Ultraľahká rybačka v Nórsku?

Články

V tomto článku by som sa s Vami rád podelil o skúsenosti s lovom v nórskych vodách, ktoré sú pre väčšinu našincov synonymom pilkrových prútov a nástrah ťažkých niekoľko stoviek gramov. Že je to zároveň rajom aj pre vyznávačov UL prívlače sa budem snažiť presvedčiť v nasledujúcich riadkoch.

V Nórsku som za posledné 3 roky strávil takmer 5 mesiacov. Jednalo sa o pracovný pobyt, ktorý nemal s rybačkou nič spoločné. Ale dom situovaný 200 metrov od fjordu vo mne vzbudzoval od začiatku túžbu ísť na ryby. Oklieštené informácie som mal od kamaráta, ktorý tam bol rok predo mnou. Z jeho slov vyplynulo, že sa tam len zriedkakedy chytí veľká ryba. Tomu faktu som prispôsobil aj svoju výstroj a nekupoval som žiadne pilkre ani prúty. Spoliehal som sa výlučne na výstroj s ktorou bežne chytám v slovenských podmienkach. Jedinou výnimkou boli pevnejšie vlasce a hlavičky s hmotnosťou takmer takou, aká je udávaná výrobcom ako maximálna prípustná.

Na Slovensku som si prečítal pár článkov ale ich obsah mi pri výbere nástrah veľmi nepomohol, keďže boli zamerané skôr na pilkrovačku. Môj nákup som obmedzil na nástrahy, ktorých práca nie je agresívna a treba jej rukami „vdýchnuť“ život. Vychádzal som z predpokladu, že ani pilkre v hĺbke nespravia veľký cirkus a ryby láka skôr niečo menej nápadné. Preto môj nákup pozostával z veľkej časti zo smáčkov a tubičiek od firmy Berley.

Prvú rybačku som si spravil ešte v deň príchodu a na neznámom mieste som na prvý hod zapriahol krásneho platýza, ktorý sa mi však pri hladine odopol. Ale to som už vedel, že môj výber nástrah a metóda sú dobré, len treba docibriť pár detailov. Postupne sa počet, veľkosť a najmä rozmanitosť druhov zvyšovala. Chytal som ryby, ktoré nepoznal ani môj šéf a ktoré som dodnes nenašiel ani v literatúre či internete. Väčšinou som lovil na miestach, kde bola voda max. 15 – 20 metrov hlboká pretože silný prúd a max. 5 gramová hlavička znemožňovali dotyk s dnom. Ideálne miesto bolo pri skalných zrázoch, kde voda končila vo veľkej hĺbke ale svah bol obrastený riasami. Práve v týchto riasach sa ukrývali najmä tresky, lovu ktorých som postupom času prepadol.

Ťažké hlavičky znemožňovali vláčenie, pretože nástrahu bolo treba viezť určitou rýchlosťou a nesmeli sa pritom zachytiť do rias. To spĺňali jedine hlavičky do spomínanej gramáže. Spôsob vedenia bol podobný ako pri love zubáča. Nechať klesnúť na dno, alebo aspoň na „terasu“ a privíjaním 2 – 3 otočiek kľučky ju dať do pohybu v kombinácii so zastavením navíjania a klesaním na dno. Doba klesania však musela byť kratšia ako fáza navíjania, keďže som lovil smerom z hlbšej vody do plytšej, kde hrozilo zachytenie. Takýmto spôsobom som sa im dostal na kobylku a ryba často zaútočila vo fáze vyberania nástrahy z vody, keď som rybu a záber v čistučkej vode dokonale videl. Zdolávanie trvalo často aj 10 minút a za všetky tie vychádzky som stratil iba 2 ryby, tie by som však nevytiahol ani silnejšou udicou. Bolo potrebné mať vždy dobre nastavenú brzdu navijáku, pretože ryba zaútočila podobne agresívne ako šťuka a v prvých sekundách boja bola nezastaviteľná. Je pre mňa dodnes záhadou prečo sa netúžili skryť v spleti rias. Často som však neskôr lovil z člna a tak bolo zdolávanie jednoduchšie. Najobľúbenejšou farbou bola zelená ale predovšetkým biela, ktorá im farbou aj veľkosťou asi pripomínala strieborné rybičky, ktorých mali plné žalúdky.

Krásne rybačky som zažil aj pri prítokoch potokov a riek do mora. V Nórsku na rozdiel od Slovenska sú toky majetkom súkromných osôb a preto je nevyhnutné získať povolenie od majiteľa. Ceny sa však pohybujú v sumách, ktoré sme nie vždy ochotní zaplatiť (50 – 140 €) a preto veľa rybárov lákajú skôr prítoky. Tam sa často zdržiavajú klasický potočáci, malé lososy a morské pstruhy, ktoré som chytal klasicky na strieborno – červenú rotačku. Stačí mať na palici 40cm rybu, ktorá bojuje viac vo vzduchu ako vo vode, aby človek pochopil, že Nórsko nemusí byť vždy iba o pilkrovaní ale dá sa úžasne vyžiť aj s jemným výstrojom.

Diskusia k článku