O vláčení sa popísalo a určite ešte popíše mnoho článkov. Sú to väčšinou súhrny skúseností špecialistov lovu na prívlač pstruhov, sumcov, šťúk, zubáčov, boleňov či hlavátok. Ja sa nešpecializujem vyložene na lov niektorého z týchto druhov, aj keď trochu preferujem zubáča a šťuku, no predčasom mi učaroval aj lov pstruhov (nakoľko som však rybárom z južného Slovenska a v našich tokoch sa vyskytuje len ojedinele, musím sa za nimi vydávať do severnejších revírov).
Kto má však rád vláčenie ako také, príde si na svoje aj pri love jalcov, či ostriežov. Najčastejšie lovím na rôzne typy voblerov, twistrov a blyskáčov. Do tajov tejto vysoko športovej rybolovnej techniky ma zasvätil otec, ktorý si blyskáče vyrábal sám. Postačili mu k tomu pliešky, ktoré vystrihával z rôznych za studena tvárniteľných plechov (hliník, meď). Vyhotovoval ich aj z rôznych lyžičiek, či z ciferníkov starých vreckových hodín. Niektoré z plieškov boli z jednej strany pochrómované s vysokým leskom, čo bolo veľkou výhodou pri love v mútnejších vodách. Kostru blyskáča vyhotovil z tvrdého dentistického drôtu. Na ten pripevnil karabínku, navliekol pliešok a rôznofarebné korálky. Na koniec pripevnil trojháčik a k niektorým pridal aj červenú alebo oranžovú bavlnku (imitovala chvost rybky).
Prvé úspechy v love na prívlač som dosiahol práve s týmito blyskáčmi na rieke Hron. Neskôr k nim pribudli prvé Meppsky a Heinzky, české "rotačky" a "plandavky" (Ryna) ako aj prvé české voblery vyrobené z tvrdeného polystyrénu (boli síce pomerne účinné, akurát sa od šťučích zubov ich farba s ochranným lakom často poškodzovala a olupovala). Odvtedy prešlo veľa rokov, doba priniesla mnohé vylepšenia v tejto technike lovu, pribudlo mnoho výrobcov so širokým sortimentom blyskáčov, voblerov, či rôznych gumených "potvoriek". Pribudli aj výrobcovia ponúkajúci široký sortiment prívlačových prútov, navijakov, vlascov a rôznych spletaných šnúr. Týmto ponukám som samozrejme neodolal ani ja a postupne som "zmodernizoval" svoju výbavu. K tomu, čo ma naučil otec, pribudli vlastné dlhoročné skúsenosti z lovu dravcov a v neposlednom rade aj skúsenosti získané vďaka intenzívnemu testovaniu rôznych typov prívlačových prútov a voblerov, ktorému sa venujem na požiadanie dvoch popredných slovenských firiem, zaoberajúcich sa dovozom a predajom rybárskeho náčinia. Ako poznamenali mnohí myslitelia "človek sa učí do konca smrti" a platí to aj pre skúsených vláčkárov. Rybársky tlak na našich vodách neustále rastie, dravce nás neraz prekvapia svojím atypickým správaním, počasie svojou premenlivosťou, výrobcovia novým náčiním a nástrahami... Skúsený vláčkár sa musí vedieť v tomto "labyrinte" záporov a kladov ovplyvňujúcich úspešnosť lovu zorientovať a adekvátne zareagovať. Prívlač je aktívny a vysoko športový spôsob rybolovu, pri ktorom je potrebné neustále zdokonalovať techniku a taktiku lovu, vymýšľať nejaké nové "finty" na prekabátenie dravca a v neposlednom rade dopĺňať a modernizovať svoju výbavu.
Pre začínajúcich vláčkárov doporučujem konzultácie, prvé vychádzky k vode ako aj návštevu špecializovanej predajne absolvovať v spoločnosti skúseného vláčkára. Dopomôže to overiť si teóriu v praxi a zároveň prax vylepšovať pod dohľadom odborníka, ktorý vám zaiste poradí pri výbere náčinia, nástrah, vhodnom spôsobe vláčenia v konkrétnych lokalitách, ktorých špecifické vlastnosti dokonale pozná.
Samozrejmosťou každého vláčkara by malo byť pozorovanie aktivity dravcov v rôznych ročných obdobiach, fáz dňa, stavu vody, za rôznych atmosferických a poveternostných podmienok. Doporučujem všetky tieto údaje po každom love zapisovať do zápisníka. K nim by sme mali samozrejme zapisovať aj podrobné údaje o ulovenom dravcovi, ako aj o náčiní a nástrahe, na ktorú sme ho ulovili. Po viacerých sezónach tak získame veľmi prospešný štatistický prehľad o úspešnosti lovu v konkrétnom období! Tak isto je veľmi dôležité pred začatím lovu preskúmať členitosť dna, zistiť kde sa nachádzajú vo vode rôzne prekážky, ktoré práve môžu byť úkrytom "nášho" dravca a o ktoré môžeme tiež zavadiť nástrahu a tak o ňu prísť! Prakticky všetky vody na ktorých lovím mám dobre zmapované, hĺbku vody premeranú. Na menších vodných plochách si pred lovom zistím hĺbku vody a prekážky na dne pomocou plavačky. Používam k tomu dlhý Match prút a väčší štíhly plavák s jedným olovom - torpilou, alebo špeciálne olovko so štipcom. Na väčších vodných plochách je veľkou výhodou možnosť použitia sonaru. Ten nám umožní okrem preskúmania vodného stĺpca a reliéfu dna, zároveň lokalizovať, kde a v akej hĺbke sa ryby práve nachádzajú. Na týchto vodných plochách je samozrejme veľkou výhodou aj použitie člna a lodného motora. Ich pomocou sa pohodlne a rýchlo dostaneme aj na tie vytipované miesta s výskytom dravcov, ktoré sú z brehu ináč nedostupné. Neodmysliteľnou súčasťou môjho pozorovacieho inštinktu a overovania si spôsobu života dravcov je aj preskúmanie obsahu čriev u ponechaných jedincov. Takto zistím, aké rybky dravec práve uprednostňuje vo svojom jedálničku a aj podľa toho vyberám nástrahy, ktoré najvernejšie napodobňujú konkrétny druh rybky svojou farbou a tvarom tela, aj keď je pravda, že dravec reaguje hlavne na dráždivý pohyb nástrahy. Toto všetko nám dopomôže zdokonalovať svoje majstrovstvo a tým zvyšovať šance na úspech. Teraz však už prejdime k vhodnej výbave a mojim konkrétnym skúsenostiam z praxe, o ktoré sa s vami, čitateľmi Slovenského Rybára rád podelím.
Technika a taktika lovu
Technika a taktika lovu sa líši hlavne v závislosti od toho, ktorú z troch druhov nástrah si vyberieme a lovu ktorého dravca sa chceme venovať. Samozrejme sa nedá vylúčiť a mnohokrát sa stáva, že pri love jedného druhu na ktorý sme sa zamerali, ulovíme ostatné druhy. V zásade však u všetkých platí, že by sme mali začať loviť od najbližších miest až po najvzdialenejšie aj preto, že sa dravce často a radi vydávajú za korisťou do tesnej blízkosti brehov, kde jej nachádzajú dostatok. Môže to byť spôsobom "do vejára", aby sme prelovili z jedného miesta čo možno najväčší úsek. Na niektoré miesta môžeme opakovane nahadzovať aj niekoľkokrát po sebe. Ak pravda zbadáme loviť dravce na inom mieste ako je práve naše stanovište, ihneď zareagujeme a presunieme sa k miestu zalovenia. Výrazne sa tým zvýšia naše šance na úspech! Svojím nevhodným pohybom a lomozom by sme ich však mohli vyplašiť. Musíme si dať veľký pozor hlavne vtedy, keď lovíme zo štrkového brehu. Dravce (hlavne zubáč) na zvuky reagujú dosť citlivo aj vďaka postrannej (bočnej) čiare. Samozrejmosťou by malo byť tiež to, aby sme na sebe nemali krikľavé oblečenie a aby sme za slnečného dňa dávali pozor na to, aby náš tieň dravcov nevyplašil.
Pri love dravcov prívlačou platí vo všeobecnosti zásada, že ak lovíme na tečúcich vodách vedieme nástrahu pomalšie ako pri love na stojatých vodách. Výnimkou je snáď len boleň, ktorý je zo všetkých dravcov najopatrnejší a najnedôverčivejší k ponúkanej nástrahe (pri jeho love treba preto viesť nástrahu podstatne rýchlejšie ako pri love zubáča a ostatných dravcov). Pri love by sme mali tiež dodržiavať zásadu, aby sme spôsobom vedenia nástrahy čo možno najviac imitovali pohyb hlavne zranenej rybky. Tá väčšinou vystáva z húfu a zároveň je aj vďaka svojmu neprirodzenému pohybu ľahšou korisťou pre striehnucich dravcov.
Najviac zubáčov a šťúk som nachytal na vodných nádržiach v miestach s výskytom porastu pálky a trstín a na zlomoch tzv. lavíc (napr. aj telies vodných nádrží, kde lov nie je samozrejme zakázaný). V takýchto porastoch sa rybky skrývajú pred dravcami a nachádzajú tu aj dostatok potravy. Dravce sa zase s obľubou zdržujú tesne za hranami lavíc, kde je voda hlbšia, kde sú menej nápadné a z kadiaľ vyrážajú na lov za rybkami. Ak sa na niektorej vodnej nádrži vyskytujú obe tieto miesta, zvyšujú sa naše šance na úspech. Na začiatku takýchto miest vojdem v "broďákoch" do vody a opatrne postupujem popri porasoch a takto prelovujem miesta popri porastoch a pozdĺžne aj celú lavicu a jej hranu. Prelovovať však začínam najprv trasu, po ktorej sa budem brodiť. Neraz mi dravec zabral práve na týchto miestach. Samozrejme, že v mesiacoch, kedy je voda teplejšia, sa rybky držia v plytšej vode pri brehu a porastoch. Vtedy sú najlepšie na lov práve tieto miesta. Občas však "pustím" nejaký ten dlhší hod aj kolmo za hranu. Nikdy sa totiž nedá vylúčiť, či sa práve tam nevyskytuje nejaký väčší samotár. Postupným ochladzovaním vody sa rybky stiahnu do hlbších vôd, kde ich dravce aj lovia. No a vtedy samozrejme prelovujem tieto miesta, často za hranami spomenutých lavíc. Ak sa však aj v týchto studenších mesiacoch slnko trochu silnejšie "oprie" o hladinu, voda sa pri brehoch prehreje, rybky sa opäť vytiahnu do týchto miest, ktoré opätovne prelovujem.
Na riekach som najviac dravcov nachytal pod splavmi, v zátokách, v ústiach riek a potokov, na rozhraniach prúdivej a stojatej vody, za veľkými balvanmi, pod do vody popadanými stromami, okolo pilierov mostov a samozrejme aj na podobných miestach ako som spomenul u vodných nádrží, ak sa v rieke nachádzali (zlomy lavíc, vodné porasty ...). Lov na tokoch má svoje neopakovateľné čaro a keď sa dravec pri súboji s lovcom snaží dostať do prúdu, či schovať sa medzi prekážky vo vode, o "zábavu" je postarané. Hlavne v takýchto kritických momentoch veľa záleží na rutine a správnej výbave vláčkára, aby bol úspešnejší ako jeho súper.
Rozdielna je taktika a technika lovu aj podľa toho, či lovíme z člna, z brehu na menšie vzdialenosti alebo na väčšie vzdialenosti. Pre väčšie vzdialenosti lovu z brehu sú veľmi užitočné rôzne na to určené hlavne teflónové plaváky, tzv. sbirolina ("sbirá").Vyrábajú sa v rôznych gramážach a sú plávajúce, potápavé a čiastočne potápavé typy. K nim si zhotovujem 80-100 cm nadväzse s tenších vlascov ako kmeň a opatrené sú na jednej strane s odopínacou karabinkou s obratlíkom pre pripojenie nástrahy a na druhom konci je slučka pre uchytenie na odopínaciu karabinku s obratlíkom vrchnej zostavy, kde je natiahnuté "sbiro". Medzi tieto dva komponenty dávam gumenú zarážku (trubičku či guličku). Pre prívlač hlavne s mŕtvymi rybkami v stĺpci vody využívam aj balzové plaváky s použitím olovených bročkov. Pre spodovú prívlač mnohí vláčkári využívajú aj rôzne olovká a zostavy.