Granulové dúhy

Články

18.9.2005 sa na materiálovej jame Celulózka, ktorú obhospodaruje MO SRZ Žilina, uskutočnil pretek o pohár predsedu spomínanej mestskej organizácie v love rýb plávanou. Nie, nebojte sa! O plávanej písať nebudem. Osobne som sa na tomto preteku nezúčastnil, lebo moja parketa je a ostane prívlač. Môj deň začal až deň po súťaži.

Počasie už v deň preteku nemalo prívlastok hodné pomenovania babieho leta. Predpovedalo len vývoj na nasledujúce dni. Ráno 19.9.2005, niečo tesne pred piatou som s kamarátom Michalom Sliviakom a jeho otcom stál na brehu Celulózky. Niekoľko rybárov tu bolo pred nami, väčšina ešte len dochádzala. Teplota vzduchu 10 – 12° C a neustály nárazový vietor. Lovenými rybami sa mali stať granulové dúhy - pstruhy dúhové. Samotné počasie a prudká zmena tlaku vzduchu sa podpísala za celkovú aktivitu rýb. Od piatej hodiny úradovali hlavne rybári loviaci na plaváky, ktorí používali za nástrahy rybky a červy. Ako sa začal slnečný svit predierať cez okolité hory a prekúkať spoza oblakov, začala vodná hladina ožívať. Prvé nesmelé pstružie krúžkovanie, prvé výskoky nás nabudili do absolútnej vláčkarskej pohotovosti. Skúšali sme vláčiť aj za tmy, ale ryby na naše nástrahy nereagovali. Nahadzovali sme kvôli hustote okolo loviacich rybárov len pred seba (keď sa počet loviacich rybárov postupne zredukoval, bol väčší priestor na nahadzovanie aj do strán). Spočiatku sme lovili tesne pod hladinou rotačkami v tvare vŕbového listu veľkosti číslo 2 a 3 striebornej, perleťovej a reflexnej farbe. Pstruhy najlepšie reagovali na spomínané rotačky, ale reagovali aj na voblery a gumené nástrahy, hlavne twistre.

Približne po pol hodine, keď ryby atakovali moje nástrahy s čoraz menšou razanciou, rozhodol som sa nástrahy ťahať hlbšie do vodného stĺpca. Nástrahy som povymieňal, takmer všetky typy a vrátil som sa k najúčinnejšej nástrahe dňa, rotačnému blyskáču. Nahodil som rotačku veľkosti čísla 5, keď približne 10 metrov od brehu mi nečakane zabral veľký 55 – 60 cm dúhak s takou razanciou a silou, že som bol rád, že prút držím ešte stále vo svojej ruke. Ako sa zmocnil „nestráviteľnej“ koristi, otočil sa a mohutným telom vytvoril vír, ktorí preťal dovtedy relatívne pokojnú vodnú hladinu. Pstruh potiahol šnúru ja som sa snažil tiež. Preťahovanie na jemnej udici ukončil nečakaný polmetrový výskok nad hladinu a zrazu ... Kontakt s rybou som stratil. Obligátne hokejistické nevadí a premýšľanie prečo. Podľa všetkého slabo (plytko) zaseknutý. Skôr nijako zaseknutý. V tej rýchlosti som to asi ani nestihol. Iba reflexívne pridvihnutie špičky udice.

Ako slnko putovalo po svojej každodennej dráhe a väčší počet pstruhov sa stretlo s ostrím háčika prezentovaných nástrah, tým klesal ich reálny záujem o ne. V tejto chvíli sme ryby vyhľadávali a čoraz viac sme premýšľali ako ich prekabátiť, aby zabrali. Nástrahy bolo potrebné nahadzovať do čo najväčšej vzdialenosti od brehu nielen kvôli vzdialenosti stanoviska rýb, ale najmä dĺžke prelovovaného stanoviska našimi nástrahami. Nástrahy sa osvedčili Mepps-ky s vŕbovým listom striebornej farby. Museli byť vedené v hĺbke 1 – 1,5 m od hladiny, kde sa ryby najčastejšie zdržiavali. Rýchlosť vedenia rotačky bola čo najpomalšia, aby sme ju neťahali bližšie k hladine, kde zábery stagnovali, i keď náhoda záberu tesne pod hladinou sa vyskytla. Po zábere sa väčšie jedince zdržiavali pod hladinou a neboli viac vo vzduchu (môj odpadnutý pstruh bol asi šedá výnimka) ako vo vode, čo bolo typickejšie skôr pre menšie jedince.

Nasledujúci deň sa spočiatku niesol v absolútnej nevšímavosti všetkých umelých nástrah. Ako sa naša časová rezerva na lov míňala, ryba sa síce „pohla“, ale zábery boli veľmi jemné a ani nástrahy nedoberali s istotou, ako predchádzajúci deň. Zastavenie, mierny ťah, ale i buchnutie do nástrahy, tak to boli zábery, ktoré sme registrovali. Časový horizont medzi jednotlivými zábermi bol rôzny a nespoliehali sme sa, že nájdeme skupinku pstruhov, ktoré by boli práve pri chuti. Ryby boli „rozlezené“ a opatrné na akékoľvek nástrahy. Agresívne nástrahy (rotačky a voblery) boli vymenené za gumové nástrahy, ktorými sme sa snažili pútať pozornosť opatrných rýb. Vylovili sme dvoch pstruhov niečo okolo 35 cm a následne nastala ďalšia bezzáberová hodinka hádzania, hádzania a opäť len hádzania. Lov sme nakoniec ukončili a pobrali sa domov.

Nasledujúce dni bol lov klasickou prívlačou na premenené zábery v prospech rybára oveľa skromnejšie, ale na svoje si prišli rybári loviaci so Sbirolinom (najúčinnejšie boli plávajúce, alebo mierne potápavé) a lovecká parketa sa uvoľnila aj niekoľkým muškárom loviacich na streamre, zonkre a pod. Tieto pstruhy, ktoré boli vysadené do spomínaného revíru nás dokonale preškolili v technike lovu. Presvedčili nás o opaku, že nie vždy po vysadení sa okamžite a všetky vysadené jedince vychytajú a revír nebude zarybnení dravcom aj na budúcu sezónu. Lovu zdar a prívlači zvlášť!