V dňoch 8. - 9.10.2005 sa v českej Jaroměři na rieke Labe uskutočnili majstrovstvá ČR v prívlači. Po prvýkrát sa toto podujatie uskutočnilo ako medzinárodná súťaž. Pozvanie naň obdržali aj dve slovenské družstvá, ktoré boli poskladané z reprezentantov Slovenska v LRU - prívlač, ktorí nás zastupovali aj na Majstrovstvách svete v Portugalsku, resp. najlepšie umiestnených pretekárov tohtoročného ligového zápolenia. Súťaže sa zúčastnilo 10 štvorčlenných družstiev. 8 družstiev tvorili zástupcovia jednotlivých krajov z Čiech, ktorí sa na Majstrovstvá ČR nominovali. Doplnili ich dve už spomínané slovenské družstvá v zložení - Slovensko 1 (Mrázik Juraj, Forbak Martin, Těšický Vlastimil, Takács Alexander) a Slovensko 2 (Muška Róbert, Múčka Daniel, Weber Marian, Zachar Peter). Čechom išlo v týchto pretekoch o veľa - malo sa definitívne rozhodnúť o nominácii na budúcoročné Majstrovstvá sveta v prívlači, ktoré sa opäť uskutočnia v Portugalsku. My, keďže sa ligové súťaže u nás doma skončili už týždeň predtým, sme to už mohli brať ako relatívne oddychovú akciu, skvelú prípravu a možnosť konfrontácie s najlepšími pretekármi z Čiech. Boli sme však odhodlaní neponechať nič na náhodu a snahou bolo presadiť sa či už v konečnom umiestnení jednotlivcov alebo družstiev.
Vzhľadom k nášmu neskorému príchodu do miesta konania šampionátu sme už nestihli oficiálny tréning pred pretekmi a informácie o vode a nástrahách sme mali len sprostredkované od Jura Mrázika, ktorý dorazil o čosi skôr. Ešte v piatok večer prebehlo losovanie sektorov a v sobotu na obed sa začínalo naostro.
Sektory boli štyri a z každého družstva chytal jeden pretekár v každom z nich. Žreb určil, že mojou "dvojičkou" sa na celý víkend stal Juro Mrázik z družstva Slovensko 1. Celé preteky sme odchytali na sektoroch vedľa seba a rotovali sme len medzi sebou. Obdobne dopadli aj ostatní členovia našich družstiev, pretože zástupcovia Slovenska rotovali v jednotlivých sektoroch len medzi sebou. Preto som mal najlepší prehľad z našich len o Jurovi, no na druhej strane to malo výhodu, že sme si vedeli rýchlo poskytnúť medzi sebou informácie, na čo ryba najlepšie reaguje. Bodovali sa ryby až od 150 mm spôsobom 1 mm = 1 bod. Ryby do 150 mm boli iba za 1 bod. Každý pretekár chytal 2 dvojhodinové kolá v sobotu, aj v nedeľu.
Sobotňajšie sektory boli vytýčené na Labe pod Jaroměřou. Rieka pripomínala v týchto miestach rovný zregulovaný kanál so šírkou cca 20 - 25 m a s hĺbkou vody cca 1,5 - 2 m. Hladké brehy, týčiace sa aj 2 m nad samotnou hladinou, miestami s ojedinelými kríkmi. Jediné miesto, kde sa dala ako tak predpokladať ryba, boli pri brehu pod vodou presvitajúce veľké kamene. Pohľad na túto vodu prezrádzal, že rozhodovať bude každý jeden maličký ostriežik, ktorého sa podarí vydolovať spoza niektorého kameňa pri brehu alebo spod trávy presahujúcej nad hladinu. Aby to nebolo až také jednoduché, po hladine plávalo veľké množstvo opadaného lístia, cez ktoré bol problém viesť nástrahu bez toho, aby každú chvíľu na háčiku niektorý z nich neuviazol. Hneď od začiatku sledujem po očku ostatných súperov, no ryby nikomu príliš neberú. Ojedinele sa podarí chytiť malého ostrieža, no nie je to žiadna sláva. Skúšam od malých gúm, cez rotačky, až po marmyšky, no stále som bez ryby. Dva zábery mám na rotačku, no ostrieže sa pri brehu vypínajú. Aspoň že Jurovi sa podarí chytiť dve rybky, aj keď mi to nie je moc platné, pretože nechytá spolu so mnou v jednom tíme. Jediný úsek, kde vidím chytiť niekoľko rýb je asi o päť miest nižšie, kde dvaja susediaci pretekári na striedačku vyťahujú ostrieže spod kríka na protiľahlom brehu. Ten leží zrovna na rozhraní medzi nimi dvomi, takže z tohto široko ďaleko najlepšieho miesta si budujú výrazný náskok pred ostatnými. Pred koncom pod trávami pri brehu sekám ešte na gumu ostrieža, no ten sa do nich okamžite zamotáva a po krátkej chvíli sa vypína. Som zúfalý a končím v ten deň s nulou. Prvý deň nám šťastie nebolo príliš naklonené, pretože z ôsmich pretekárov sme až traja vyfasovali nulu. Darilo sa však Vlastovi, ktorý vyhral svoj sektor s 5 rybami a pred ďaľším dňom má najlepšie vyhliadky na úspech.
V nedeľu sa presúvame proti prúdu na prvé úseky pod pstruhovými revírmi na rieke. Labe tu pripomína hlavne vo vrchných sektoroch skôr väčší potok. Brehy sú neskutočné zarastené, až tak, že na svojich sektoroch máme niekedy problém sa s Jurom vôbec dostať k vode. Chytáme totiž úplne hore a od nás sa ako had ťahajú sektory ostatných pretekárov. Vo vode padnuté stromy dávajú tušiť, že by to mohlo byť o čosi lepšie, ako predchádzajúci deň. Sektor začínam prechytávať zhora, v tíšine pod prúdom na hranici s Jurovým sektorom. Ten sa stráca u seba hore v džungli, takže vôbec nemám o ňom prehľad. Po prvých piatich hodoch s malým 1,5 cm voblerom mám 5 kontaktov od malých jalcov, ale ani jedného nedokážem zaseknúť. Mierne zneistiem a keď Juro po piatich minútach kričí z húštiny od seba, aby som zavolal rozhodcu na meranie prvých jeho 3 rýb, začínam na sebe badať nastupujúcu nervozitu. Slnko stúpa pomaly hore a prvé lúče sa oprú do hladiny na spodnej časti môjho sektora. Rozhodnem sa presunúť tam. Dúfam, že slnko zdvihne na hladinu malých jalčekov, ktoré skúsim chytiť na malú rotačku. Hneď po premiestnení sa nižšie chytám prvé dve ryby a dostávam sa do pohody. Aj keď sú to ledva 15 cm jalčeky, v tej chvíli sú to moje najcennejšie úlovky v sezóne :o) Nervozita pomaly opadá a snažím sa vydolovať z vody, čo sa dá. Sústredím sa na prechytávanie plytčiny pri druhom brehu, odkiaľ dostávam ďaľšie dve ryby. Všetko na malú striebornú rotačku č. 000. Je potrebné hádzať na centimeter presne k druhému brehu tak, aby rotačka hneď po dopade na hladinu začala pracovať. Ku koncu prvej dvojhodinovky chytám pod prúdom v tíšine, kde som začínal, maličkého ostrieža. Pred rotáciou na Jurov sektor mám na konte 5 rýb, Juro ešte o dve viac. Priebežne sme na tom dnes v sektore dobre, no vyhliadky na najbližšie dve hodiny nevidím ružovo. Keď si predstavím, že mám ísť chytať na sektor po Jurovi, ktorý má povesť ako elektrický agregát a z vody dokáže vytiahnuť všetko (aj užovku :o), nie som nadšený. Hodinová prestávka je však pomerne dlhá na to, aby sa ryby trochu ukľudnili. Takisto slnko stúpa čoraz vyššie, čo jalcom len vyhovuje. V tieni stromov naklonených nad vodnú hladinu sa cítia bezpečne. Keďže predpokladám, že hlavnou lovenou rybou bude opäť jalec, ostávam verný osvedčenej rotačke. Ukazujeme si miesta, kde bolo najviac záberov a ktoré sa javili ako najperspektívnejšie. V hornej časti sektoru mám vo vode padnutý strom a rozhodujem sa začať práve pri ňom.
Štart do záverečnej časti pretekov bol nad očakávanie dobrý. Po prvých 10 minútach mám ďaľších 5 rýb a naviac všetko dobre bodované, t.j. nad 15 cm. Už v kľude a s prehľadom môžem dochytať dnešný pretek. Sem - tam ryba, je to dobré. Pol hodinu pred koncom sa mi podarí v najhlbšej časti sektoru odo dna zdvihnúť slušného jalca, ktorý ochotne zoberie malú rotačku. Takmer 40 cm ryba ma katapultuje do čela v sektore a keď na záver pridávam ešte potočáka, je rozhodnuté. 15 chytených rýb mi dnes zabezpečuje víťazstvo v sektore, no v mojom podaní je to už len labutia pieseň. Po pokazenom predchádzajúcom dni to určite nebude stačiť medzi jednotlivcami na slušné umiestnenie. Som však zvedavý, ako zachytali ostatní, pretože máme šancu polepšiť si aspoň v súťaži družstiev. Šanca ísť v celkovom poradí nahor sa ukazuje ako reálna, pretože chalani si vo svojich sektoroch viedli dnes slušne. Bohužiaľ ďaľšia nula od Mariana veští, že posum v poradí nebude nijako výrazný. To sa aj potvrdzuje a na lepšie ako 9. miesto v družstvách to nestačí. Aspoň nie sme poslední. Družstvo Slovensko 1 sa takisto posunulo oproti sobote o jedno miesto nahor a končí na celkovom 5. mieste. Výraznejšie sa tak podarilo presadiť len Vlastovi Těšickému, ktorý sa v jednotlivcoch umiestnil na vynikajúcom 4. mieste. Padnutý jalec v poslednom kole ho môže mrzieť, pretože tento by ho v jednotlivcoch mohol posunúť ešte vyššie.
Aj napriek tomu sme však relatívne spokojný, pretože získavame opäť nové skúsenosti a poznatky z lovu na nových typoch vôd, ktoré sa nám v budúcnosti môžu hodiť v dôležitejších pretekoch. S prianím všetkého dobrého a hlavne lepšieho umiestnenia v budúcom roku na Medzinárodných majstrovstvách ČR sa lúčime s novými českými priateľmi a ich typickou českou pohostinnosťou.
P.S. Ďalšie fotky z Majstrovstiev ČR 2005 nájdete vo Fotogalérii.