V posledných rokoch čoraz viac a viac rybárov cestuje za rybami nielen po revíroch Slovenska, ale rybárske výpravy sa poriadajú aj za hranice našej vlasti. Krajiny ako Španielsko, Nórsko, Taliansko a Maďarsko už dávno nie sú pre našich rybárov veľkou neznámou a každoročne sa tam vydáva množstvo z nás splniť si svoj sen o životnej rybe. Tým, ktorým niečo takéto už nestačí a uprednostňujú predsa len väčšie dobrodružstvo a divočinu, mieria do ďalekého Mongolska, na Kamčatku, či na Aljašku. Existuje však ešte stále niečo, čo má príchuť nepoznaného, príchuť divočiny a dobrodružstva zároveň. Ten, kto má záujem vyskúšať práve toto, možno ani netušil, ako blízko je k splneniu si svojho sna. Jedným z riešení môže byť práve Ukrajina. Krajina nám tak blízka a predsa tak vzdialená. Množstvo ľudí u nás má o Ukrajine stále skreslené predstavy, ale možnosť ísť si tam zachytať ryby tu je, tak prečo ju nevyužiť. Ten, kto sa nebojí prekážok, cesty do neznáma a neistoty, cesty plnej improvizácie a prispôsobovania programu na mieste podľa podmienok, má dvere otvorené.
Krajina protikladov, podobne ako aj Rusko - to je asi najvýstižnejšia charakteristika Ukrajiny. Na jednej strane lesk a dávne preniknutie západnej "kultúry" do veľkých miest ako Kyjev, Charkov, Ľvov, Dnepropetrovsk a na strane druhej obrovská chudoba a zaostalosť na vidieku, v oblasti Karpát a na Zakarpatí. Obzvlášť v tých Karpatoch je krásne a pre nás zhýčkaných civilizáciou je to úžasný zážitok navštíviť tento kút sveta. Prienik civilizácie a postupné hospodárske vzmáhanie sa Ukrajiny sa však z roka na rok prejavuje aj tu a postupne sa z týchto oblastí bude vytrácať to, čo by sme už u nás márne hľadali.
Ukrajina je obrovská krajina, jedna z najväčších v Európe (omnoho väčšia ako napr. Nemecko). Je pomerne rovinatá, akurát na juhozápade sa tiahnu Karpaty, ktoré ju rozdeľujú na hlavnú časť Ukrajiny a Zakarpatie (z pohľadu Ukrajincov, pre nás je to Pokarpatská Rus). Počas mojich pobytov na Ukrajine som sa pohyboval prevažne v oblasti vyznačenej na mapke bielym krúžkom, čiže od Karpát až po Ľvov (za Karpatmi z nášho pohľadu). Keďže vždy, keď mám možnosť chytať ryby niekde inde ako doma, uprednostňujem tečúce divoké vody a lososovité ryby, tak mi táto oblasť v plnej miere vyhovovala. Množstvo potokov a riečok tečúcich z karpatských hôr na obidve strany (na sever aj na juh na Podkarpatskú Rus) poskytovalo dostatok možnosti na lov rýb. Malo to však jeden háčik, ku ktorému sa dostanem neskôr.
No Ukrajina, to nie sú len Karpaty a pstruhové rieky v nich, ale aj nekončiace možnosti lovu v obrovských riekach Ukrajiny, ako Dnepr a Dnistr. Tieto rieky sú pomerne málo prebádané aj lovcami sumcov so západnej Európy, no možnosť a šanca stretnúť sa tu so 100-kilovou rybou sú pomerne vysoké. Takisto veľké priehrady na Dnepri poskytujú mnoho miesta na lov. Delty týchto riek a Dunaja, ktorý sa vlieva do Čierneho mora práve na rozhraní Rumunska a Ukrajiny poskytujú taktiež možnosť stretnúť sa so životnou rybou práve na území Ukrajiny. Tam sa prakticky doteraz nepraktizuje moderný lov sumcov tak, ako ho poznáme my a v niektorých odľahlejších oblastiach stále prevládajú iné, nie príliš čisté metódy, ako dostať rybu z vody. Tieto rieky však nie sú len o sumcoch, ale z prívlačového hľadiska aj o iných, rovnako atraktívnych druhoch rýb, ako sú bolene, šťuky, zubáče a ostrieže. Nám blízka Podkarpatská Rus je zaujímavá napríklad riekou Tisa (nížinná, vinúca sa rovinou, takisto, ako na našom území) alebo Latorica, ktorá v Karpatoch poskytuje možnosti nielen na lov prívlačou, ale vzhľadom na svoju veľkosť aj na pohodlné muškárenie.
Teraz už pár informácii k samotnému lovu a tu je ten hore spomínaný háčik. Tu vás však asi všetkých prekvapím a sklamem, pretože ako to je s oficiálnym chytaním rýb na Ukrajine sa mi nepodarilo zistiť ani za dva roky, počas ktorých som sa po Ukrajine pohyboval. Na otázku u miestnych rybárov, ktorých som pri vode stretol (čo v oblasti, kde som bol sa rovnalo takmer zázraku), bolo najčastejšou odpoveďou, že na lov rýb nepotrebujem na Ukrajine vôbec žiadne povolenie a chytať môžem kde chcem, čo chcem a ako chcem. Táto odpoveď sa mi pochopiteľne veľmi páčila a maximálne mi vyhovovala. Ďalší rybár, ktorého som stretol pri vode na rieke Stryj, mi potvrdil, že žiadne povolenie na lov nepotrebujem, pridal však, že je zakázané chytať na Ukrajine ryby od marca do polovice júna (kvôli treniu rýb). Keďže som bol na Ukrajine hosť a on si tak veselo chytal, nechcel som byť netaktný a pýtať sa ho, prečo chytá ryby, keď je ešte len máj :o) Pred samotným prvým ukrajinským lovom som sa rozhodol ešte pre posledný zúfalý pokus. Na ukrajinských internetových stránkach som si našiel mailové adresy na niekoľko rybárov (asi tvorcovia týchto stránok) a poslal im mail s otázkou, ako to teda je s lovom rýb v oblasti Karpát a celkovo na Ukrajine, kde sa môže chytať a či potrebujem nejaké povolenie na lov (či vôbec nejaké teda existuje). Podotýkam, že mailové adresy boli nielen zo stránok podobného typu ako stránky Klubu prívlače, ale aj internetové stránky rybárskych obchodov, takže som predpokladal, že už sa konečne dopracujem k nejakému konečnému stanovisku od Ukrajincov, ako to tam s chytaním rýb vlastne je.
Zo šiestich odoslaných mailov som do dvoch dní mal naspäť päť odpovedí. Rýchla reakcia a snaha "pomôcť" ma prekvapila, odpovede však už nie (to už som si pomaly zvykal na mentalitu Ukrajincov. Opäť väčšinou prevládal názor, že na lov rýb nepotrebujem žiadne povolenie, v jednom maili sa však dotyčný zmienil, že vraj existuje na Ukrajine k lovu rýb nejaké licencia (povolenie) v cene po prepočte cca 10 USD na rok, ale priznal, že ho nemá ani on, ani nikto z jeho známych, čo chodia na ryby. K samotnému lovu v Karpatoch veľa toho nevedeli (mimochodom centrálnym Ukrajincom je táto oblasť dosť ukradnutá a Zakarpatie tuším úplne, vedia len, že v Karpatoch sa dá lyžovať). Spomínali len, že na Ukrajine je v červenej knihe ohrozených živočíchov zapísaný charius (čiže lipeň, 3x) a dvaja spomenuli jako ohrozený druh potočáka. Mimochodom tieto ryby by sa mali vyskytovať na Ukrajine len v tejto oblasti. Ktorá z nich dvoch to v tej červenej knihe vlastne zapísaná je, je mi dodnes záhadou (asi lipeň, ten získal viac hlasov :o) To už bol pre mňa posledný klinec do pomyselnej rakvy a tak som prestal riešiť otázku chytania rýb na Ukrajine, jednoducho som zobral prút a išiel chytať.
(pokračovanie nabudúce)