Hon na kráľovnú

Články

Rôznofarebné jesenné lístie pomaly opadáva a krajina sa ticho pripravuje na príchod pani Zimy. Teploty tesne pri bode mrazu, snehová chumelica, či ustálené počasie a rôzne lokálne podmienky vplývajúce na aktivitu kráľovnej našich vôd – hlavátky eurázijskej (podunajskej) Hucho hucho. Čas individuálnej ochrany hlavátky sa vzťahuje na obdobie od 1.1. – 31.10, pričom na hraničných vodách je to od 1.1 - 31.08. Rybár oprávnený na rybolov špeciálnym, hlavátkovým povolením si smie ponechať v kalendárnom roku jeden kus hlavátky, v najmenšej lovnej dĺžke 70 centimetrov a to výlučne na umelé nástrahy. Znamená to, že používať ako nástrahu na lov hlavátky živú a mŕtvu rybku ako aj jej časti je zakázané!

Zoznámte sa s kráľovnou!
Ideálne formované, štíhle, hydrodynamické telo s kruhovitým tvarom je zosobnením skutočnej majestátnosti, mohutnosti a výnimočnosti našej najväčšej lososovitej ryby. „Vládkyňa“ strednej časti väčších riek mrenového a lipňového charakteru je reofilná (zdržujúca sa prevažne v prúdivom (lotickom) vodnom prostredí), nesťahovaná, litofilná (ikry zahrabávajúca) ryba, ktorá je našim endemitom (druh, vyskytujúci sa v úzko ohraničenom a pomerne malom území – povodí). Mladé jedince žijú vo vyšších partiách proti prúdu a s narastajúcou veľkosťou zostupujú do širších úsekov. Hlavátka je náročná na čistotu vody a obsah rozpusteného kyslíka vo vode a má špecifické požiadavky na pôvodnosť riečneho prostredia. Klinovitá, na temene mierne stlačená hlava vybavená veľkými očami a ústa koncového typu s ozubenými, hlboko rozoklanými čeľusťami siahajúcimi až za zadný okraj oka. Hnedočervený alebo hnedozelený, až modro hnedý chrbát, svetloružovkasté boky s medeným, prípadne fialovo čiernym odtieňom a biele, respektíve žltobiele brucho. Na chrbte a na bokoch je veľké množstvo čiernosivých škvrniek oblého tvaru, alebo v tvare písmena x. Mladé hlavátky sú striebristé, podobajúce sa pstruhom a na bokoch mávajú dva priečne pásiky tmavej farby. S výnimkou tukovej plutvičky sa zdajú všetky plutvy pomerne malé, chrbtová plutva, ktorá je plytko vykrojená a chvostová plutva bývajú zriedkavo tmavo škvrnité.

Častokrát sa stáva, že množstvo mladých hlavátok sa vytráca z našich vôd. Zo skutočnej, či dokonca predstieranej nevedomosti si niektorí lovci si zamieňajú mladú hlavátku (tubicu) za kapitálneho pstruha potočného alebo pstruha dúhového. Súhlasím, že medzi hlavátkou a pstruhmi nie sú na prvý pohľad výrazné rozdiely, ale 50 – 60 centimetrový pstruh potočný, taktiež aj dúhový je už dávno pohlavne dospelou rybou s mohutným, širokým a mäsitým chrbtom a vyklenutým zväčšeným bruchom. Oproti tomu pri hlavátke spomínanej rovnakej veľkosti je evidentné na prvý pohľad, že sa jedná o nedospelého jedinca, ktorej hmotnosť je v pomere k dĺžke malá. Okrem iného, existujú presné, rozpoznávacie znaky:

• pstruh dúhový má chvostovú plutvu bez bodiek
• pstruh potočný má zase za hlavou výrazne klenuté záhlavie, takže prechod medzi hlavou a chrbtom je lomený, zatiaľ čo hlavátke spomínané záhlavie chýba a nie je ani naznačené, takže prechod medzi hlavou a chrbtom je v jednej priamke.

Ďalším, aj keď nie vo všetkých prípadoch stopercentným rozpoznávacím znakom sú análne plutvy. Na spodnom okraji análnej plutvy pstruha potočného je úzky porcelánovobiely až smotanovo biely pásik, zatiaľ čo análna plutva hlavátky je nevýrazne jednofarebná. Ak lovíte v lokalite, kde sa vyskytuje kráľovná našich vôd, a vy nie ste si istí, či sa jedná o pstruha alebo o hlavátku, mali by ste ulovenú rybu radšej vrátiť späť na slobodu.

Hlavátku možno označiť za stredne až dlhoveko žijúcu rybu, dožívajúcu sa v našich vodách viac ako 20 rokov. Rastie veľmi rýchlo a v 1. roku života už dosahuje 10 – 15 cm dĺžky, 2. roku 25 – 35 cm, 3. roku 25 – 45 cm, 4. roku 45 – 55 cm a v 5. roku 55 – 70 centimetrov. Pohlavne dospieva v 4. až 6. roku života. Neres nastáva väčšinou od marca - apríla do mája pri teplote vody 6 – 10 °C. Z dôvodu vhodných inkubačných podmienok pre ikry tiahne vyššie proti prúdu a hlavne do prítokov prekonávajúc množstvo prekážok. Samica starostlivo vytvorí do chvostom očisteného štrkového substrátu dna miskovité hniezdo a následne vytreté ikry samce oplodnia. Na 1 kilogram hmotnosti samice pripadá v priemere 1000 – 2000 ikier, mimoriadne veľkých 5 milimetrov, ba i viac. Vývoj oplodnených ikier trvá v závislosti od teploty vody 25 – 35 dní (190 – 230 denných stupňov). Samce sa pred neresom veľmi pestro sfarbia a dostávajú tzv. „svadobný šat“. V mladosti do dĺžky približne 50 milimetrov sa živí len drobnou planktonickou a bentonickou potravou a po dosiahnutí spomínanej veľkosti tela prechádza na výhradne dravý spôsob života, požierajúc ryby, najčastejšie druhy vyskytujúce sa v hojnom počte (podustva, nosáľ, jalce, čerebľa, hlaváč).

Zaujímavosti
Najväčšou ulovenou hlavátkou v Dunaji bol exemplár s hmotnosťou 52 kilogramov. V roku 1949 na rieke Hrone naši uhynutú hlavátku dlhú 169 centimetrov s hmotnosťou 46 kilogramov. Zahraničná literatúra uvádza dĺžku 183 centimetrov a 66 kilogramov. V Ázii žije veľký, príbuzný druh – hlavátka sibírska (Hucho taimen). Dorastá do dĺžky 150 centimetrov a hmotnosti 60, výnimočne až 80 kilogramov.

Kde ju hľadať a ako ju loviť?
Kedy a ako hlavátka berie, je ťažko radiť. Závisí to predovšetkým od charakteru toku, stavu vodného stĺpca, od počasia a podobne. Všetko je to o chodení k vode a skúšaní. Staré literárne pramene uvádzajú, že keď je príliš čistá voda, nemáme nijakú nádej na úspech. Na rieke Dunajec som sa zhováral s vynikajúcim, poľským lovcom hlavátok a pri našej diskusii padla aj vyššie spomínaná skutočnosť a čistote vody. Vyvracal mi ju s odôvodnením, že v takom prípade používa dokonalé imitácie umelých nástrah, aby sa čo najdôveryhodnejšie priblížil skutočnej potrave hlavátky.

Lepšie podmienky sú pri stúpaní alebo klesaní vody, no najmä pri jej čistení. Podľa starých „hlavatkárov“ sú tými najlepšími dňami na lov, keď:

• je pod mrakom, hmla, prípadne keď mrholí
• v jeseni počas noci nemrzne, berú hlavátky počas celého dňa, no najlepšie zrána, okolo obeda a pre večerom
• sa objavia nočné mrazy, berie najlepšie až okolo obeda
• sú celodenné teploty hlboko pod bodom mrazu prestáva brať úplne na niekoľko dni, no pri ustálení počasia opäť rastie šanca na úspešný lov
• sa v zime mierne oteplí a husto padajú veľké vločky snehu.

Pri väčších celodenných mrazoch je zbytočné sa pokúšať o lov hlavátky. Osobne pri love v zimných mesiacoch (či pri love zubáčov, šťúk, ale aj hlavátky) používam prúty postavené z materiálov obsahujúci „bio fibre“. V chlade má tento materiál tendenciu byť tvrdý a odolný voči mechanickému poškodeniu. Dĺžku prúta odporúčam od 1,9 – 2,4 metra, ktorý je dostatočne tvrdý a pevný na prezentovanie veľkých a ťažkých nástrah (hlavátka má veľmi tvrdú a kostnatú tlamu. Navijak musí byť po konštrukčnej stránke pevný, najlepšie kovový s precíznymi ložiskami, prevodmi a „brzdným“ systémom. Niektorí lovci sú zástancami spletaných šnúr, z ktorých väčšina saje vodu a následne mrzne (nielen k vodiacim očkám) a stáva sa tak dokonalým rezným nástrojom. Monofil je oproti tomu nesaje vodu, je pružnejší, ale s negatívnou nižšou nosnosťou. Použité karabínky s obratlíkmi, krúžky aj samotné trojháčiky musia silovo zodpovedať hlavátkovému lovu.

Nástrahy
Veľkostné optimum je medzi 15 – 25 centimetrami. Jednodielne, alebo dvojdielne woblery, verné kópie skutočných rýb, ako aj fantastické farby. Taktiež rotačné a lyžičkové blyskáče výrazne väčších rozmerov (poslúžia výborne aj šťukové), gumené nástrahy v tvare rybky, ale aj twistre. Pri hlavátkovom muškárení je nutná AFTMA 8 – 9 a veľké strímre, či trubičkové, lososové mušky. Lovíme neustálym nahadzovaním nástrah na miesta, kde predpokladáme stanovisko dravca (rozhranie prúdov a tíšin, rozhranie hlbočiny a plytčiny, hlboké miesta pod prúdiacimi úsekmi, či perejami, podomleté brehy, splavy, miesta v okolí veľkých kameňov za ktorými sa vytvorili hlbočiny a prúdi silnejší prúd vody, zákrutách vodných tokov, ale aj vývariska pod vodnými elektrárňami). Hlavátka je typickou stanovištnou rybou, ktorá sa okrem času neresu nikam nesťahuje v rámci toku a za svojou korisťou hlučne vyráža a prenasleduje ju až ku brehu. Snažte sa vejárovito preloviť daný úsek, nahadzovaním nástrahy kolmo na smer toku.

V prúde prezentujeme nástrahu pomalším tempom, naopak v hlbších partiách by nástraha mala prechádzať všetkými vrstvami vodného stĺpca, od hladiny po dno. Na jeseň (hraničné úseky) vláčime nástrahu približne do stredu stĺpca. V zime naopak klesáme s nástrahou do tesnej blízkosti dna. Keď hlavátka loví v plytkej vode, často krát prezradí svoje stanovisko lovcovi, ktorý ju môže dokonca aj zbadať. Záber je zvyčajne rázny, ba až prudký. Cítiť prudké trhnutie na prúte. Niekedy sa stáva pravý opak, že je záber pripisovaný ako zatrhnutie nástrahy o prekážku. Následný zásek je rýchly a silný z dôvodu kostnatej, veľmi tvrdej papule. V prúde sa prevaľuje smerom dolu prúdom so silnejúcim ťahom, ale ako náhle sa unaví (pri menších jedincoch je to prvý, výrazný nápor), začne pomalšie plávať, inokedy sa postaví proti prúdu, alebo prípadne pláva proti nemu. Každý jedinec na konkrétnom lovisku bojuje odlišne, preto je zdolávanie tak trochu špecifické. Vylovenie unavenej hlavátky sa robí pevným uchopením, tzv. lososím hmatom pri chvostovom koreni, prípadne podobrať obidvoma rukami.

Hlavátka je vzácnym a krehkým klenotom našich vôd citlivá na znečistenie a nedostatok kyslíka a pri kormoránovi i na potravu. Chráňme si ju a ctime, ako skutočnú a jedinú kráľovnú našich vôd.