Čaro pstruhových potokov ma opantalo
(2. časť)
Články
V prvej časti som popísal moje prvopočiatky prívlače na pstruhových potokoch a prvé skúsenosti. V tejto časti prejdem viac k opisu techniky a taktiky lovu, ako aj k popisu nástrah a náčinia, ktoré som použil.
Technika a taktika lovu
Ako som už spomenul, mnoho cenných rád som načerpal z článkov v našom magazíne (napr. od Maja Fedeša, Marcela Pecníka, Maťa Forbaka či Mira Mikáča) ako aj od viacerých kamarátov s bohatými skúsenosťami s lovom pstruhov na tokoch. Teóriu som obohatil o vlastné praktické skúsenosti. Iste je neustále čo vylepšovať, vymyslieť, zmeniť či zaexperimentovať, aby som prekabátil hlavne potočákov - domorodcov. Proste sa snažím byť vždy flexibilný a snažím sa prispôsobovať daným podmienkam - charakteru toku, stavu vody a počasia a podobne.
Od viacerých pstruhárov som dostal doporučenia, aby som postupoval v love smerom proti prúdu a viedol nástrahu z hora smerom dole, resp. prehadzoval daný úsek trochu viac na šírku pod určitým uhlom. Pri love s muškami a streamrami je to pre mňa úplne logické, nakoľko pstruhy čakajú hlavne na do vody napadaný zmyz, ktorý splavuje prúd k ich pozíciám. Logicky sú pri tom postavené súbežne s tokom, hlavou proti prúdu. Lenže mne sa potvrdilo, že nie vždy to platí, nakoľko mnoho úsekov s výskytom pstruhov má rôzny charakter a mnoho druhov nástrah pre tento spôsob lovu nie je vhodný. Iste napríklad mnoho vláčkárov používa pre tento druh lovu aj minirotačky, pričom je mnoho záberov hlavne po jej dopade na hladinu. Pstruhy po nej skočia ako po muche. To sa dá praktizovať hlavne vtedy, keď zbierajú hmyz z hladiny a na úsekoch s plytšími prúdmi či pláňami. Samozrejme na vhodných miestach uplatňujem s úspechom aj tento spôsob lovu hore prúdom. Na to však musím mať dokonale vyváženú a rotujúcu rotačku, ktorá má pre pstruha aj za týchto podmienok rovnako dráždivý pohyb, ktorý ho vyprovokuje k útoku.
Ak to však nefungovalo a chcel som pstruhov zaujať pohybom či imitáciou rybej mlade, siahol som aj po iných nástrahách a použil inú taktiku a spôsob lovu. Neraz sa mi potvrdilo, že som pstruhov ale aj jalcov nachytal veľakrát spôsobom nahadzovania nástrahy nie hore, ale dole prúdom aj s minirotačkami. Samozrejme aj tu platí, že sa nevrútim hneď do vody, ale snažím prelovovať najprv vytipované pobrežné úseky a samozrejme najskôr z brehu. Musím byť však pritom veľmi opatrný, aby som sa približovaním, pohybom či svojim tieňom ryby nevyplašil (samozrejme pri love nikdy nemám na sebe žiadne oblečenie v krikľavých farbách). Zopárkrát som sa doslova k danému miestu priplazil po bruchu a chytal skoro z pozície „ležiaceho strelca“. Až po odskúšaní variant lovu z brehu vleziem do vody a prelovujem ostatné partie toku. Pstruhy, hlavne tie väčšie jedince, bývajú často úzkostlivo teritoriálne a majú svoje stanovištia v hlbších partiách, za rôznymi prekážkami ako sú balvany, kmene stromov a bývajú ukryté aj pod brehmi, vo výmoľoch a podobne. Ich aktuálny výskyt a aktivita sú veľmi závislé aj od stavu vody, počasia, teploty, tlaku, svetelných podmienok a samozrejme výskytu potravy. Je pravdou, že pstruhy sú najaktívnejšie hneď z rána, pred zotmením a samozrejme po čerstvých dažďoch, ktoré im dole prúdom splavujú rôzny maškrty. Aj keď ma mnoho pstruhárov odrádzalo od lovu v slnečné a suché dni s nízkym stavom vody, nedal som sa odradiť a na lov napriek tomu vydal. Neraz som bol pritom úspešný, z čoho boli viacerí dosť prekvapení. Pstruhy som vždy našiel, aj keď v tom období hlavne na jamách či schované v chládku konárov stromov visiacich nad vodou a pod perejami a prúdmi s dostatočne okysličenou vodou. Jemnosťou techniky a správnou voľbou nástrah (neraz neokukaných) som ich dokázal vyprovokovať (napriek nie najlepším podmienkam pre lov) k atakom. Pred každým lovom viackrát zhodnotím situáciu, prezriem terén, vodu a až potom zvolím techniku a taktiku lovu, ako aj nástrahy. U rotačiek to mám veľmi slušne natrénované hlavne z tréningov na pre mňa blízkom a obľúbenom Hrone (dúfam, že sa čoskoro vyberiem aj na pstruhovky na tejto peknej rieke), ale aj z ligy. Pre tento lov využívam hlavne svoju najjemnejšiu a najdlhšiu jigovku (2,60 m a 4 - 13 g), hlavne ak viem, že na danom úseku využijem aj lov na minigumky (twistre, nymfy, ráčiky, smáčky) tak trochu aj s kombináciou vláčenia s natriasaním s vystretou rukou a natiahnutým prútom ako pri love s marmyškami. Je to hlavne na úsekoch, kde sú hlbšie jamy. Tu viac ako inokedy využívam zápästie, aby gumka vďaka pomalým trhavým pohybom a striedavým skackaním po dne a nad ním vyprovokovala rybu k záberu. Občas k tomu pridám niekoľko otočiek kľukou a priťahujem nástrahu ku brehu (ak chytám z druhej strany toku, samozrejme to platí opačne, od náprotivného brehu ku mne). Mnoho záberov prichádza práve v konečnej fáze. Okrem toho, že gumky sú vernou napodobneninou zivočíšnej potravy rýb, majú výborný pohyb. So smáčkami sa dá verne napodobniť pohyb práve hynúcej rybej mlade, ktorá je pre ne ľahko polapiteľnou maškrtou. Často pomôže k dosiahnutiu úspechu aj to, ak ich nadipujem rôznymi živočíšnymi arómami (ryba, patentka a pod).
Vďaka jemnosti prútu, jeho citlivej špičke ako aj tenkého vlasca môžem výborne nahadzovať a viesť aj tie najľahšie mininástrahy a zaznamenať tie najjemnejšie zábery. Pokiaľ však viem, že idem do náročnejšieho terénu s výskytom bujnejšej vegetácie, väčšieho množstva prekážok a väčších rýb, nasadím skôr kratšie a pevnejšie špeciály (1,90 m, 2,10 m a 2,40 m a gramáže až do 20 g). Tie používam pri love aj s klasickými pstruhovými a stredne veľkými rotačkami (č. 0 - 2), voblermi (2,5 - 6 cm), gumami (do 6 cm a jigy 1-3 g, u minigumkáčov je to 0,6 - 1g). Tieto pevnejšie prúty znesú väčší odpor prúdov, vedenej nástrahy a zdolávanej ryby. Ide aj to, aby prút v ruke sedel a jeho gramáž a dĺžka boli prispôsobené daným podmienkam lovu na konkrétnom revíry a aby boli s navijakom dobre zladené a vyvážené.
Čo sa týka vedenia nástrahy, záleží mnoho od charakteru toku, jeho rýchlosti, hĺbky a samozrejme od druhu zvolenej nástrahy, podobne ako je to aj pri love ostatných dravcov. Síce je pravda, že hlavne staršiemu opatrnému pstruhovi treba niekedy nástrahu viesť rýchlejšie, aby ju nestihol okukať, ale platí rovnako aj to, že neraz úspechu pomôže flexibilita, zmena. To znamená, že dosť často mením rýchlosť navíjania, hĺbku aj uhol nahadzovania a vedenia nástrahy. U voblerov je rozdiel či lovíme s plytko potápavým, potápavým, či s voblerom so širokou lopatkou s vrchným úchytom a agresívnym pohybom. Nechcem teraz detailne a obšírnejšie popisovať, s ktorým ako pracujem (to som už popísal hlavne v článkoch o vobleroch), ale môžem doporučiť z mojich skúseností, že mnohokrát pomôže zmena rýchlosti navíjania, občasné potrhnutie prútom, zmena hĺbky z vrchu nadol stĺpca a naopak. U vobleríkov napodobňujúcich hmyz som mal neraz úspech, keď som ich nechal voľne splavovať dole prúdom a len občas mykol prútom, proste som imitoval do vody napadaný hmyz (chrúst, včela a pod.). S voblermi, rotačkami ale aj s gumkami som mal napr. aj takú skúsenosť, že mi mnohokrát pstruh zaútočil až po tom, čo som nástrahu dovinul a už vyberal z vody, dokonca už bola aj nad hladinou. Od toho času využívam napr. rotačku či plandavku aj na spôsob lovu ako u gumkáčov či marmyškách v hlbších menej prúdivých úsekoch. Veľakrát sa mi potvrdilo aj to, že keď som pstruha pri neúspešnom záseku pichol a nechal oddýchnuť nejakých 20 - 30 minút (čo využívam na presun na ďalšie stanovište), po tomto čase sa ukľudnil a väčšinou opätovne zabral (platilo to ale zrejme hlavne u tých jedincov, ktoré ešte neprišli do styku s konkrétnym typom nástrahy, či neboli dopichané s trojháčikmi s protihrotmi).
Výber nástrah
Čo sa týka výberu nástrah, to je naozaj individuálne podľa charakteru toku a obdobia, v ktorom pstruhy uprednostňujú konkrétne druhy rybiek, kôrovcov, červov, lariev a hmyzu. Snažím sa držať hlavne tohto pravidla, aj keď, ako som už spomenul, rád experimentujem. Niekedy nasadím agresívnejšie rotačky či voblery a inokedy skôr iné druhy nástrah, napr. spomenuté gumky či dokonca marmyšky. Na rozdiel od niektorých špecialistov u všetkých nástrah a pri každej technike prívlače používam z viacerých príčin odopínacie karabínky s obratlíkmi. Samozrejme veľkosť musí byť prispôsobená nástrahe. Vôbec sa mi nepotvrdilo, že napr. u malých a ľahkých vobleríkov má pridanie takej karabínky negatívny vplyv na jeho chod. Pritom som odskúšal aj tzv. rapalovský uzol a nebol v tom žiadny rozdiel. Neraz sme chytali spolu s Paľom na rovnaké nástrahy (napr. aj na Dedinkách), pričom on mal ten uzol a ja karabínku s obratlíkom. Nespozoroval som žiadny rozdiel. Chyba býva skôr v tom, že u niektorých výrobcov nie sú minivobleríky pri určitej sérii celkom identické a nechodia rovnako. Vtedy nezostáva nič iné, ako ich príchytné očko kombinačkami opatrne doladiť, vyhnutím do strany, vodorovne či zvisle.
Čo sa týka výberu farebných odtieňov, pri ich výbere mi veľmi pomohli skúsenosti nie len od kamarátov pstruhárov, ale aj skúsenosti z tréningov a ligových pretekov. Na pstruhy ale aj jalce na pstruhovkách sa mi najviac osvedčili nasledovné nástrahy a odtiene. U rotačiek do čistej vody a za slnečného počasia to boli farby ako medená, sivá či čierna. Do prikalenej či prítmia skôr zlatá, strieborná, biela, ale napr. aj plandavky s imitáciou červených a čiernych bodiek, ktoré má na boku potočák. Výborne sa osvedčili hlavne rotačky s rôznymi farebnými korálkami. Ono to podľa môjho názoru dravcom (a nie len tým) pripomína neraz rybie ikry a to je pre nich veľkým dráždidlom. Okrem klasických rotačiek Mepps, Albastar, Balzer či Vaškoviek mám vo výbave hlavne minirotačky od kamaráta Jula („julovky“ veľkosti až do č. 00000), ktorý ich vyrába nielen pre seba ale aj pre mňa a celé pretekárske družstvo a výborne sa osvedčili aj na lov pstruhov. Vynikajúce sú aj menšie „Hammerky“, ale tých niekoľko kusov čo som mal, som poodtrhal (občas o nejakú tú nástrahu prídem na dne ale občas „chytím aj nejakú tú veveričku“ :-) a tak si ich musím doplniť. Čo sa týka voblerov, tak hádam najviac sa mi osvedčili malé Hornety od Salma vo farbách potočáka (T) a jalca (D) ale aj štíhle Minnovi vo farbách potočáka (T) a čo som bol milo prekvapený, aj vo farbe RR (s zlatohnedými bokmi). Spolu s Butchermi je to môj najúspešnejší vobler na VN Dedinky. Samozrejme som vyskúšal aj rôzne modely od viacerých výrobcov veľkosti od 2,5 do 5 cm (Rapala, Dorádo, Kovmasters, Albastar, Lovec, ...) a u všetkých mám svoje osvedčené kusy. Tie najmenšie s dĺžkou do 2,5 cm mám samozrejme tak, ako aj rotačky tiež od Jula. Pri odskúšaní voblerov na pomerne malých pstruhových potokoch s výskytom balvanov, za ktorými boli ukrytí potočáci, som nadobudol tak trochu prekvapujúcu skúsenosť. Odkukal som od Paľa, že aj na týchto miestach s úspechom používal štíhle potápavé Dorádo s vrchným úchytom s trochu väčšou lopatkou. Taký typ voblerov používam prevažne do hlbších vôd, ale pri troche zručnosti a so zdvihnutou špičkou prútu sa dajú dobre viesť aj na takýchto úsekoch. Po tom, čo sa jemu darilo a mne zatiaľ nie, nasadil som podobný vobler a čuduj sa svete, začal som byť zrazu úspešný. Jasné, že to Paľo mal na tomto jeho revíri už viackrát vyskúšané a nasadil svoju pre mňa prekvapujúcu tutovku.
Nymfy Berkley
U nýmf (zatiaľ mám len od Berkley) do čistej vody a svetla je to už spomenutý odtieň „motorový olej“ a do prikalenej vody a prítmia hlavne žltá, oranžová a ich kombinácia (okrem toho používam aj ružovobielu a zelenú). Často používam flitrované nymfy aj u uvedených odtieňov. To isté platí aj u twistrov (najviac mám od Berkley, Albastar a Relax). U nich mi navyše neraz fungovala biela, žltá, oranžová, hnedá, čierna a červená farba. U ráčikov a smáčkov (Berkley) sa mi v priezračnej vode osvedčili hlavne prirodzené prírodné odtiene a to hnedý a sivobiely. Samozrejme naopak, do opačných podmienok spomenuté krikľavé farby ako u twistrov či nýmf. Čo sa týka lovu s marmyškami, to je celkom iná technika, ktorú využívam len v ojedinelých prípadoch. Vo výbave mám viacero cca 20-30 cm nadväzcov (na jednom konci marmyška a na druhom slučka) a skoro vždy na koniec napichnem niekoľko malých kúskov umelej patentky. Vytvorím tak skoro akoby tvar polootvoreného dáždnika. Osvedčilo sa mi aj pridanie kúska z konca chvostíka nymfy, čo spolu s kúskami z minitwistríkov aplikujem aj na menšie jiggové háčiky. Nástrahu občas vylepšujem tiež sprejom ako u gumkáčov. Tak ako u jigov či rotačiek, volím aj u marmyšiek odtiene podľa priezračnosti vody a svetelných podmienok (prevládajú hlavne odtiene ako olovený, zlatý, strieborný a medený ale aj rôzne farebné). Podľa potreby sa dajú u nástrah odtiene aj prefarbiť podľa uváženia.
Rotačky od Jula (tretia zľava Vaškovka)
V tomto článku, ako som už spomenul, nebolo pre mňa účelom detailné popísanie techniky lovu konkrétnymi druhmi nástrah, lebo to by bolo na dlhšie a takých článkov už bolo a iste ešte bude uverejnených viacero. Išlo mi hlavne o to, aby som sa s vami podelil o prvé konkrétne skúsenosti z lovu pstruhov v ich prirodzenom prostredí, našich krásnych slovenských riečkach a potokoch. Je to pre mňa niečo nové, ale krásne a neopakovateľné. Priznám sa, mám sa veru ešte veľa čo podučiť, aby som sa trochu viac vyrovnal špecialistom pstruhárom. Napriek tomu dúfam, že som vás možno obohatil aspoň akými - takými a možno pre mnohých z vás novými skúsenosťami a radami, ako byť čo najúspešnejší. Dúfam, že mi časom pribudnú ďalšie praktické skúsenosti a že s vami budem môcť o ne niekedy opäť podeliť, či už osobne alebo prostredníctvom internetových stránok Klubu prívlače.
Použité náčinie: prúty - jiggové špeciály Mikado Lexus Saphire 2,60 m a 4 - 13 g, Competetion 2,40 m a 5 - 20 g, vláčkárske špeciály Albastar Blue Gentleman 2,10 m a 5 - 10 (25)g, Partner 1,95 m a 5 - 25 g.
navijaky - Shimano Super GT 3000, Albastar ADL 18
vlasce - Esox Raptor Hi-Tech 0,10, 0,12 a 0,16 mm
Použitie príspevkov a fotografií je možné len so súhlasom autora!
webdesign: ...::: dveBe :::... (2005)