Írsky denník (2. časť)

Články

Ďalší krásny deň v Írsku. Leto už trvá niečo vyše týždňa. To je na miestne pomery už naozaj dlho. Ešte pár dní a smaragdový ostrov sa zmení na púšť. Ale zase sú roky, keď leto ani nepríde. Aspoň sa mi tak zdá. Dnes sa vyberám severne od Dublinu, do mestečka Castleblayney k jazeru Lough Muckno. Veľmi pekná voda o rozlohe 325 ha zasadená medzi malé kopčeky. Zatiaľ som tu však veľa úspechov nemal. Pár ostriežov a jedna asi 80-ka, ktorá mi aj tak po 10 minútach súboja plného skokov ušla aj s mojou meppskou. Príliš som utiahol brzdu, keď si to smerovala do kríkov.

Najskôr naviažem červeno-hnedé kopyto, ktoré však po pár hodoch mením na popper kvôli množstvu lekien. Ako tak prehadzujem popper medzi lekná, všimnem si pohyb pri brehu. Šťuka, pomyslím si. Po chvíľke predierania sa cez kríky som vyvedený z omylu. Kdeže štuka, sú to krásne 2 - 3 kilové pleskáče. V chvate preväzujem a chystám udicu na plavák. Mal som to nachystané na koniec dňa, keď už moje ruky nebudú vládať ďalej vláčiť. Moje nadšenie vyprcháva asi po 30 minútach, keď si pleskáče moje kostňáky vôbec nevšímali. Žeby neres. Nevšímam si však žiadne biele bodky na hlave.

A tak dávam moje obľúbené potápavé Salmo Butcher BR. Bohužiaľ na môj cieľ polostrov sa nemôžem dostať kvôli zaplavenej ceste. A tak idem vyskúšať zátoku. Je tu hlbšia voda a tak tu nie sú žiadne lekná. Tu ma čaká prekvapenie v podobe tisícok malých plotíc plávajúcich raz zo zátoky a naspäť. Hneď nato si všímam aktivitu dravcov. Zdá sa, že tu našli svoj raj, každých pár sekúnd vidím splašené plotice. Dravce operujú po celej zátoke. Po pár hodoch sa mi vlasec po náhode zamotá do blízkeho kríka. Wobler ostal vo vode a ja sa snažím vymotať vlasec. Už to takmer mám, keď vidím výskok šťuky a môj vlase sa napol. Bleskovo vymotávam a prisekávam. Je tam. Tak zrejme moje vymotávanie vlasca pohybovalo s woblerom a to vydráždilo šťuku k útoku. Pár výskokov a 50-tka je na brehu. Chvíľku mi trvá, kým ju odháčkujem. Má to hlboko. Nakoniec sa mi to podarí a po asi 10 minútach oživovania nakoniec aj odpláva.

Ešte pár hodov a mením za červenú rotačku. Červená je dosť úspešná na írskych tmavých vodách. Dlho som tento krát nečakal a ďalšia menšia štučka je na brehu. Počas odháčkovania stihla vyvrhnúť malé asi 5 cm plotičky. Po zavesení rotačky na kotviace lano od skokanskej rampy pre vodných lyžiarov skúšam nájsť niečo podobné malej plotici. Z krabice vyťahujem malú Rapalu, na ktorú sa mi podarí oklamať ďalšiu 40-tku a asi 20 cm štučku. Zároveň Rapalu prenasledujú malé ostrieže. Ani jeden však po nej neskočí. Dávam malým šťučkám pokoj a presúvam sa viac zo zátoky. Dravce sú aktívna aj tu, ale šťastie však nemám. A tak si dávam prestávku. Kým ja obedujem, miestny vodný lyžiar sa snaží robiť esíčka za motorovým člnom. Hluk motora a vlny vyplašili plotičky a tie sa stiahli hlbšie do zátoky. Presuniem sa za nimi a skúšam to z druhej strany zátoky. Tento krát dávam plávajúci Butcher HBR. Po dvoch nahodeniach, kedy som cítil jemné zábery, na tretí po pár zatočeniach kľučkou cítim riadne trhnutie. Po záseku už vidím šťuku robiť saltá nad hladinou.

Šťuky z tohto jazera sú riadny akrobati a asi najbojovnejšie z vôd v Írsku, kde som dosiaľ chytal. Ešte pár výskokov, výpadov a už je pekná 60-tka na brehu. Natešený si ju fotím a vzápätí ju púšťam. Ako tak znova prehadzujem zátoku, všímam si medzi množstvom malých plotičiek dve dlhé rybie telá. Sú to šťuky. Nahadzujem kúsok za ne. Silno vibrujúce salmo vydráždi jednu zo štúk k útoku. Po záseku nasleduje hneď výskok. Ďalšia o čosi väčšia šťuka už robí výpady a výskoky. Po chvíli je pekne vypasená zubatá na brehu. Má pekných 65 cm. Po odfotení ju rýchlo púšťam. Pri vylovovaní ma sledoval jeden po rusky hovoriaci chlapík. Nie som z toho nadšený. Títo sovieti ako im hovorím, nedbajú na írsky zákon , ktorý nariaďuje chyť a pusť systém. A tak takmer všetko, čo má šupiny, skončí na Natašinom pekáči. Našťastie chlapík po chvíli odchádza.

Znova pozerám na miesto napravo. To druhé telo tam ešte stále je. Náhod, záber, výskok šťuky. Snažím sa seknúť, ale nedotiahnutá brzda po predchádzajúcom súboji ma o ňu pripravili. Na hladine ostalo na pár minút ticho. Asi sa šťuky vyľakali. A tak preväzujem na na krikľavo žltozelený Butcher GT. Teraz to skúšam naľavo a skúšam to hádzať ku leknám. Asi na tretí hod mam ďalší záber. Po záseku cítim riadny ťah. Je to však nejaké divné. Zubatá sa zaplietla chvostom do vlasca. Našťastie sa po pár sekundách uvoľní. Bohužiaľ vlasec ostal medzi jej ostrými zubami. Snažím sa zabrániť výskokom a vyťahujem ju čo najrýchlejšie. Zubatá má 64 cm. Nie je to tá istá čo predtým. Je inak stavaná a má odreninu na ľavom boku. Znova nahadzujem, keď vidím ďalšie zalovenie. Wobler dopadá asi 2 metre za miestom. Zopár zatočení kľučkou a záber. Po chvíľke je takmer 50 cm šťučka na brehu. To, že sú tu aj riadne veľké zubaté kanibalky vidieť na jej boku. Riadny šrám. Púšťam ju a pridávam radu nech si dáva pozor.

Mením miesto. Tých 8 šťúk z malej zátočiny je viac než dosť. Nechcem ich už viacej dopichať. Skúšam miesto asi o 100 metrov ďalej. Je tam hlbšia voda a tak dávam potápavý Butcher. Dravce lovia stále a po chvíli vyťahujem pekného ostrieža. Ďalší mi padá tesne pri brehu. Pri ďalšom zábere si dávam pozor a odmenou mi je krásny, asi polkilový ostriež. Unavený rozbalím moju plavačku a dávam kostňáky. Rozmýšľam, koľko šťastia som dnes mal. Toľko štúk som ešte v jeden deň nevytiahol z vody. Ako sa hovorí, v správny čas na správnom mieste. Môj plavák zmizol pod hladinu. Asi ostriež, pomyslím si a sekám. Plotica, ale riadna. Odhadujem ju k pol kilogramu. Ďalšie minúty sú bez záberu a tak to balím. Dravce sú stále aktívne, ale mne už o chvíľu ide autobus. Po ceste si všímam medzi leknami skupinku pekných plotíc, nehybného veľkého pleskáča a zalovenie väčšej šťuky v leknách. Lúčim sa s jazerom a dúfam, že sa sem čoskoro vrátim. Tento týždeň mam len jeden deň voľna a keďže sa má od zajtra zmeniť počasie, tak to treba využiť. Dnes má byť slnečno s mrakmi a miernym vetrom. O pol jednej vyrážame s Dirkom – mojim nemeckým kolegom do stredu Írska k jazeru Lough Sheelin. Je to veľké jazero o rozlohe asi 16 km2 s prirodzenou obsádkou pstruha. Pstruh je cieľom aj pre Dirka, ktorý je vášnivým muškárom. Už tu niekoľkokrát bol, bohužiaľ bez úspechu. Niekoľko sa mu ich však vyplo. Pre mňa je cieľom šťuka, ktorá je tu zastúpená tiež v hojnom počte. Prenajímame si čln a vyrážame. Namierime si to k ostrovu, kde aj začíname. Hĺbka vody v jazere nie je príliš veľká. Pohybuje sa od 3 do 6 metrov. Voda je však krištáľovo čistá a tak vidíme všetko vodné rastlinstvo až po dno. Krásny úkryt pre šťuky.

Mne sa bohužiaľ vôbec nedarí. Hoci som vyskúšal gumy, rotačky a woblery. Tak isto je na tom aj Dirk, hoci vidíme množstvo jednodňoviek – mayflies. A tak si to po hodine, keď nás vietor unášal smerom od ostrova, namierime späť k pobrežiu. Zastavíme asi 50 metrov od brehu a a skúšame znova. Pod nami sú asi 3 metre a vysoké vodné rastlinstvo je takmer až po hladinu. Nasadzujem svoj obľúbený červenozlatý dvojdielny Albastar. Dirk ostáva pri muškárení. Wobler sa snažím viesť asi meter pod hladinou. Každú chvíľu síce zavadím o rastliny, ale vždy uvoľním. Dokonca nemám ani žiadne rastlinstvo na hákoch. Nahadzujem smerom k pobrežiu. Pár pootočení kľučkou a cítim záber. Sekám a vzápätí hlásim Dirkovi, že tam niečo je. Po niekoľkých sekundách sa ukáže pri hladine. Dirk, ktorý polarizačnými okuliarmi vidí pod hladinu, vzrušene hovorí, že je to veľká šťuka. Vzápätí šťuka urobí výpad do hlbšej vody. Brzda pracuje dobre. Ďalší výpad a cítim, že zubatá je zamotaná v rastlinách. Po chvíli sa uvoľní a dostávam ju bližšie k člnu. Akonáhle nás však zbadá, tak urobí dlhý výpad a zamotá sa znova do rastlín. Tentokrát to však trvá trochu dlhšie, kým ju pumpovaním uvoľním a dostávam tesne ku člnu, kde sa znova zamotá. Už sa trochu bojím, aby som ju nestratil. Našťastie sa uvoľní a podpláva pod loď. Ja sa tiež presúvam na druhú stranu. Šťuka už je unavená a dostávam ju k člnu. Dirk chce použiť vylovovací hák. Rozhodujem sa ju vytiahnuť rukami. Prvý pokus sa nevydarí. Vyšmykne sa mi z rúk. Tak podávam udicu Dirkovi a chytím ju poriadne pod žiabre a vyťahujem z vody. Uložím ju na záchrannú vestu, aby sa neporanila. Odstraňujem háky a meriam ju - 98 centimetrov. Vyrovnaný osobák. Rýchlo spravíme pár fotiek. Pri púšťaní späť do vody sa však zatrepe a vyšmykne z rúk. Žiadne oživovacie pokusy a tak padá ku dnu. Dirk hlási, že ostala hore bruchom na rastlinách. Mal som ju lepšie držať. Za pár sekúnd Dirk hovorí, že sa preberá a konečne odpláva. Natešený a roztrasený si podávam s Dirkom ruky. Kým sa ja spamätávam, Dirk odložil svoju muškárku a presedlal tiež na vláčenie. Nasadil podobný dvojdielny wobler len krikľavo žltý s čiernymi pásmi. Znovu prehadzujeme vodu. Dirk po pár minútach vzrušene hovorí, že mu šťuka zaútočila na wobler, ale minula. Polarizačnými okuliarmi však v čistej vode vidí, že šťuka stále prenasleduje nástrahu. Druhýkrát šťuka neminie a Dirkovi po chvíli vyťahujem peknú 60-tku. Ja som bez úspechu, kým Dirk vyťahuje ďalšiu ledva 50 cm šťučku. Po polhodinke bez záberu sa rozhodujeme, že sa premiestnime nad náš prístav a odtiaľ nás vietor prinesie až k prístavu. Cestou skúšame trolling, čiže vláčime nástrahy za idúcim člnom. Na moje prekvapenie je to dosť účinné. Dirk vyťahuje dve 50-tky. Pre mňa je trolling trocha nudný, ale je to dobré využitie času počas premiestňovania sa člnom. Dirk znova presedláva na muškárenie. Blíži sa večer a hmyz sa začína rojiť vo veľkom. Bohužiaľ ani teraz mu to úspech neprináša, hoci sme videli pstruhov, ako sa dvíhali za hmyzom na vode. Mne sa podarí ešte stratiť jednu šťučku, ktorá sa vo výskoku vypla. Je už takmer deväť hodín večer a tak sa vraciame späť do prístavu.

Po upršaných letných mesiacoch, kedy som veľa šťastia nemal, teda ak nepočítam zopár malých šťúk, ostriežov a desiatok plotíc na miestnych jazerách, som sa rozhodol, že skúsim rieku. A tak sa po dlhom čase vraciam do mestečka Athy k rieke Barrow. So svojimi 192 km je druhou najdlhšou riekou Írska. Sieťou kanálov je prepojená s inými riekami a morom. Mojim cieľom je tu šťuka. A Barrow je nimi známa. Rekordná šťuka z tečúcich vôd Írska je práve z tejto rieky. Zubatá o hmotnosti 19 kg. Už pohľad z mosta v centre mesta mi naznačuje, že to nebude jednoduché chytanie. Po včerajšom celodennom daždi je voda stúpnutá a kalnejšia než zvyčajne. Na začiatku skúšam malý prístav, kde je voda čistá a vidieť množstvo plotíc. Po chvíli sa však presúvam na rieku. Kalná a rýchlo tečúca voda mi v hlavnom prúde nedáva veľa šancí. A tak idem skúsiť kanál. Je to umelé rameno, ktoré sa oddeľuje od hlavného toku a je zakončené menšou plavebnou komorou pre lode. Voda tu prúdi o čosi pomalšie, ale je rovnako kalná. Hĺbka sa pohybuje medzi 1-1,5 m. Predpokladám, že z hlavného toku sa tu stiahli menšie ryby a za nimi šťuky. Nasadzujem dvojdielny krikľavožltý Albastar s čiernymi pruhmi. Farba woblera a guličky vo vnútri môžu prilákať nejakú zubatú. Snažím sa viesť wobler pomaly proti prúdu a pri dne. Skúšam aj kraje kanála, kde tráva vystupuje z vody. Po asi 100 metroch je na druhej strane kanála hať, ktorou sa odvádza časť vody späť do rieky. Vzápätí nasleduje esíčko kanála. Kanál je užší a po pár metroch vidím jedno nádejné miesto. Je ním vŕba, ktorá svojimi konármi zasahuje asi do tretiny kanála a spomaľuje vodu. Nahadzujem niekoľko krát k protiľahlému brehu a snažím sa isť okolo tíšiny za stromom. Nič. Skúšam aj vlastný breh. Takisto.

Hovorím si, ešte tri hody a pohnem sa ďalej. Nahadzujem znova za strom. Pomaly priťahujem, keď mi zrazu udica oťažie v ruke. Záber. Prisekávam. Niečo tam je, lebo vlasec sa pohol smerom do stredu kanála. Ryba sa drží stále pri dne. Akýkoľvek pokus o vytiahnutie končí zvučaním navijaka a ryba je späť pri dne. Pripomína mi to súboje s mrenami na Váhu. Moja zvedavosť prevláda nad rozumom a znova sa snažím pritiahnuť rybu ku hladine. Podarí sa a na sekundu vidím chvost. Je to šťuka a hneď je zase pri dne. Snažím sa ju ťahať hore prúdom, ale ona má opačný názor a vytiahne si pár metrov z cievky. Prechádzam po brehu o pár metrov nižšie na miesto, kde bude možné ju vyloviť. Podberák nemám a ten by sa veľmi hodil. Šťuka je stále u dna a to napätie udice začínam cítiť v ruke. Musím si pomáhať druhou. Snažím sa šťuku unaviť vodením po a proti prúdu. Priťahujem ju pomaly bližšie a konečne sa mi ukáže celá. Tipujem ju tak na 70 centimetrov. Vzápätí spraví takú otočku, že som mokrý až na tvári a mizne v kalnej vode. Začínam mať toho dosť. Pritvrdím a šťuku ťahám k hladine, aby sa nadýchla vzduchu. Po nekonečnom čase sa mi to podarí a priťahujem ju k brehu. Akonáhle však zacíti trávu, tak sa vrhá znova do hĺbky. Znova ju priťahujem. Už ju takmer mám, keď sa vrhne do tráv. Našťastie už je unavená a tak ju cez trávy vyťahujem. Znova sa však vrhne do tráv. Mám šťastie, že háky dobre držia. Tentokrát ju chytím poriadne za hlavou a vyberám z vody. Položím ju do trávy. Je riadne tučná. Vyberám háky, ktoré má zapichnuté v kútiku úst. Na moje prekvapenie má 84 cm. Rýchlo spravím zopár fotiek a vkladám ju späť do vody. Akonáhle zacíti vodu, zatrepe chvostom a mizne v kalnej vode.

Chvíľku sa spamätávam a pokračujem ďalej. Skúšam protiľahlé brehy a podarí sa mi zavesiť wobler na tráve a tak som oň prišiel. Naväzujem Salmo Butcher rovnakej farby. Nedokážem však ísť s ním potrebne hlboko. Tak ho po niekoľkých hodoch mením za Rapalu Rattlin. Tú po chvíli zavesím na konár na druhom brehu a utŕham tiež. Nadávam si za svoju blbosť. Už dávno som si mal kúpiť šnúru. Mením na svoj vlastnoručne vyrobený model. Biely so zeleným chrbátom. Chytil som naň iba 2 ryby. Práve na tejto rieke. Prichádzam k malému prístavu na konci kanála. Po chvíľke tu zdolávam menšiu 50 cm šťučku. Putuje späť do vody. O kúsok ďalej zbadám na druhej strane pod stromom kruh vo vode. Nahadzujem a po pár zatočeniach kľučkou cítim záber. Po krátkom boji vyťahujem pekného ostrieža. Má rovných 30 cm. Môj wobler znova zabodoval. Prichádzam na koniec kanála k plavebnej komore. Za ňou je už rieka. Je tu tíšina a menší vracák. A množstvo malých plotíc, ktoré zbierajú potravu z hladiny. Čakám tu aj nejakú šťuku, ale okrem konárov nič nevytiahnem. Hoci som vymenil viacero nástrah. A tak sa vraciam späť. Cestou sa mi podarí ešte utrhnúť jeden wobler. Tá šnúra musí byť. Čas beží rýchlo a tak to balím. Za chvíľku mi ide autobus. Hoci podmienky nie sú vždy ideálne, nemalo by to nás rybárov odradiť. Šťastie treba pokúšať. Tak ako dnes.

(článok bol prevzatý zo stránky www.trojhacik.sk)