá je rýchlosť, akou priťahujeme nástrahu. A to je to, čo potrebujete. Zanoriť nástrahu na samotné dno. Práve tu by som sa chvíľu zastavil. Predstavte si dvoch rybárov. Každý použije to isté technické vybavenie (prút, navijak, monofilový vlasec/spletanú šnúru), taký istý potápavý wobler, rovnakej veľkosti, hmotnosti i farebného vzoru, ale ... iného typového prevedenia (obr. 2). Čo myslíte, kto dosiahne rýchlejšie a efektívnejšie dno? To, že vám kamarát, či kolega poradí kúpiť Salmo, Dorado, Rapalu, Kamakatsu, Yo-zuri, Duel, Émpé, Exclusive, Kaikoon, Illex, Ugly Duckling, Berkley, Abu Garcia, Owner alebo inú značku v danej veľkosti a farbe neznamená, že vám poradil a povedal všetko a teraz už budete úspešný. Musíte sa vždy opýtať aj na detaily, či to bude kamarát alebo obchodník, lebo tie dotvárajú celkovú mozaiku o danej nástrahe. Rybári sa častokrát bezdôvodne boja používať potápavé wobleri (ale i reflexné farby woblerov), pretože ich môžu odtrhnúť, alebo je argumentom väčšia lopatka, ktorá plaší ryby v porovnaní s plávajúcimi typmi. Plávajúci môžete odtrhnúť tiež a lopatka, či je veľká, alebo malá neodrádza ryby k záberu, lebo ju nevnímajú, ako rušivý element.Prúd vody pôsobí, tlačí na lopatku (norítko) woblera a tým ho smeruje ku dnu. Samozrejme, že iba samotný tlak prúdu nestačí. Ďalší úkon ktorý vykonávam je, že navíjam wobler. Dôležitá je rýchlosť, akou priťahujeme nástrahu. A to je to, čo potrebujete. Zanoriť nástrahu na samotné dno. Práve tu by som sa chvíľu zastavil. Predstavte si dvoch rybárov. Každý použije to isté technické vybavenie (prút, navijak, monofilový vlasec/spletanú šnúru), taký istý potápavý wobler, rovnakej veľkosti, hmotnosti i farebného vzoru, ale ... iného typového prevedenia (obr. 2). Čo myslíte, kto dosiahne rýchlejšie a efektívnejšie dno? To, že vám kamarát, či kolega poradí kúpiť Salmo, Dorado, Rapalu, Kamakatsu, Yo-zuri, Duel, Émpé, Exclusive, Kaikoon, Illex, Ugly Duckling, Berkley, Abu Garcia, Owner alebo inú značku v danej veľkosti a farbe neznamená, že vám poradil a povedal všetko a teraz už budete úspešný. Musíte sa vždy opýtať aj na detaily, či to bude kamarát alebo obchodník, lebo tie dotvárajú celkovú mozaiku o danej nástrahe. Rybári sa častokrát bezdôvodne boja používať potápavé wobleri (ale i reflexné farby woblerov), pretože ich môžu odtrhnúť, alebo je argumentom väčšia lopatka, ktorá plaší ryby v porovnaní s plávajúcimi typmi. Plávajúci môžete odtrhnúť tiež a lopatka, či je veľká, alebo malá neodrádza ryby k záberu, lebo ju nevnímajú, ako rušivý element.

obr. č. 2

Pri použití woblerov, ktoré majú upínanie na lopatke získame oveľa lepšiu pracovnú hĺbku, ako pri modeloch s upnutím na telíčku (mimo norítka – pozri obr. 2, norítko vs. telíčko). Hlboko potápavé modely narážajú svojou lopatkou o dno a kopírujú jeho reliéf. Toto je jedným z mnohých úlomkom mozaiky, ktorý odlišuje, či budeme pri love úspešný alebo neúspešný. Plávajúci wobler sa nedokáže a ani nie je na to konštruovaný ponárať sa a pracovať v blízkosti dna ako práve potápavý typ. Plávajúci pracuje nad hlavami (horná tretina alebo polovica vodného stĺpca), stanovišťami pstruhov a tým sa vyhýba tzv. horúcim zónam záberu (miesto s väčšou pravdepodobnosťou a frekvenciou záberov). Áno aj plávajúci wobler nám dokáže poslúžiť a pomôcť, ale nie v takej miere ako potápavý. De facto spôsobuje to tlak prúdu, ktorý nám vytláča wobler smerom k hladine a my nedokážeme malou hmotnosťou túto bariéru prekonať a zanoriť sa až ku dnu. Väčšinou ho musím pre takéto použitie tuningovať (dolaďovať) prídavnou záťažou umiestnenou pred wobler, alebo pomocou bočného prívesu. U niektorých typov plávajúcich woblerov sa ale pridaním záťaže zmení ich celkový chod, pohyb.

Pripomínam, že vstup ale i akýkoľvek pohyb v riečisku by ste mali vykonávať za čo najmenšieho hluku a samozrejme v najväčšej bezpečnosti. Do toku sa postavím kolmo aj s udicou a wobler nahodím v smere toku rieky. Akonáhle dopadne wobler na vodnú hladinu, buď začínam okamžite navíjať, alebo niekoľko sekúnd počkám a až potom začnem navíjať. Prúd rieky odvedie väčšinu, či dokonca podstatnú časť práce pri zanorení potápavého woblera za mňa (obr. 3). Následné ďalšie nahodenia, ak neprichádza záber prechytávam „čítankové“ miesta, alebo prelovujem miesto do tzv. ružice.

obr. č. 3

Na mieste, kde pobrežná vegetácia zasahuje do toku (sklonené koruny stromov, previsnuté kríky) volím práve plávajúci wobler. Pomocou plávajúcich vlastností ho splavím – zdriftujem pod konáre a následne s ním môžem začať pracovať (obr. 4). Daňou za nezachytenie sa do konárov okolitého rastlinstva je práve jeho spomínaná pracovná hĺbka. Ale radšej ticho loviť, ako hlučne lomcovať s konárom, ktorý častokrát povolí až vtedy, keď mu manuálne sami pomôžete, ale to je už po vašich úspešných vyhliadkach na lov.

obr. č. 4

S rotačkami je to podobné. Nastáva ale dilema. Skôr by som povedal, že následná prezentácia vyplýva z veľkosti listu rotačného blyskáča. Hlavne ak používam veľkosti listov od čísla 000, 00 alebo 0. Prúd vody pôsobí na rotačný list podobne, ako na lopatku – norítko woblera. Z toho dôvodu prezentujem wobler iným spôsobom a rotačku zas rozdielnym spôsobom. Ak sú to veľkosti rotačných listov čísla 2, max. 3, vediem ich po prúde (obr. 5). Musím však povedať, že takto lovím hlavne v prúdoch. V tichej, pokojnej, alebo hlbokej vode zvyknem loviť proti prúdu, aby mi pomáhal tlak prúdu vody a nemusel som dolaďovať rotačku delenou záťažou – brokom. Pri prezentácii odporúčam niekedy zrýchliť tempo pri prezentácií rotačky, buď navijakom alebo pomocou špičky prúta. Takéto náhle zrýchlenie, či trhnutie dokáže ešte viac vyprovokovať pstruha k útoku. Záber býva rýchly a agresívny.

obr. č. 5

Vedenie twistrov, ripprov, ráčikov, nýmf, jiggov - tieto nástrahy majú snáď najväčší rozsah uplatnenia, či využiteľnosti, čo sa týka prelovenia celého vodného stĺpca. Pri porovnaní s woblermi v kategórii cena, taktiež radíme na prvé miesto. Pri love nielen pstruhov, ale aj akejkoľvek inej ryby nevystačíte s jedným, či dvoma druhmi nástrah. Musíte byť pripravený prispôsobiť sa náhlym zmenám vody, ale i náladám rýb. Mohlo by sa zdať, že pstruhy menia náladu pri braní na určité umelé nástrahy z hodiny na hodinu, ako lipne ignorujú umelé mušky napr. rovnakej veľkosti, ale iného farebného prevedenia. A ako s nimi pracovať? Tak ako wobler, rotačku, twister, ripper, ráčika, nymfu, či jigg môžeme prezentovať viacerými spôsobmi. Všetko je len na fantázii a predstavivosti človeka, dať „životný impulz“ nástrahe, aby imitovala, čo najprirodzenejšie pohyb reálnej potenciálnej koristi. Skúste sa práve pri prezentácii sústrediť na pohyb vašej nástrahy vyplývajúci z rýchlosti navíjania. Spôsob vedenia – prezentovania (obr. 6) týchto typov nástrah závisí od lokality lovu - hlboká tôňa, ohyb rieky, či tesná blízkosť splavu, alebo práve rýchlejšie, prúdivé partie striedajúce sa dlhými pláňami, ale aj prechod z hĺbky na plytčinu.

obr. č. 6

Keď nad tým tak premýšľam, prišiel som k záveru, že pomalým, trhavým spôsobom vedená mäkká nástraha, alebo jigg z peria pracuje častokrát na rovnakom princípe prezentovania, ako pri love zubáča. Aj pri pstruhovi prichádza mnohokrát záber vo fáze klesania, alebo pozoruje „gumku“ a pláva za ňou v tesnej blízkosti z väčšej vzdialenosti, kým je natoľko presvedčený o jej prirodzenosti, či stráviteľnosti, že zaberie alebo práve koná inštinktívne, pudovo a bráni si teritórium. Zábery sa niekedy prejavia agresívnym spôsobom, inokedy akoby sa nám niečo zavesilo na nástrahu, alebo ste ju niekde zachytili.

Sfarbenie umelých nástrah rozdeľujeme na:

• prirodzené jasného alebo tmavého odtieňa, ďalej farebné prevedenie imitujúce potravu rýb; verné kópie napr. pstruha potočného, dúhového, čereble, hlaváča, jalca alebo ostrieža
• fantastické farebné prevedenie, ktoré sa v prírode nevyskytuje, tieto farby nazývame fluorescenčné, alebo reflexné. Výrazné, krikľavé farby zelenej, červenej, žltej a podobne. Odporúčam tiež nástrahy, ktoré majú farbu kovového lesku.

Použitie farby je závislé od podmienok loviska, ako sú:

• svetelné podmienky (deň, noc, úsvit, západ, jasná, polojasná, oblačná, zamračená obloha)
• hĺbka vodného stĺpca
• priepustnosť svetla do určitej hĺbky (čistá, prikalená, kalná voda)
• a iné podmienky

Nie vždy rotačka, či wobler s vysokou frekvenciou kmitov – vibrácií je tým skutočne pravým orechovým na pstruhy. Možno práve lovíte v čase, kedy tieto dravce nechcú prílišnú akciu nástrahy, ale práve naopak jemné vibrácie s „kvalitným“ pohybom (napodobniť prirodzenú potravu). Ak dokážete včas identifikovať chute a nálady rybích predátorov a využijete ich vo vlastný prospech, práve vtedy sa stanete úspešný s takmer pravidelnými úlovkami.