Pri výbere nástrah sa riadim hlavne hĺbkou vody, ktorá je na lovisku a vzdialenosťou, na ktorú je potrebné nahadzovať. Nakoľko je sumec ryba, ktorá sa väčšinou zdržiava na dne alebo v jeho blízkosti, používam hlavne potápivé voblery. Dobrými a spoľahlivými nástrahami pri love sumcov, ktoré málokedy sklamú, sú voblery Rattlin Rapala. Okrem nich vyrába takéto typy voblerov už aj veľa iných firiem, ako napr. Berkley, Ultimate a mnohé ďalšie. Vďaka ich hmotnosti sa s nimi výborne nahadzuje a rýchlo sa potopia do potrebnej hĺbky. Vo vnútri tela majú guličky, ktoré pri pohybe vydávajú hrkotavý zvuk. Tieto typy používam vždy pri love v kalnej vode, ktorá sumcom nijako zvlášť nevadí. Pri love s nimi v silných prúdoch, po nahodení a klesnutí nástrahy na dno ich často nechávam na napnutej šnúre pracovať bez navíjania šnúry. Vobler sa pomaly pohybuje pri dne. Pri tomto spôsobe lovu som mal dosť záberov od sumcov bez toho, aby som čo len jediný raz pootočil kľučkou navijaku. Okrem "rattlín" sú dobré všetky typy voblerov, ktoré majú veľkú lopatku. Tie pracujú agresívnejšie ako klasické nástrahy a ľahšie upozornia rybu na potencionálnu korisť. Všetky voblery s veľkými lopatkami sú však plávajúce, príp. klesajú príliš pomaly. Vďaka lopatke sa dostanú aj do veľkých hĺbok, ale kým tam klesnú, prejdú jedny z najlepších miest na sumcov vysoko nad ich hlavami. K týmto nástrahám patria u Rapaly typy ako Risto Rap (RR), hlboko potápavá Shad Rap (SR), plastová Shad Rap RS (SRRS), Rattlin Fat Rap (RFR), Down Deep Rattlin Fat Rap (DRFR) a Fat Rap (FR). Väčšinou sa tieto nástrahy robia v dĺžkach od 5 do 9 cm. Toto sú dĺžky nástrah, na ktoré som pochytal aj najviac svojich sumcov. Z takéhoto množstva nástrah nie je problém zvoliť si tú správnu. Je zaujímavé, ako rybári loviaci na rôznych revíroch, uprednostňujú rôzne druhy nástrah. Tento výber je vždy prispôsobený podmienkam tej ktorej lokality. V niektorých lokalitách sú jednotkou medzi nástrahami dvojdielne voblery typu Jointed. Tie sa používajú hlavne na menších riekach, kde nie je nutné nahadzovať na veľkú diaľku a hĺbka vody sa pohybuje do 1,5 - 2 m. Vo výbave lovca špecializujúceho sa na lov sumcov vláčením by ale napriek kvalite nástrah od Rapaly v žiadnom prípade nemali chýbať ani twistre, rippery, plandavky a rotačky.
Gumenné nástrahy sú pri love sumcov na prívlač klasikou a správne vedený twister dokázal dostať na breh už nejedného sumca. Pri love na rieke nie je až tak dôležitá jemnosť a poddajnosť materiálu gúm. Uprednostňujem dokonca twistre z trochu tvrdšej gumy. Tieto sa pri pohybe proti prúdu až tak nenatiahnu, ale dokážu vysielať pod vodou výraznejšie vibrácie a tvrdší, hrubší chvostík dokáže rozkmitať celú nástrahu podobne, ako vobler. V posledných rokoch rád používam aj rippery, kde je záťaž súčasťou nástrahy a je zaliata v mäkkom gumenom telíčku. Takáto úprava nástrahy zabraňuje aj jej častému uviaznutiu na dne. Takisto aj pri nich uprednostním tie, ktoré dokážu vďaka väčšej ploche na konci chvostíka rozkmitať celú nástrahu a nielen jej koniec.
Plandavky v dĺžkach od 5 do 10 cm z hrubého plechu patria medzi najúčinnejšie nástrahy. Tvar plandavky volím najradšej klasickú "effzetu". V prípade, že sumce dávajú prednosť menším nástrahám a hĺbka na lovisku je väčšia ako pracovná hĺbka plandavky, tieto si u nás upravujeme vylievaním vnútornej strany olovom, čím dochádza k ich dodatočnému zaťaženiu. Najosvedčenejšie sú čisto strieborné plandavky, bez nejakých ďaľších farebných úprav.
V posledných rokoch sa u mňa v osobných štatistikách začína na popredné miesta v účinnosti umelých nástrah tlačiť rotačka. Spôsobilo to jej častejšie používanie po objavení českých rotačiek od p. Hammera, ktorý dokáže vyrobiť podľa požiadaviek rôzne ťažké telíčko nástrahy pri rovnako veľkom liste. Podľa hĺbky vody zvolím hmotnosť nástrahy tak, aby aj pri pomalom navíjaní proti prúdu sa dokázala udržať pri dne. Používam od neho rotačky typu vrbový list vo veľkostiach č. 3 - 5 s rôzne preťaženým telom. Takisto aj môj najväčší úlovok bol dosiahnutý na "hammerku".
Pri výbere nástrah si netreba príliš lámať hlavu s farbou nástrahy. V tmavých hlbokých vodách pri dne aj tak sumec nič nevidí, takže dôležitejší je pohyb a vibrácie nástrahy. Ak si však môžem vybrať, na sumcov vždy rád použijem pri vobleroch chrómové farby (S, CH, CHB, CLN atď.), ktorými sa v minulosti preslávila Rapala alebo fluorescenčné farby (SFC, RH). Twistre potom vo farbách riečnej klasiky (biela, perleťová, žltá).
Pri samotnom love je potrebné sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti. Sú dni, kedy sa zdá, že chytiť sumca dokáže snáď každý. Vtedy nerozhoduje, či je nástrahou vobler, twister, rybka alebo dážďovky. Sumce berú spoľahlivo. Potom však z ničoho nič príde doba, kedy mám dojem, že vo vode snáď sumce ani nie sú. Nejavia absolútne žiadny záujem o ponúkané nástrahy. Toto obdobie môže trvať aj niekoľko týždňov. Najlepšou dobou pre lov sumcov sú jednoznačne teplé letné mesiace. Doba dobrého brania sumcov sa pohybuje od júna do konca septembra. Najviac to však záleží na teplote vody. Mojimi najúspešnejšími mesiacmi, kedy som uvláčil najviac sumcov sú jednoznačne jún a september. V júni je branie vo veľkej miere ešte ovplyvnené dobou trenia sumcov. Niekedy sa stane, že na začiatku sezóny sa ulovia ryby, ktoré sú ešte plné ikier. Lov v tomto období nie je nijako etický a takto ulovené ryby by sa mali hneď vrátiť do vody a počkať s lovom nejaký týždeň. V rokoch, kedy je teplá jar, môžu mať už sumce v tejto dobe po výtere. Ak je teplá jeseň bez výraznejšieho ochladenia koncom augusta a v septembri, dajú sa sumce pomerne dobre a spoľahlivo chytať až do konca októbra. Pri teplote vody pod 12 - 14o C sú zábery už len ojedinelé.
Pri vláčení nehrajú až takú veľkú úlohu tie typické odporúčania, že najlepšou dobou lovu je noc a dusné počasie. Veľmi málo sumcov som chytil za úplnej tmy. Prevažnú väčšinu svojich úlovkov chytám ráno, krátko po svitaní a potom v popoludňajších hodinách. Pri umelých nástrahách je skôr dôležité "trafiť" sumca. Niekedy mám dojem, že ak mu nástraha brnkne o fúzy alebo náhodou padne na hlavu, bez zaváhania ju zoberie. Mal som dosť záberov, kedy som nahodil potápivý vobler a s pridvihnutou špičkou prútu s napnutou šnúrou som čakal, kedy vobler dosadne na dno. Po nahodení je dôležité hneď zavrieť navijak, došponovať šnúru a nechať nástrahu klesať tak, aby sme s ňou boli neustále v kontakte. Zabráni to uviaznutiu nástrahy (najmä twistrov s guľatou hlavičkou) v prekážkach na dne, kedy ju tam zatlačí prúd vody vďaka oblúku. V tečúcej vode je jednoduché takto zistiť, kedy je nástraha na dne. Keď na jednom mieste hádžem niekoľko dní s rovnakou nástrahou, človek už potom presne vie, za aký dlhý čas dosiahne nástraha na dno. Často sa stáva, že prudký záber prichádza práve pri dosadnutí nástrahy na dno, bez toho, aby som navinul čo i len meter šnúry. Po pár kopancoch do prúta je hneď jasné, kto je na druhej strane. Neviem, čo tieto ryby dokázalo tak vydráždiť, ale mohlo to byť spôsobené samotným dosadnutím voblera na dno a rozvírením bahna. Takisto je napnutá šnúra dôležitá aj kvôli tomu, že k záberom dochádza niekedy už vo fáze jej klesania ku dnu. Sumca môže vydráždiť neustále plieskanie nástrahy pri nahadzovaná do jedného miesta a odo dna sa ide pozrieť hore. Nástrahu, ktorá už pri klesaní pracuje (Rattlin Rapala, twister, plandavka), môže atakovať už priamo po nahodení pod hladinou. Niekedy sa stane, že v takýchto momentoch po klesajúcej nástrahe len švihne v stĺpci vody chvostom a zasekne si ju sám do chvosta. Prejaví sa to až netypicky prudkým "záberom". Takto chytená ryba sa dá rýchlo identifikovať ako podseknutá, lebo po počiatočnej eufórii, čo za ponorku to máme na prúte, sa ryba veľmi rýchlo vzďaluje dole prúdom a tlačí sa ku brehu, čo pre sumca nie je typické. Po pár sekundách sa začína šnúra vynárať k hladine a zachvíľu sa objaví ako prvý ďaleko pod nami po prúde na hladine sumcov chvost. V tej chvíli už je jasné, že ryba často nedosahuje ani zákonnú mieru.
Dobrou alternatívou k chytaniu z brehu je na revíroch, kde to je povolené, lov z člna. Využíva sa lov nielen zo zakotveného člna, ale aj z voľne unášaného prúdom rieky. Umožňuje nám to prechytávať miesta, do ktorých sa normálne nedostaneme. Môžu to byť neprístupné a husto zarastené úseky na brehoch riek, prípadne miesta, kde sa rybári loviaci z brehu nedostanú. Tajným tromfom môže byť prechytávanie okolo mostných pilierov z vnútornej strany, k stredu rieky. Pri chytaní z člna je kvôli bezpečnosti dobré, aby loviaci boli vždy aspoň dvaja. Po zaseknutí väčšieho sumca môže kolega na člne manipulovať s kotvou a kormidlovať čln za unikajúcim dravcom. Jeho pomoc sa môže hodiť aj pri vyťahovaní už zdolanej ryby do lode.
Práve s loďami mám aj zaujímavú skúsenosť s lovom sumcov. Na našom revíri hlavne v letných mesiacoch jazdia motorové člny. Väčšina rybárov nadáva, že plašia ryby, no mne už niekoľkokrát prechádzajúci motorový čln pomohol k slušnému úlovku. Po prejdení člna sa snažím ešte do rozvírenej vody z vrtule nahodiť plandavku, ktorú nechávam klesnúť ku dnu. Či už je to zvedavosť alebo prirodzená agresivita sumca voči narušiteľovi teritória, jedno je isté, že v mnohým prípadoch prechádzajúci motorový čln spôsobí, že dovtedy neaktívny sumec ležiaci na dne sa zdvihne a ide sa pozrieť ku hladine. Tam už narazí na klesajúcu plandavku, ktorú možno považuje za omráčenú rybičku a okamžite zaútočí.
pokračovanie nabudúce