Amurské šťuky

Články

Ďaleko na východe, v riekach patriacich do povodia rieky Amur, žije druh šťuky (Esox reichertii), ktorý sa vyskytuje len v týchto oblastiach. A keďže Amur odvádza vody aj niektorých mongolských riek, chceli sme samozrejme využiť pri našej návšteve Mongolska príležitosť a pokúsiť sa o úlovok tejto určite zaujímavej a atraktívnej šťuky. Nakoľko naše kroky smerovali v Mongolsku na rieku Onon, ktorý patrí medzi najznámejšie mongolské rieky s výskytom amurských šťúk, tajne a nie celkom naivne sme dúfali, že by sme sa snáď s nejakou mohli aj stretnúť.

Bohužiaľ dopracovať sa k nejakým informáciam o tomto druhu šťúk a ich love je ako šafránu aj v dnešnej dobe internetu a tak sme nakoniec odchádzali na Onon len s vedomím, že tieto šťuky by tu niekde mohli byť. Pripadalo mi to, ako keby sme si vysnívali fantóma. Akoby sme išli hľadať ihlu v kope sena. Realita však nakoniec predčila všetky naše sny a očakávania.

Tvarom tela sa nijako neodlišuje od našej šťuky, no nádherné sfarbenie amurských šťúk je úplne naopak, ako ho poznáme u tých našich – na svetlom podklade sú čierne bodky, či skôr škvrny. Takisto, ako sme sa neskôr sami mohli presvedčiť, sa nijako nelíši ani dravosťou.

100 a 107-centimetrová ryba

S odstupom času však sami musíme uznať, že k týmto nádherným úlovkom nám pomohla obrovská náhoda a šťastie, pretože všetky amurské šťuky sme ulovili na jednom mieste. Bolo to na úseku, kde sa rieka rozširovala a vytvárala pomerne veľkú zátoku s kľudnou vodou pozdĺž hlavného prúdu. Dno v zátoke bolo porastené vodnými trávami, ktoré miestami siahali takmer až pod hladinu. Čítankové miesto pre šťuky široko ďaleko. A naviac, v období, v ktorom sme sa na Onon dostali, teplota vody už vďaka chladným nociam prudko klesala a tak sa ryby sťahovali do miest s väčšou hĺbkou. Snáď aj vďaka tejto zhode priaznivých okolností sa nám podarilo miestnym šťukám dostať sa na kobylku.

Samotný lov nebol myslím, nijako náročný, pretože šťuky sa s dôverou vrhali na ponúkané nástrahy. Drvivú väčšinu sme ulovili na veľké voblery (Salmo Whitefish 13 a 18 cm, Salmo Skinner 15 cm, Salmo Pike 16 cm, Rapala Original Floating 18 cm a Nils Master Invincible 18 cm). Čím väčší bol vobler, tým lepšie. Všeobecne si myslím, že toto bol najväčší problém, ktorý sme mali s nástrahami, pretože miestne ryby bez rozpakov útočili na veľké nástrahy a tie naše kľudne mohli byť aj väčšie. Dôležité bolo, aby nešli príliš do hĺbky, pretože Onon je pomerne plytká rieka a kontakt lopatky voblera s dnom ryby plašil. Takisto v šťučej zátoke sa na hlbšie pracujúce voblery zachytávala tráva, čo okamžite odradilo ryby od záberu.

Práve preto slávil napríklad Jaro nejeden úspech s hladinovým jerkom (Nils Master 18 cm bez lopatky) nielen pri love šťúk, ale aj hlavátok a pstruhov. Jerk sa pohyboval v povrchovej vrstve vody s jemnejšou akciou oproti klasickým lopatkovým voblerom a videli sme vďaka tomu niekoľko úžasných atakov na takto vedenú nástrahu.

Zábery v tejto studenej vode boli skôr už také vlažnejšie, ale stále dostatočne čitateľné a tak nebol problém trafiť sa presne so zásekom. Všetky ryby dobre sedeli a ak si dobre spomínam, myslím, že sa nám ani jedna šťuka nevypla počas zdolávania. To prebiehalo na takto veľké ryby pomerne kultivovane a bezproblémovo, skôr nám robilo väčšie problémy krotiť šťuky pri vylovovaní a na brehu.

Dvojitý zásah

Práve pri samotnom vylovovaní šťúk nám veľkú službu poskytli vylovovacie kliešte, vďaka ktorým sme boli stále v bezpečnej vzdialenosti od veľkých voľných trojháčikov na vobleroch. A vytrhávať si trojhák z ruky kliešťami niekde v Mongolsku nemal, myslím, nikto z nás veľkú chuť.

Prvá ulovená šťuka nám urobila veľkú radosť. Fotili sme ju zo všetkých strán a nemohli sme sa vynadívať na tú krásu. Mali sme veľkú radosť, že sa nám podarilo stretnúť sa s touto rybou. Tá druhá už potešila, ale postupne sme sa dopracovali do štádia, že sme fotili len ryby nad meter :o) Stalo sa, že po príchode k zátoke sme všetci traja naraz nahodili a súčasne sme všetci zdolávali šťuky. Fotil samozrejme ten (samozrejme ja, aspoň majú chalani dobré fotky :o), čo mal najmenšiu, ale aj tak sa vtedy fotili ryby s dĺžkami 100 a 107 cm. Tá moja nebola ale o nič menšia.

Pri vláčení takto veľkých voblerov sme používali pomerne tvrdé prúty, na ktoré sme chytali aj hlavátky. Niektorí používali spletanú šnúru s asi metrovým fluorocarbonovým nadväzcom Airflo Sightfree G3 Fluorocarbon s priemerom 0,36 mm, iný namiesto šnúry len klasický vlasec.

Počas jedenástich dní, ktoré sme sa venovali v Mongolsku chytaniu rýb, sme navštívili toto miesto len trikrát. Vždy sme sa snažili nechať si medzi jednotlivými návštevami aspoň trojdňovú prestávku, aby mali šťuky čas sa zotaviť a trochu si odvyknúť od umelých nástrah. Snáď aj to trochu dopomohlo ku krásnym úlovkom, aj keď veľkosť úlovkov mala postupne klesajúcu tendenciu. Aj tu sa ryby učia veľmi rýchlo.

A vraj veľké šťuky neskáču. Táto 110 cm ryba túto domnienku zjavne chcela vyvrátiť (pre porovnanie vobler v papuli je Salmo Skinner 15 cm)

Podarilo sa nám uloviť celkovo 17 amurských šťúk, z ktorých 8 malo cez meter. Najväčšia šťuka mala 125 centimetrov a bol to už skutočne parádny valec. Zážitky to budú rozhodne na celý život.

Kto nevidel neuverí, kto nezažil nedocení. A amurské šťuky boli fakt dosť, ale naozaj dosť dobré.