Lov sumcov na prívlač - 1.časť

Články

Sumec je najväčšou rybou žijúcou u nás. Jeho ulovenie je cieľom a túžbou mnohých rybárov. No nie každému sa tento sen splní. Jeho úlovky nikdy nepatria k príliš častým a bežným a tak aj úlovok metrového kusu zaručuje svojmu premožiteľovi úspech a obdiv v očiach rybárskej i nerybárskej verejnosti.

Stavba tela tohto dravca je taká charakteristická, že ho bezpečne každý spozná. Podlhovasté, hadovité, z bokov sploštelé telo dodáva rybe mimoriadne elegantné pohyby vo vode. Povrch tela je pokrytý hladkou kožou bez šupín. Telu dominuje nápadne veľká hlava s dvojicou dlhých pohyblivých fúzov a s obrovskou podkovitou papuľou, ktorej vnútro je posiate množstvom drobných zúbkov. Sumec má na svoj veľký výzor prekvapivo malé oči. Zrak nepatrí k jeho silným zmyslovým orgánom. Omnoho väčší význam pri hľadaní koristi a pri pohybe v tmavých hlbinách má hmat. Ten sumcovi zabezpečujú dlhé citlivé fúzy a bočná čiara, pomocou ktorých sa spoľahlivo orientuje. Farba sumca býva veľmi premenlivá a často u sumca platí, že čo kus, to originál. Pohybuje sa od pieskovo hnedých, cez zelenkavých, šedých, až po takmer úplne čiernych jedincov. Boky sú väčšinou vždy mramorované. Nie je ani pravda, ako sa zvykne niekde uvádzať, že sfarbenie sumca závisí od prostredia, v ktorom žije. Pochytal som už na jednom mieste sumcov rozličnej farby. Okrem týchto typických farieb sa u sumca vyskytujú aj úplne biele alebo oranžové jedince.

Sumec obýva spodné úseky väčšiny našich veľkých riek. Okrem toho ho nájdeme aj v mnohých jazerách a priehradách. V riekach mu nevadí ani silnejší prúd. Dobrými miestami na lov sú sútoky dvoch riek, miesta pod elektrárňami, okolie mostných pilierov, vonkajšie oblúky zákrut na rieke, kde býva hlboká voda a podomleté brehy. Miesta, kde sa hĺbka vody na niekoľkých metroch výrazne mení, bývajú taktiež obývané sumcami. Vyhľadáva rôzne prekážky na dne, či už prírodného (naplavené stromy, veľké kamene) alebo neprírodného charakteru (pneumatiky, kontajnery, utopené autá :o) a rôzne iné vymoženosti civilizácie). V priehradách sú dobrými miestami pôvodné korytá riek a miesta v blízkosti priehradného múru s najväčšou hĺbkou vody. Zvyčajne sa na jednom dobrom mieste zdržiava aj niekoľko jedincov rôznej veľkosti pohromade, ale napriek tomu sumec nie je typickou kŕdľovou rybou ako napr. podustvy a mreny.

Moje skúsenosti s lovom tejto ryby sú hlavne z rieky, ktorá je regulovaná. Hĺbka vody sa v miestach, kde väčšinou chytám, pohybuje medzi 3 - 4 metrami. Dno je tu štrkovité a neoplýva žiadnymi prirodzenými úkrytmi. Sumce sú natlačené na dne v priehlbinách, po celej šírke koryta. Najväčšie ryby sa najčastejšie chytajú v strede rieky, v hlbokej vode a najsilnejšom prúde. Sile rýb a prúdu je potrebné prispôsobiť aj náčinie. Výber vhodného náčinia pri love sumcov vláčením výrazne ovplyvňuje celkovú úspešnosť lovu. Na jednej strane musí byť dostatočne pevné, pretože hmotnosť úlovkov môže často dosahovať niekoľko desiatok kilogramov. Na strane druhej musí byť náčinie natoľko jemné a ľahké, aby sa s ním dalo bez problémov vláčiť dlhší čas bez únavy.

Výhody jemného náčinia sú všeobecne známe: ľahšia manipulácia, lepšie vedenie nástrahy, citlivosť, dlhšie hody a väčší komfort pri love. Zvoliť medzi týmito protichodnými požiadavkami kompromis nie je vždy jednoduché. Kvalitné náčinie pri sumcoch nie vždy znamená vhodné. Zdolávať napr. na jigovom prúte sumca cez 140 cm nebude žiadny veľký pôžitok z lovu. Nie vždy sa takéto zdolávanie podarí dotiahnuť do úspešného konca. Väčší sumec na takto jemnom náčiní má dostatok času a príležitostí na časté zaľahovanie, kedy mu prakticky vôbec neubúdajú sily. Takéto zdolávanie ryby sa preťahuje donekonečna a utrhnutá ryba býva často jediným riešením situácie. Pri výbere prútov na lov sumcov býva jedným z rozhodujúcich kritérií druh loviska a predpokladaná veľkosť budúcich úlovkov. V miestach, kde sa sumec nevyskytoval ako pôvodný druh, je možné ich približnú veľkosť odrátať od roku prvej násady. Samozrejme, že v miestach pôvodného výskytu toto nie je možné a pri výbere náčinia nie je dobré nič podceniť, pretože trofejný kus tu prichádza do úvahy kedykoľvek. V regulovanej rieke, kde na dne nie sú prakticky žiadne prekážky a brehy sú vysypané veľkými balvanmi, sa dá zaseknutá ryba pomerne dobre kontrolovať a zdolať tu metrového sumca nie je žiadny problém. Chýbajúce úkryty nútia rybu k aktívnejšiemu spôsobu boja, vďaka čomu dochádza k jej rýchlejšiemu unaveniu. Vo vodách, kde sú na dne prekážky, príp. sú pri brehu korene a konáre starých stromov, nám často nepomôže ani to najsilnejšie náčinie. Ak sa sumec rozbehne do takýchto miest, je už veľmi ťažké ho otočiť alebo ho odtiaľ vytiahnuť. Pri vláčení sa však nikdy nepoužíva také hrubé načinie, ako pri love sumcov z člna alebo z brehu na živé nástrahy. Dĺžka prúta sa pohybuje väčšinou okolo 270 cm. Aby sa dalo s prútom ešte dobre vláčiť, hmotnosť vrhacej záťaže by sa mala pohybovať do 100 g. S takto tvrdým prútom sa už môžete dobre oprieť aj do väčšej ryby, ktorá sa dá pri zdolávaní dobre ovládať a vodiť. S prútom vyhnutým až po navijak, kde ryba drží vlastne len na vlasci alebo šnúre, veľké zázraky nenarobíte. V praxi však stačí ísť ešte na mäkšie prúty, kde sa horná hranica vrhacej záťaže pohybuje do 60 - 80 g. Na trhu sa objavujú prúty, kde sú blanky kombinované s kevlarom a uhlíkom. Špica prútu je uhlíková, vďaka ktorej je prút citlivý a rýchly. Pri nahadzovaní sa rozkmitaná špička rýchlo ustáli, čo vedie k predĺženiu hodov. Uhlíková špica takisto dobre reaguje na zmenu napätia vlasca a pomáha ho tak udržiavať stále napnutý. Práve pri kopancoch, ktorými je charakteristické zdolávanie sumca, je toto dôležité. Prút na sumca musí byť aj pevný, čo mu zaručí kevlarová punčocha, navlečená približne na spodných dvoch tretinách blanku. Táto kombinácia je ideálna, pretože celý lov je pohodlný - vláčite s citlivým prútom, ktorý je vďaka použitým materiálom ľahký, ale s ktorým sa už dá veľká ryba dobre vodiť a kontrolovať. S takýmto prútom môžete kľudne loviť na twister zubáčov, ale keď vám zaberie sumec, môžete byť úplne pokojný. Bohužiaľ ich jedinou nevýhodou je pomerne vysoká cena. Väčšinou sa zatiaľ takéto blanky používajú na kaprárskych prútoch, ale na trhu sa objavili už aj u niektorých značiek prívlačové prúty s takýmito blankami. Okrem toho by dobrý prút na vláčenie sumcov mal mať pomerne dlhú rúčku a výhodou aj je, ak má nad držiakom navijaku ešte korok aspoň na šírku dlane, kvôli lepšiemu úchopu prútu pri zdolávaní väčšej ryby.

Výber navijáku je trochu jednoduchší, pretože na trhu nie je tak veľa kvalitných navijakov ako prútov. Najdôležitejšími kritériami pri výbere je bezchybne fungujúca brzda a spoľahlivosť. Tieto požiadavky spĺňajú výrobky len niektorých firiem, napr. Shimano, Daiwa, Ryobi a ABU. Osobne používam na vláčenie navijaky s bojovou brzdou GT a GTM od Shimana. Bojová brzda bol geniálny vynález pri navijakoch určených na prívlač. Pri zdolávaní pracujem stále len s "bojovkou" a zadná hlavná brzda býva často u mňa nastavená od začiatku až do konca sezóny, pokiaľ však nepoužijem náhradnú cievku s vlascom s inou nosnosťou. Tej je potom potrebné prispôsobiť aj nastavenie zadnej hlavnej brzdy. Ďaľšou obrovskou prednosťou týchto navijakov je dvojkľučka, ktorá je nenahraditeľná pri rýchlych spôsoboch lovu rýb, medzi ktoré prívlač dozaista patrí.

Pri sumcovej prívlači je lepšie mať na navijaku pletenú šnúru ako vlasec. Pri rovnakom priemere majú šnúry výrazne vyššiu nosnosť. Okrem toho jednou z ich neoceniteľných vlastností pri prívlači je prakticky nulová prieťažnosť. Tá je výhodou pri zásekoch na veľkú vzdialenosť a pri vedení nástrahy, kedy sme s ňou v dokonalom kontakte a okamžite cítim prípadné zábery. Vďaka malej pružnosti je aj kontakt so zdolávanou rybou bezprostrednejší. Myslím si však, že zdolávať rybu na šnúre je náročnejšie, ako na vlasci. Vlasec má jednu výhodu oproti šnúram a to, že vďaka svojej prieťažnosti dokonale tlmí pri zdolávaní chyby rybára. Každá malá chyba pri šnúre sa vám hneď vypomstí - veľká ryba môže ľahšie pretrhnúť šnúru, pokiaľ jej nosnosť už nestačí na zdolávaný úlovok, príp. môže dôjsť až ku zlomeniu prúta. Každopádne si myslím, že začiatočník by sa mal o svoje prvé úlovky sumcov pokúsiť najskôr s vlascom. Až keď si osvojí typickú obranu zdolávaného sumca a bude vedieť predpokladať, čo môže od ryby v tej - ktorej chvíli očakávať, potom nech skúsi šnúru. Neskôr už záleží na každom, čomu ostane verný. V súčasnosti je aj na našom trhu dostatok šnúr, z ktorých nie je problém si vybrať. Už niekoľko rokov používam na sumcov Fireline od Berkleyho v priemeroch 0,15 - 0,17 mm. Táto šnúra je proti iným šnúram pomerne tvrdá, vďaka čomu sa nezamotáva. Takisto jej povrch je hladký a nedochádza na ňom k usádzaniu nečistôt z kalných vôd veľkých riek, ako na klasických spletaných šnúrach. S malými priemermi sa ľahšie nahadzuje na veľkú vzdialenosť, čo je pri vláčení sumcov dôležité, nakoľko rieky, kde sa vyskytujú, bývajú na niektorých miestach poriadne široké. Ako nadväzec používam krátky, asi 20 - 30 cm dlhý kevlar, pretože pri dlhšom zdolávaní sa môže šnúra predrať o sumcove zuby, pokiaľ nástraha uviazne hlboko vo vnútri papule.

Z ostatných drobností potrebných k lovu sumcov na prívlač sú dôležité karabinky. Ich veľkosť prispôsobujem len nosnosti použitej šnúry, pretože nemá význam ich predimenzovávať, keď šnúra má nosnosť napr. 10 kg. V praxi to pri takejto šnúre vychádza približne na karabinky veľkosti č. 10 - 12. Uprednostňujem klasické hranaté karabinky pred oblúkovými alebo nejakými so špeciálnym uzatváraním. V poslednej dobe kvôli spevneniu celej zostavy poisťujem karabinku ešte jedným zámkom, ktorý navlečiem do obratlíka tak, ako je to zrejmé z obrázku. Karabínka býva často najslabším článkom a jej nosnosť býva vždy o niečo nižšia, ako nosnosť samotného obratlíka. Radšej to robím takto a použijem menšiu karabinku, ako dať väčšiu s odpovedajúcou vyššou nosnosťou, ktorá by už ale mohla mať vplyv na chod nástrahy (hlavne voblerov).

pokračovanie nabudúce