Perie

Články

Medzi ďalšie, už roky používané a svojpomocne vyrábané nástrahy, sú nástrahy vyrobené z peria. Známe sú hlavne pod menom Hauserovo perie podľa českého rybára p. Hausera, ktorý ich má dokonca patentované. Existujú však v rôznych variáciach a obmenách už dlho a prakticky každý viazač sa postupne dopracuje k svojmu najobľúbenejšiemu postupu výroby. Používajú sa predovšetkým na pstruhových vodách, no okrem lovu lososovitých rýb nájdu uplatnenie aj pri love ostatných dravcov v závislosti od použitej techniky pri ich výrobe. Opäť sa jedná o nástrahu, ktorú nie je vôbec problém vyrobiť si doma pri minimálnych nákladoch a nie je nutná ani žiadna extra zručnosť. Postačí trochu fantázie a do výroby a ich testovania sa môže pustiť hocikto.

Nástraha má napodobňovať malú rybičku hľadajúcu potravu alebo úkryt pri dne v prúdiacej vode pstruhových potokov. Tomu je treba prispôsobiť aj prácu s nástrahou a dodať jej život, pretože tá sama o sebe nepracuje. Je to rovnaké, ako pri love s dnes už tak populárnymi a rozšírenými smáčkami - samotná nástraha nepracuje, ale ožíva až pod vedením rybárovej ruky. Vedením pri dne v prúdoch horských riek sa dajú týmito nástrahami dokonale napodobňovať životné prejavy potencionálnej koristi pstruhov. Keď sa nástraha vedie pocukávaním a drobnými poskokmi po dne alebo tesne nad ním, tak sa perie nepatrne vlní a nástraha sa chová ako malá rybička žijúca pri dne (hlaváč, hrúz, slíž). Pri dlhších nástrahách vyviazaných s dlhších pierok sa môže vedenie zjemniť a poskoky nemusia byť tak prudké. Čím kratší prút, tým dokážeme lepšie viesť túto nástrahu prískokmi a jej kontrola je na takto krátkom prúte na malých pstruhových potokoch dostačujúca. Optimálnymi sa zdajú prúty v dĺžkach 1,8 - 2,1 m.

Nástraha sa najčastejšie nahadzuje kolmo na prúd alebo mierne proti, kedy rýchlejšie klesne ku dnu. Po jeho dosiahnutí sa začne viesť. Výborná je tiež na prelovenie hlbokých jám a vymletých miest v tesnej blízkosti koreňov, kam ju nie je problém vďaka nízkym nákladom na výrobu pustiť. V príliš silnom prúde pri jej vedení proti vode ju často vynáša ku hladine, kompenzovať sa to však bez problémov dá použitím viac zaťaženej nástrahy. Je preto dobré ich mať naviazané v rôznych gramážach, aby sme mohli hneď reagovať na rôzne podmienky na potokoch. Záber najčastejšie prichádza medzi jednotlivými poskokmi, keď nástraha klesá ku dnu.

Ako som už na začiatku spomínal, existuje niekoľko variantov, akým spôsobom sa môžu viazať tieto nástrahy z peria. Najrozšírenejšie a najpoužívanejšie je viazanie priamo na jigovú (twistrovú) hlavičku alebo viazanie priamo na olovenú torpilku, kedy sa po dokončení nástraha navlečie na vlasec a na jeho koniec sa priviaže jednoháčik alebo trojháčik. Nástraha sa v tom prípade zarazí o uzol, takže dĺžku ramienka háčika je potrebné prispôsobiť dĺžke pierok tak, aby ho prekrývali.

Z materiálov používaných na výrobu sú najdôležitejšie skalpy z kohúta, ktoré sa dajú kúpiť v obchodoch s muškárskymi potrebami. Dôležité je, aby skalpy mali pekne rovné, štíhle a dlhé pierka. Mali by byť čo najmäkšie, aby nástraha správne pracovala. Najlepšie farby na potočákov sú hnedá, čierna, grizly (bielo - čierne), šedá.

Záťaž pre väčšinu našich pstruhových vôd postačuje väčšinou okolo 3 - 6 g, v potokoch a riekačkach s väčším prietokom a hlbšou vodou to môže byť aj o niečo viac. Dĺžka nástrahy býva najčastejšie okolo 4 - 6 cm, čo je dĺžka aj väčšiny ostatných pstruhových nástrah. Experimentom sa nekladú žiadne medze a tak je možno laborovať nielen s počtom pierok a ich farbou, ale je možné doplniť nástrahu rôznymi lametkami alebo umelými vlasmi (Crystal flash, Spectra flash, SLF a pod.). Takisto farba hlavičky môže výraznou mierou ovplyvniť úspešnosť nástrahy. Na potočákov sa mi najlepšie osvedčila čierna a žltá, pri love dúhakov to môžu byť hlavičky aj v divokejších farbách. Je zaujímavé, ako môže samotný počet pierok byť dôležitý. Lovil som na vodách, kde nástrahu s príliš veľa pierkami ryby ignorovali a brali len doslova ošklbanú nástrahu s 3 - 4 pierkami a naopak inde ich uprednostňovali pomerne mohutne naviazané.

Ako som už spomínal, existuje niekoľko možností, ako vyrobiť tieto nástrahy - od tých najjednoduchších, kedy sa pierka vyviažu priamo na olovenú torpilku a tá sa následne navlečie na vlasec, až po tie zložitejšie, ktorú si dnes ukážeme. Základom je polotovar vyrobený na sústruhu, ktorý tvorí zároveň hlavičku a driek nástrahy, kam sa priviaže perie.

Z drôtu vyrobím kostru nástrahy a priamo do nej osadím jednoháčik alebo trojháčik. V prípade použitia jednoháčika je lepšie ako použitie strímrového háčika využiť jednohák Owner S21 s veľkým očkom, ktorý sa používa aj na niektorých vobleroch a plandavkách.

Tým máme základ nástrahy pripravený a môžeme začať priamo so samotným viazaním. Opäť nám dobre poslúži muškársky zverák.

Ak chcem nástrahu ešte dodatočne zaťažiť, môžem navinúť za hlavičku niekoľko ovinov oloveného drôtu a poistím ho kvapkou sekundového lepidla, aby sa nepretáčal.

Okolo celého obvodu priviažem rovnomerne niekoľko pierok zo skalpu kohúta.

Po priviazaní pierok prichytím pod viazaciu niť ešte nejakú farebnú niť, ktorou vyviažem farebnú hlavičku.

Na vylepšenie môžeme dolepiť umelé oči, ktoré prelakujem a tým je nástraha pripravená na lov.

Nástraha je rovnako dobre využiteľná aj pri love boleňov. Najčastejšie sa v tom prípade používa naviazanie svetlých (bielych alebo grizly) pierok priamo na jigovú hlavičku a rýchlym vedením sa dajú dosiahnuť s týmito nástrahami takisto slušné výsledky pri ich love.