Ani neviem prečo, ale cítim potrebu vyjadriť svoj názor. Začínam mať totiž pocit, že v rybárskych médiách, ale aj na pultoch predajní sa objavuje mnoho nového a samozrejme aj dobrého. Aspoň tak to tvrdí mnoho renomovaných a nerenomovaných firiem. Množstvo prútov, navijakov, vlascov, spletaných šnúr a nástrah sa na nás valí z každej strany. Je to neskutočné, ale je to tak. Ako si však udržať prehľad v tomto mori noviniek, ako uveriť alebo neuveriť – no proste nenaletieť pri kúpe?
Neposkytnem vám však konkrétne informácie o tej – ktorej firme, nevyjadrím sa ani o jej kladoch či záporoch. Budem rád, ak sa mi podarí podať pravdivý obraz o tom, čo vlastne rybár – vláčkar potrebuje. Pochopiteľne, že to bude hlavne o mojich subjektívnych pocitich, ale verím, že mnohé sa budú podobať tým vašim. V podstate to, čo ja očakávam od náčinia alebo nástrahy, sa v mnohom podobá nárokom mojich priateľov. A tak trochu, hoc nepriamo, ma aj oni primäli k napísaniu tohto článku. Dosť však chodenia okolo horúcej kaše, pustíme sa radšej do toho. Teória a prax sú totiž dve odlišné veci.
Úmyselne som začal tou najdôležitejšou súčasťou vláčkarskej zostavy, pretože výber vhodného prúta nám zaberá najviac času. Vybrať si to, čo naozaj potrebujeme, však nie je až taký problém. V tomto nám naozaj dovozcovia dávajú voľnú ruku a ak máme predstavu, na čo a kde chceme používať vysnívaný prút, malo by byť po problémoch. Ale je tomu tak len v teoretickej rovine! Prečo? Vysvetlenie je jednoznačné. Skôr, než každý z nás prekročí prah rybárskej predajne, prejde určitým procesom, ktorý je nevyhnutný pred samotnou kúpou. Niekto sa poradí s priateľom, iný pokecá na rybárskom fóre niektorého z rybárskych serverov a mnohí - a hlavne tým venujem tieto riadky – sú odkázaní na informácie zo spomínaných médií. Tento proces je však nevyhnutný a prirodzený. Ním sa však končia všetky ilúzie. Po prekročení prahu v rybárskom obchode všetko to, čo ste načerpali od priateľa, z „netu“ alebo z časopisu sa zrazu nenávratne rozplynie.
Ak patríte k prvej skupine, určite ste niekoľkokrát rozjímali nad rôznymi značkami a rozhovore s priateľom máte svoju predstavu o prúte, viete, ako sa volá, aký má byť dlhý, akú má mať vrhaciu záťaž a pravdaže nesmieme zabudnúť na akciu prúta. Tajomstvom však ostáva, z akého materiálu je prút vyrobený. A práve to je voda na mlyn mnohým predávajúcim. Informácie typu IM6, IM8, IM10 ..., meshcarbon, kevlar, kevlarová pančucha a podobne sa na vás budú hrnúť ako guľometná paľba a zrazu je po ilúziách. Množstvo informácii vás dopletie tak, že začnete pochybovať o kvalite prútu vášho priateľa. Nemajte mu to však za zlé, on len tlmočí to, čo sa dozvedel od predajcu a potrebuje mať prehľad. V podstate je lepšie dostať takéto informácie, aspoň sa môžeme presvedčiť, že sa predajca zaujíma o dianie okolo seba. Ba dokonca aj dovozca si dobre odviedol svoju prácu, keď svoje prúty postavil na spomínaných „IM“ materiáloch. Zatiaľ je to všetko v poriadku, posledné dve skupiny ľudí si potvrdili čo si prečítali a v podstate sa nič nedeje. Pravdepodobne odídete z predajne s prútom, aký ste si predstavovali a ste spokojný. Prekvapenie (príjemné a možno aj nepríjemné) na vás čaká po stretnutí s priateľom pri vode. Pre druhé dve skupiny po zverejnení svojej kúpy na internete, buď budete pochválený alebo sa na vás zosype spŕška nadávok a rozčarovanie nemá konca. A práve tu nastáva problém, ktorý ma donútil sadnúť za počítač. Nepochopiteľná situácia, ktorá vás privádza do rozpakov. „Veď som zainvestoval do kvalitného IM materiálu s prvotriednymi SiC očkami a ...?“ Nič!
Poviem pravdu: ani sa nedivím, boom zvaný IM je u nás už dlhšiu dobu zárukou kvality. Nepochybujem o tom ani na chvíľu, nie som si však istý s hodnovernosťou týchto označení u niektorých výrobcov. A svoje tvrdenie by som mal podložiť konkrétnymi faktami. Účelom tohto článku však nie je poukazovať na jednotlivých producentov a ani to nie je potrebné. V podstate veľmi ťažko dokázať, či to, čo je na prúte, je aj v ňom. Na čo to vlastne je? Úprimne povedané, na nič a myslím to úpne vážne. Nie je rozhodujúce, z čoho je prút postavený, dôležité je skôr, ako sa správa a či spĺňa to, čo od neho očakávame.
Dovolím si citovať jedného výborného poľského vláčkara Mareka Szymanského: „Neexistujú zlé prúty, sú len dobré a lepšie prúty“. Toto platí doslova a do písmena a práve o tom sa chcem zmieniť. Aby som neodbočoval a neprivádzal aj ja mnohých do rozpakov, je vhodné podotknúť, že zloženie prúta je smerodajné pri výbere a ak máme možnosť prezrieť si podrobne toto zloženie, či už formou priloženého letáku alebo iným spôsobom, je to len určité plus. Napriek tomu je najdôležitejšie, aby prút od prvej chvíle sedel v ruke a aby aspoň z časti spĺňal to čo od neho očakávame. Viem, že to nie je jednoduché v uzavretej miestnosti, nech je akokoľvek veľká, pri vode je to skrátka iné. S určitosťou však môžem povedať, že skladba materiálu, z akého je prút vyrobený, je až na druhom mieste.
Ako príklad spomeniem svoj sotva tisíckorunový prút na ultraľahkú prívlač. Netuším ani náhodou, aký materiál bol použitý na jeho výrobu (možno je to na ňom aj napísané), viem však, že len ťažko by ho nahradil iný, hoc aj niekoľkonásobne drahší prút. Naproti tomu môj obľúbený a najlacnejší, vhodný na gumovačku so stredne ťažkými nástrahami by len ťažko nahradil spomínaný prút na ultraľahkú prívlač. Prečo je to tak sa dá tiež jednoducho vysvetliť, ale to by bolo na samostatnú časť.
V princípe však ide o to, že keď porovnám oba spomínané prúty, ten lacnejší svojou akciou viac vyhovuje podmienkam, na aké ho používam. Takto by sa však dalo porovnávať donekonečna a pri osobných stretnutiach sa dá hovoriť aj oveľa konkrétnejšie, ale aj tak sa debata skôr zvrtne na to, čo komu vyhovuje alebo nevyhovuje, málokedy však vznikne debata ohľadom zloženia prúta a ak, tak len okrajovo a zriedkavo sa tomu prikladá vážnosť.
Čo dodať záverom? Azda len toľko – vyberajte prút podľa vlastného uváženia, počúvajte radu predajcu, ale rôzne IM púšťajte druhým uchom von a ak je to možné, ešte pred kúpou sa poraďte s niekým, kto sa vyzná a má prehľad. Ak vás osloví prút na prvý dotyk, určite bude ten pravý. Úplne na záver – netreba z kúpy prúta robiť takú vedu a zbytočne si to komplikovať. Teória je teória a prax je prax.