Pstruhové voblery a ich výber podľa miesta lovu

Články

Vážení kolegovia pstruhári – prívlačiari, na začiatku pstruhovej sezóny by som rád napísal zopár svojich poznatkov, špekulácií a názorov na lov pstruhov na takzvané tradičné voblery. Na počiatku mi však nedá opomenúť zopár viet p. Jaceka Kolendovicza ktorý pred viac ako desaťročím vydal knihu o love dravých rýb všeobecne. Táto kniha sa mi stala učebnicou a ešte aj dnes veľakrát prečítam nové poznatky „medzi riadkami“. Píšem o tom preto, že svojim predhovorom dokonale vystihol krásu a očarenie pstruhovými vodami a lovom na nich že ma tím doslova presvedčil o jeho výhode. Tu sú. Lov pstruhov potočných prívlačou je choroba. A to choroba nevyliečiteľná a na dôvažok aj nákazlivá. Poznám veľa vynikajúcich všestranných lovcov, ktorí po niekoľkých výpravách na pstruhy celkom zabudli na iné druhy rýb a celý čas a energiu venovali lovu na stále väčšie a väčšie kusy týchto bodkovaných dravcov. Na celé dni miznú v lesných húštinách alebo v kamenistých údoliach malých riečok, pričom musia prekonať veľa kilometrov pri hľadaní ešte neznámych lovísk plných pstruhov.

V čom väzí príčina, že lov pstruhov tak silno priťahuje lovcov, a to najmä tých najlepších? Možno to v sebe sústreďuje všetky najatraktívnejšie vlastnosti lovu iných druhov rýb. Pstruh je rovnako plachý ako jalec alebo boleň, takže treba naň isť indiánskym spôsobom. Je aj podobne prieberčivý, takže výber a podanie nástrahy nie sú jednoduché. Celá vec ešte sťažuje lovisko najčastejšie neveľká prudká riečka s krištáľovo čistou vodou, zahádzaná spadnutými stromami, plná prekážok, s nedostupnými, podomletými alebo strmými brehmi, s hradbou kríkov, pŕhľavy a bodliakov chrániacich prístup k vode. Stretnutie s 2 – 3 kilovým pstruhom v takejto malej vode, ktorý sa silou a kondíciou vyrovná akejkoľvek rybe, je silným zážitkom aj pre skúseného lovca.

Vyhrať boj, ktorý sa odohráva obvykle na niekoľkých metroch štvorcových a nedá sa porovnávať s vláčením žiadnej inej ryby – to všetko je hodné najväčšej trofeje nížinných vôd. Mňa osobne tieto slová vždy utvrdzujú vo svojom presvedčení a v mojom aktuálnom rybárskom roku bude patriť „bodkáčom“ opäť aspoň na 90% môjho času, vychádzok a peňazí. Aby som však prešiel k spomínaným tradičným voblerom. Rozdelil som ich na štyri základné skupiny podľa jednotlivých špecifík. Keďže aj pstruhy na našich vodách sú stále viac nedôverčivejšie, treba apelovať na používanie voblerov menších rozmerov ku ktorým sa aj pstruhy väčších a skúsenejších rozmerov správajú s väčšou dôverou. Pstruh je ryba ktorá nástrahu raz okuká alebo sa na ňu chytí, no druhý raz málokedy.

Neokukaných voblerov je naozaj veľmi málo a tak som uplynulý rok strávil viac času s jedným slovenským výrobcom voblerov nad špekulovaním, čo by sme na tie “bodkáče„ ešte vymysleli. Keďže vtedy bola už spustená výroba dnes široko známych Kovmasters - minijerkov, s ktorými som viackrát slávil úspech už takmer po kolapse, no ich ťahavé vedenie s pauzami medzi poskokmi vedelo takmer zakaždým pobúreného pstruha predchádzajúcou nástrahou „doprovokovať“ až k záberu. Výborný tvar a farby, no veľmi špecifické použitie týchto nástrah viedlo k vytvoreniu minivoblera, ktorý svojim špecifickým chodom vie ukázať dravcovi aj na väčšiu vzdialenosť svoju prítomnosť.

Ako druhý impulz bol vývoj nástrahy s charakteristickým agresívnym chodom na spôsob Salmo Hornet, no v objemovo polovičnej veľkosti. Lopatka prakticky rovnako veľká ako vobler ho dáva do pohybu už pri minimálnom tlaku na ňu, čo pri chcení ho používať v rýchlejších tokoch neobíde nutnosť ju brúsením zmenšiť. Tento typ voblera je skvelý všeobecne na lov v hlbších jamkách dole prúdom, alebo na presné umiestnenie na miesto, kde sa pstruh aktuálne nachádza na love a prakticky po nahodení a kontakte voblera s vodou pstruh reflexne reaguje na votrelca malého rozmeru kaziaceho mu kľud pri love.

Ďalšou kategóriou sú tzv. minnowy. Ide o voblery vo veľkostiach 4 - 5 cm štíhlej konštrukcie telíčka, ktoré pri pohľade zhora majú približne polovičnú hrúbku ako výšku tela. Osadené malou lopatkou postavenou takmer kolmo na os voblera sú vynikajúce na chytanie v pomalších úsekoch. Konštrukcia zabezpečuje, že už pri veľmi malom tlaku na lopatku sa dostáva do pekného klátivého pohybu dráždiaceho pstruha stojaceho aj vo väčšej hĺbke. Vhodný je na lov pomaly proti prúdu, okolo brehu s občasným potrhnutím, ktorý jeho chod vyvedie z rovnováhy a tým na seba upozorní.

Poslednou kategóriou sú voblery tiež tzv. minnow, no na rozdiel od predchádzajúceho typu ich takmer valcovité telíčko a lopatka osadená pod ostrým uhlom ich predurčuje na použitie do silných prúdov a prehľadanie dna veľkých jám. Používam ich na lov, kedy nahadzujem asi na 45° dolu prúdom a nechám vobler pekne zahryznutý v prúde chytajúci pstruhy stojace niekde uprostred. Zábery bývajú veľmi nečakané a razantné.

Toľko k opisu jednotlivých druhov voblerov. Dúfam, že som vám aspoň o trošku zlepšil prehľad o jednotlivých druhoch a konštrukciách. Bolo to síce rozpísané v základných bodoch a existujú mnohé tzv. univerzálnejšie variácie voblerov, no keďže nenávidím univerzálnosť, vždy sa snažím o dokonalosť v každom detaile a pri nástrahách to platí dvojnásobne.

Veľa pekných úlovkov praje

Diskusia k článku