Fotopríbeh - Spomienky na Mongolsko (1. časť)

Články

Z cesty do rybárskeho raja, ktorej som sa pred dvomi rokmi zúčastnil, mi zostalo veľa pekných fotografií. Rozhodol som sa, že sa prostredníctvom fotoseriálu podelím o ne a svoje podmienky s vami. Prezradím vám už teraz, že tento rok sa tam chystám opäť. Čo sa však medzitým udialo na našom mieste v Mongolsku má smutný koniec. Dozvedel som sa od výpravy, ktorá tam bola minulý rok viaceré informácie, ktoré vám priblížim v závere tohto seriálu.

Po prílete na letisko Džingischána v Ulanbátare nás čakal náš sprievodca Ench. Cesta lietadlom cez Moskvu bola dlhá a únavná.

Pred nami však bola ešte náročná cesta cez step k nášmu zrubu. Cestou sme míňali obrovskú sochu Džingischána. Mimochodom všetky významné miesta nesú názov po Džingischánovi. Tento vládca v minulosti ovládal takmer celú Áziu a časť Európy.

Luxusné toalety (jediné počas 14-hodinovej cesty cez step) boli dokonca zdarma.

Na viacerých miestach sme však míňali „ovo“ - posvätné miesto Mongolov, pri ktorých sa modlia k svojim bohom.

Týmto UAZ-om sme prekonávali náročné terény, na ktorých by mali problém aj terénne autá renomovaných značiek.

Náš šofér nás pozval na malé občerstvenie k sebe domov. Treba povedať, že patril k tým lepšie zabezpečeným Mongolom. Jeho žena nás ponúkla domácim jedlom a čajom s mliekom, ktoré si však viacerí z nás radšej príliš nevychutnali.

Konečne vidíme rieku Onon. Je nádherná, rovnako ako aj príroda v jej okolí.

V tomto zrube sme prežili 11 nádherných dní.

Pešo sa vydávame na prieskum najbližšieho okolia. Terén je pomerne náročný, rieka má silnejší prietok a voda v nej je priezračná.

Takéto hlbšie miesta za prekážkami sa ukázali ako veľmi nádejné k uloveniu lenokov alebo sibírskych pstruhov.

Môj sumcový prút dostával riadne zabrať. Ryby sú tu veľmi bojovné a vo výbornej kondícii. Na tomto mieste som ulovil svojho prvého pstruha.

Prvý deň som lovil prevažne na voblery prírodných farieb.

Peťo skúšal preťažené rotačky od veľkosti č. 3 s výraznejším telíčkom.

Tomuto lenokovi zachutila strieborná preťažená hammerka.

Robo sa venoval hlavne muškáreniu. Na moje prekvapenie neulovil žiadneho lipňa. V tejto časti rieky proste neboli.

Úspešne však zdolával pstruhov, lenokov a neskôr i malých tajmeňov.

V tejto jurte nocovali naši sprievodcovia.

My sme si vychutnávali luxus zrubu. Paľo sa nám vďaka presnej muške postaral o spestrenie jedálneho lístka o srnčie mäso.

Ranná hygiena pred zrubom. Nedajte sa oklamať ľahkým oblečením, teplota bola iba pár stupňov nad nulou. Prvý deň som dokonca vliezol aj do vody a vykonal kompletnú očistu. Viackrát som to už ale neskúšal. Brehy rieky boli každé ráno pokryté ľadom.

Autom sme sa vyviezli na horný tok rieky. Krajina je tu nádherná.

Ktože sa to túlal okolo rieky okrem nás?

Prvé úlovky nenechali na seba dlho čakať. Ako najúspešnejšie nástrahy sa nám javili hlavne voblery.

Väčšinou prechádzame korytom rieky. V strede toku dostávam prudký záber.

Slušný pstruh preveril moju výbavu. Vytúžený tajmeň nás však stále obchádzal.

Blízko brehu v kľudnejšej vode má záber Peťo.

Tipujeme lenoka alebo pstruha. Ryba však prudko vyráža od brehu.

Nevzdáva sa ľahko. Peťo s nadšením kričí, že je to tajmeň.

Prvý tajmeň je zdolaný. Nie je síce najväčší, ale potešil. Peťo však zaplatil daň za prvého tajmeňa. Pri fotografovaní sa vyšmykol a trojháčikom mu urobil dieru do broďákov.

Ďalej pokračujeme preto s Robom sami. Peťo nás musí sledovať po brehu. Prichádzame tak o fotografa. Na ďalšom sľubnom mieste sa aj mne darí uloviť svojho prvého mongolského tajmeňa. Teraz je na rade Robo.

V hlbokej zátoke bojuje Robo s veľkou rybou. Tajmeň to však nie je.

125 centimetrová amurská šťuka nás prekvapila všetkých. V týchto častiach rieky sme ju vôbec nečakali. Dokonca ani náš mongolský sprievodca Ench takúto veľkú šťuku na Onone ešte nevidel.

Na tom istom mieste zdolávam aj ja asi 90-centimetrovú šťuku. To sme ešte netušili, že toto miesto nám prinesie prekvapenie v podobe ďalších šťúk a tajmeňov o niekoľko dní neskôr. Treba však priznať, že okrem tohto miesta sma na žiadnom inom nechytili ďalšie šťuky. Len raz som mimo neho zahliadol šťuku vo vode na hornom úseku rieky.

Ráno prichádza partia pohraničiarov, ktorá nám poriadne preriedila naše zásoby alkoholu.

Dnes chceme preskúmať dolný tok rieky pomocou člna. Náš sprievodca nás upozorňuje na slepé ramená rieky, v ktorých môžeme ľahko zablúdiť.

Salmo Executor vo farbe potočákaje účinná zbraň na tunajšie ryby.

Krásne stavaný a vyfarbený pstruh sibírsky sa nechal zlákať Salmom Whitefish.

Robo boduje s oranžovo sfarbeným strímrom. Je to menší tajmeň, na muškárku však poteší.

S touto 18-centimetrovou Rapalou Original bol veľmi úspešný Peťo.

Motor so silou 2 koní fungoval spoľahlivo (len miestami vynechával :-)

Od roboty však aj kone hynú.

Dúfam, že takto neskončíme aj my.

S rybami sa snažíme čo najmenej manipulovať. Fotíme sa s nim väčšinou vo vode a hneď putujú naspäť. Väčšie hlavátky sa vylovujú uchopením za chvost.

Čo sa však tejto snažil vysvetliť Peťo, neviem doteraz :-)

Konečne je tajmeň v tej správnej polohe.

Veľká časť lesov a porastu je poznačená požiarmi. Niekedy tu vraj horí aj 3 - 4 mesiace. Po požiari zostáva len mesačná krajina. Trvá veľmi dlho, kým sa príroda vysporiada s touto pohromou. I tak je tu málo stromov.

Veľa rýb bolo sústredených v bočných (menších) prítokoch Ononu.

Takýchto krásavcov sa dalo zdolať z jedného miesta aj niekoľko. No stávalo sa aj to, že sme prešli niekoľko kilometrov bez záberu.

Romantika pri západe slnka.

Diskusia k článku