Čaro pstruhových potokov ma opantalo (1. časť)
Články
Prívlači, ako aj lovu pstruhov na vodných nádržiach sa venujem už dlhé roky, ale k lovu bodkovaných krásavcov v ich prirodzenom prostredí - tokoch, som trochu viac „pričuchol“ len pred rokom. Poviem vám, že ma tento druh prívlače a krásna okolitá príroda tak opantali, že som si povedal, že sa mu začnem intenzívnejšie venovať. S radosťou sa so svojimi prvotnými skúsenosťami z tohto krásneho lovu s vami podelím.
Nakoľko v našej organizácii a ani v regióne juhozápadného Slovenska nie sú skoro žiadne pstruhové potoky, nemal som doteraz veľa možností sa tomuto druhu prívlače venovať. Mnoho som však o ňom počul od mojich kamarátov - pstruhárov (aj z prívlačovej ligy) a prečítal aj z článkov v časopisoch. Z oboch zdrojov som teoreticky načerpal mnoho cenných rád a teoretických skúseností. K tomu môžem prirátať aj nejaké praktické skúsenosti z tréningov a ligových pretekov na Hornáde a Poprade, ako aj z lovu pstruhov v severnej časti Dediniek na Hnilci, kam chodím za pstruhmi a hlavne relaxovať už dlhé roky.
Prvé vlaňajšie ostré pokusy som mal na dvoch najbližších potokoch, 30 km severne od miesta môjho bydliska. Rozhodnutie niečo konečne v tomto smere podniknúť a venovať sa tomuto druhu prívlače serióznejšie však padlo až tento rok. Stalo sa tak po tom, čo ma môj kamarát Paľo (ktorého som priviedol k prívlači pred mnohými rokmi) prehovoril na spoločný lov na jednom prekrásnom, aj keď neveľkom pstruhovom potoku, vzdialenom od nás približne 50 km. Obhospodarovaný je jednou neveľkou organizáciou, do ktorej Paľo prestúpil práve pre možnosti tohoto druhu prívlače. Odvtedy som viackrát navštívil ďalšie revíry a skúsenosti začali pribúdať.
Začiatok a čo tomu predchádzalo
Prvému lovu predchádzala príprava náčinia a nástrah a zhodnotenie spomenutých cenných rád a informácií z článkov, od Paľa a ostatných kamarátov majúcich dlhoročné skúsenosti s lovom pstruhov na riekach a potokoch. K lovu som si pripravil dva pretekárske prúty (jigovky) a vo vláčkárskej brašni mininástrahy (rotačky, vobleríky, nymfy, smáčky, marmyšky, s ktorými chytám aj súťažne), ale aj klasické stredne veľké voblery, rotačky a plandavky, čo bežne používam na jalce, ostrieže na riekach ale aj na pstruhy na VN. K tomu som si pribalil podberák, gumáky, polarizačky a samozrejme nemalú dávku optimizmu a očakávania.
O „mojom“ prvom potoku som mal informácie aj od dvoch kamarátov, miestnych pstruhárov a jeden z nich Jaro ma už čakal na dohovorenom mieste s tým, že ma po revíry povodí a poukazuje „horúce miesta“. Spoznaniu charakteristiky revíru (obzvlášť pred prvými lovmi) dávam veľký dôraz. Čo sa týka výberu nástrah, rád si vypočujem skúsenosti a doporučenia hlavne domácich vláčkárov, ale nie som na to až tak veľmi zaťažený a rád experimentujem. Tak tomu bolo aj na počiatku môjho prvého lovu.
Prvý lov
Po miniexkurzii po revíri som si natiahol gumáky a s búšiacim srdcom od vzrušenia som vliezol do vody. Aj keď je mojim zvykom najprv vyskúšať možnosti lovu z brehu a zbytočne ryby nevyplašiť, charakter vybraného úseku potoka si vyžadoval lov z vody. Vyhliadol som si jeden z viacerých splavov, ku ktorým bol možný prístup len odspodu proti prúdu. Na doporučenie Jara som nasadil malého agresívneho vobleríka - potočáka (hornetíka) a poctivo prelovoval celú šírku aj dĺžku daného úseku. Po tom, čo som bol dlhšie bez kontaktu, som sa premiestnil ku ďalšiemu splavíku s hlbšou vodou a pokračoval s vobleríkmi, no zase nič. Nedokázal som dosť dobre zhodnotiť situáciu, prečo potočáky a ani jalce neragujú na ponúkanú nástrahu a tak som začal experimentovať. Nasadil som nymfu (motorový olej - osvedčená farba do priezračnej vody) na 1 gramový jiggový háčik, „pre istotu“ som ju nastriekal patentkovým sprayom a nahodil do jej najhlbšej časti pod veľký balvan. Páve na tomto mieste som predpokladal stanovište väčšieho potočáka. Niekoľkoročné skúsenosti z lovu pstruhov s gumkami na vodných nádržiach mi navrávali nechať nástrahu klesnúť ku dnu a chvíľu nechať nehybne ležať. Logické to je však hlavne pri love čerstvo nasadených, umelo odchovaných „granulovaných dúhákov“. Robil som to podvedome, ale po chvíli som si uvedomil, že toto je iná situácia a podmienky a tak som urobil prvé nacvičené pohyby pomocou zápästia. Zrazu „bum! a do špičky prúta „rana ako z dela“. Nestihol som však za ten zlomok sekundy na pomerne krátku vzdialenosť zareagovať. Ihneď som však zase nahodil na to isté miesto a pomalými trhavými pohybmi sa snažil potočáka opätovne vyprovokovať k útoku. Na druhý pokus sa mi to aj podarilo, ale po chvíľke zdolávania mi padol. Aspoň, že som ho videl. Na tak malý potok to bol statný „domorodec“, tak do 45 cm. Neskôr som si uvedomil, že to asi tak malo byť. Ako začiatočník prvýkrát chytám na pstruhovom potoku a k tomu som pridal aj fakt, že chytám bez protihrotov a tak majú pstruhy väčšiu šancu na záchranu. Čo už, pichol sa a nejakú chvíľu nebude aktívny, som si pomyslel a vybral sa hore prúdom na ďalšie nádejné miesto.
Po tom, čo som sa opatrne priblížil k novému miestu, som pokračoval tou istou nymfou, prakticky až do konca celého lovu. Moja voľba bola ako sa neskôr ukázalo správna, o čom svedčí konečné zhodnotenie môjho prvého lovu na pstruhovom potoku. Výsledkom bolo 5 ulovených potočákov do 34 cm, cca 4 odopnuté, 3 jalce a asi 5 ďalších záberov. Na to, že sa v prvý deň lovu pstruhov predo mnou potokom prehnalo viacero nažhavených pstruhárov a že som väčšinu času venoval prieskumu revíru, bol výsledok uspokojivý. Kamarátovi a domácemu pstruhárovi v jednej osobe Jarovi som všetko podrobne porozprával, ako som menil nástrahy a našiel v danom momente nakoniec tú pravú úspešnú. Porozprával som mu aj o tom, ako ma vycvičil „starý bodkovaný profesor“. Bol hlavne dosť prekvapený, ako mi tá nymfa zapísala. Zhodli sme sa, že to bolo aj v tom, že tu nymfu nepoznajú ani rybári a ani pstruhy, proste táto nástraha nie je okukaná. Iste to bolo aj v tom, ale nie len v tom. Experimentoval som a v danom čase do priezračnej vody bola práve ona vysoko účinná. Je to aj pohybom a dráždivosťou tejto nástrahy ako aj technikou lovu. Tento, pre mňa prvý a najbližší revír som navštívil už viackrát a skoro vždy som bol s výsledkom spokojný. Pri ďalších návštevách tohto revíru som mal úspechy aj na smáčkov, vobleríky a rotačky.
Neskôr som navštívil a naštevujem aj ďalšie pstruhové potoky a získávam ďalšie a ďalšie skúsenosti. Som nesmierne rád, že som konečne viac „pričuchol“ k prívlači na našich potokoch a mohol relaxovať v čarokrásnych zákutiach slovenskej prírody. Všetky ulovené pstruhy na tokoch som šetrne vrátil do ich prirodzeného prostredia s myšlienkou, že ich určite prídem potrápiť niekedy nabudúce a s nádejou, že mi ich niekto nevyloví (aj keď občas zoberiem do kuchyne nejakú tú rybu, zvyčajne je to z niektorého komerčného revíru, ktoré navštevujem a pri nejakej príležitosti, ako sú rôzne oslavy, sviatky či súťaž). Mám taký rituál, že ulovenej rybe vždy dám patričnú úctu, vyjadrím poďakovanie za zážitok a súboj a pokiaľ ju chcem usmrtiť a vziať, poprosím o prepáčenie.
O mojich ďalších skúsenostiach sa s vami rád podelím v pokračovaní tohto miniseriálu o čare pstruhových potokov. V ňom popíšem techniku a taktiku lovu a uvediem aj konkrétne úspešné nástrahy a použité náčinie.
Použitie príspevkov a fotografií je možné len so súhlasom autora!
webdesign: ...::: dveBe :::... (2005)