Putovanie za mongolskými tajmeňmi (4. časť)

Články

Ulanbaatar a cesta domov
Náš šofér si zobral so sebou aj manželku so 4-mesačnou dcérou, takže o zábavu máme postarané. Achcame (tak sa dievčatko volalo) koluje z rúk do rúk. Veľmi ma prekvapuje, že takmer celú cestu ani nezaplače. Čím viac sa blížime k horám, pribúda aj snehu. Na vrchole je takmer 30 centimetrov. Náš UAZ to však takmer bez problémov zvláda. Na jednom mieste sa kĺžeme niekoľko metrov, ale inak pohoda. Do Ulanbaataru prichádzame večer. Ubytovanie je celkom slušné. Každý sa teší na teplú vodu a vaňu. Zmyť zo seba takmer 2 - týždňovú špinu. Jediný, kto sa odvážil kúpať niekoľkokrát v Onone, bol Peťo. Ja som to zvládol iba jedenkrát – prvý a zároveň aj posledný. Takmer mi v tej vode omrzli nohy. Po očiste sme sa rozhodli navštíviť miestny pub. Steaky boli naozaj fantastické. Z mojej strany to však nebolo najlepšie rozhodnutie. Hoci som celý čas nemal žiadne žalúdočné problémy, po steaku mi nebolo zrovna najlepšie.

Posledný deň venujeme pamätihodnostiam a drobným nákupom. Je tu vidieť množstvo kontrastov. Staré chatrče a jurty proti moderným hotelom či centrám. Preplnené cesty, kde každý jazdí ako chce. Jazdí na nich množstvo terénnych áut, niektoré majú volant vpravo, iné vľavo. Väčšinou sa dovážajú ojazdené z Kóree a Japonska. Medzi nimi sa však prepletajú aj staré Lady a Wartburgy. Veľa ciest je však len blato a voda. Tiež chýba akákoľvek zeleň. Takže sa už celkom teším na odlet domov. Skoro ráno nasadáme do Tupoleva. Na letisku stretávame skupinu českých rybárov, ktorý sa vracajú z Čuluutu. Nadšene sa zrovna netvária. Ulovili len dvoch malých tajmeňov a ani lenokov vraj nebolo veľa. Hovoria, že tam boli už tretíkrát a nedá sa to s tými predchádzajúcimi návštevami ani porovnať. Podobne sú na tom aj Poliaci, ktorí rieku splavovali na rafte. Keď im rozprávame o našich úlovkoch, neskrývajú závisť a to som si myslel, že to mohlo byť aj lepšie. Po vzlietnutí nás rozruší správa, že máme núdzovo pristáť v Irkutsku. Našťastie však o hodinu po medzipristátí pokračujeme ďalej do Moskvy. Na moskovskom letisku Šeremetevo vládne značný chaos. A to tu máme takmer 9 hodín čas na lietadlo do Viedne. Úroveň služieb je veľmi slabá. A keď Robovi jediný automat na výmenu bankoviek na ruble zhltne posledné eurá, je to na infarkt. Ľudia tu ležia na zemi, nie je si poriadne ani kde sadnúť. Fungujú iba dva terminály a tak takmer všetky odlety meškajú. Nakoniec však šťastlivo pristávame vo Viedni. Asi o jednej v noci sme doma. Cesta späť nám trvala približne 33 hodín.

Záverečné bilancovanie
Celkovo sme ulovili 46 tajmeňov. Robo 11 kusov (z toho niekoľko aj na muškárku), Peťo 16 a ja 19. Najväčšieho ulovil Peťo s dĺžkou 116 centimetrov. Ďalej sme ulovili 18 šťúk amurských, z toho bolo 8 kusov cez meter. Najväčšiu šťuku mal Robo a merala 125 centimetrov. Pstruhov a lenokov bolo veľa, najväčší merali okolo 65 – 70 centimetrov. Ulovili sme aj 2 srncov (Paľo) a 8 myší (ja).

Mínusy: Za najväčšiu chybu považujem nevhodnú obuv do vody. Gumová podrážka bez klincov bola veľmi klzká. Zbytočne som tiež niesol niekoľko kusov oblečenia, ale to bola nováčikovská daň. Spokojný som nebol ani s Firelinom Crystal, veľmi ľahko sa trhal. Sklamali ma aj lopatky na vobleroch Nils Master, ktoré v studenej vode odpadávali takmer samé aj pri jemnom kontakte s dnom. Takisto trojháčiky na niektorých menších vobleroch boli slabé a nevyhovujúce na dané podmienky. Chýbali mi pevnejšie kliešte na uvoľňovanie háčikov. Podcenili sme aj pevnosť karabiniek. Našťastie sme si pomohli krúžkami, pomocou ktorých sme nakoniec pripevňovali nástrahy. Zbytočné bolo aj veľké množstvo rotačiek, ktoré som so sebou niesol.

Plusy: Skvele mi poslúžil prút Sportex Kevlar Pike a v kombinácii so Shimanom Asphire RB 4000 by som iný ani nepotreboval. Výborne mi slúžilo aj oblečenie Simms. Najmä ľahký Paclite sa dal pri rozdielnych teplotách ľahko odniesť a poskytol dobrú ochranu pred dažďom a vetrom. Dobre pracovali Salmá a Rapaly v prírodných farbách. Milo ma prekvapili aj kliešte na vyťahovanie rýb. Hlavne pri vylovovaní väčších rýb bola manipulácia jednoduchšia a k rybám šetrnejšia. Plusom bolo aj dobré načasovanie celého pobytu a náplň jednotlivých dní a samozrejme skvelá partia, ktorá sa tu zišla. Nádherná bola mongolská príroda. Ak sa domácim podarí uchrániť si ju, môže byť zdrojom ich príjmov aj do budúcna a pre návštevníkov zážitkom na celý život. Mongolsko určite stojí za návštevu.