Na rybách v Laponsku.

Články

Moje pracovné povinnosti ma tento rok na prelome marca a apríla zaviali do Fínska a Švédska, kde som mal možnosť zoznámiť sa s tunajším životom a samozrejme mi nedalo, aby som si nevyskúšal aj rybačku v tunajších vodách. Keďže zo Slovenska do Fínska neletí priama linka, letel som z Viedne do Helsínk a odtiaľ potom do Kemi. Nachádzal som sa na severe Botnického zálivu na hraniciach medzi Fínskom a Švédskom, len pár kilometrov od polárneho kruhu v Laponsku. Prvý týždeň som strávil vo fínskom meste Kemi. Mestečko malo asi 20.000 obyvateľov, čo je na tunajšie pomery pomerne veľké mesto s vlastným letiskom. Cez mesto preteká rieka Kemi a vlieva sa do Botnického zálivu. V čase mojej návštevy tu panovala ešte stále zima. Cez deň boli teploty okolo -4 až 0 stupňov, v noci ešte nižšie, takže rieka i more boli zamrznuté a zasnežené. Krajina je pomerne nížinatá s menšími kopcami a množstvom stromov (hlavne brezy, borovice a smreky), ktoré pokrývajú 90% územia. Fíni žijú v pre nich typických fínskych domčekoch, ale aj v nižších bytovkách a takmer každý z nich vlastní menší domček, či chatu pri brehu rieky alebo jazera. V čase mojej návštevy boli tieto chatky prázdne a zaviate snehom. Počas zimy trávia obyvatelia voľné chvíle behaním na lyžiach a pre nich typickým saunovaním. Sauny majú aj bytovky a tak nebol problém vidieť na balkónoch posedávať ľudí v plavkách aj pri teplote -5 stupňov. Veľa Fínov vlastní snežné skútre, na ktorých sa preháňajú po zamrznutých riekach a jazerách. Krajina je to veľmi pekná, ale určite by bolo zaujímavejšie navštíviť ju v lete.

Rybolov v zimných mesiacoch je obmedzený na lov na dierkach v ľade. Keďže som so sebou nemal žiadne rybárske vybavenie a chcel som zobrať so sebou aj mojich kolegov, nahovoril som ich na výlet na skútroch spojený s rybačkou na dierkach. Oslovili sme preto miestnu turistickú kanceláriu, ktorú nie je problém nájsť v každom väčšom meste. Mimochodom, Fíni i Švédi hovoria po fínsky, švédsky a anglicky takmer všetci, takže dohovoriť sa po anglicky sa dá takmer s každým. V kancelárii sme sa spojili s ich pracovníčkou Irinou, ktorá pochádzala s Estónska, takže sme komunikovali aj v ruštine. Rozdelili sme sa na dve skupiny, jedna skupina išla na skútroch navštíviť laponského chovateľa sobov a druhá išla vyskúšať šťastie na "ice fishing". Cena výletu, ktorý trval asi 4 hodiny, bola 100 €. Dostali sme teplé kombinézy, topánky a prilby a samozrejme snežné skútre, ktorých obsluha je veľmi jednoduchá. Nepotrebujete ani vodičský preukaz, hoci skúter dosahuje rýchlosť až 200 km/hod. Vyrazili sme do zálivu. Po pol hodine sme zastavili pri domácom rybárovi, ktorý lovil v brakickej vode (zmiešaná slaná a sladká voda) do siete.

Systém lovu pozostával v tom, že medzi dvomi vysekanými dierami vzdialenými od seba asi 10 m mal natiahnutú vlasovú sieť na spodu so záťažou a na vrchu nad ľadom spojené oba konce s lanom, za ktoré ťahal a vyťahoval alebo spúšťal sieť do vody. Lovil plotice, pleskáče, ostrieže, šťuky a miene. Hovoril, že v letných mesiacoch je tu aj veľa lososov a pstruhov, ktorí tiahnu do riek. Ponúkol nás teplým džúsom a potom sme pokračovali do ústia rieky. Na viacerých miestach bolo vidieť zapichnuté konáre, či plastové rúry, ktorými mali domáci rybári označené svoje dierky. Bolo ich dosť veľa a ako som sa dozvedel, asi pred týždňom sa tu konali domáce majstrovstvá v love pilkrovaním na dierkach. Prvá cena bol osobný automobil Volvo a údajne sa neplatilo žiadne štartovné. Pretekov sa zúčastnilo takmer 10.000 rybárov.

My sme lovili asi 20 m od brehu. Každý z nás si najskôr vrtákom vyvŕtal svoju dierku. Vrták bol dlhý asi 1,5 m a na moje prekvapenie išlo vŕtanie celkom ľahko. Priemer dierky bol asi 20 cm a po vyvŕtaní sme z nej mohli vybrať ľadovú drť. Lovili sme na veľmi jednoduché plastové udičky, na ktorých bol navinutý vlasec o priemere 0,25 mm.

Ako nástrahy sme používali väčšie rôznofarebné marmyšky a strieborné pilkríky, ktoré mali háčik na 5 cm vlasci priviazaný na svojom konci. Na háčiky sme nastražili hnojové červíky a celý systém spustili do dierky. Hrúbka ľadu bola asi 1 m a hĺbka vody asi 1,5 m. Po klesnutí na dno sme celý systém potiahli asi 50 cm a znovu nechali klesať. Skúšali sme pilkrovať aj v stĺpci vody, pričom sme striedali viacero kratších a dlhších potiahnutí s rôznou intenzitou. Zábery prichádzali väčšinou pri klesaní nástrahy na dno. Podarilo sa nám uloviť 3 asi 25 - 30 cm ostriežov a jednu 50 cm šťuku.

Keďže moji kolegovia nemali toľko trpezlivosti ako ja, po hodine sa už preháňali na skútroch po rieke. Pri spiatočnej ceste sme sa zastavili v eskimáckom iglu a u chovateľa sobov. V Kemi sme navštívili ešte snežný hrad, kde sa nachádzajú ľadové sochy a izby. Ochutnali sme fínsku vodku, ktorú tu ponúkajú v ľadových pohároch. Okrem toho sa tu dá plaviť na ladoborci a v skafandri kúpať v mori. Pre lepšiu orientáciu uvádzam ceny,ktoré sú vyššie ako u nás. Liter benzínu stojí asi 50,- Sk, chlieb 80,- Sk, pivo v reštaurácii 150,- Sk, pizza 300,- Sk. Vo Švédsku sú ceny ešte vyššie. Lacnejšie sa dá nakúpiť v supermarketoch alebo si zobrať potraviny z domu.

Na ďalší týždeň sme sa presunuli asi 120 km severnejšie proti prúdu rieky Kemijoki do švédskeho mesta Övertornea, cez ktoré preteká rieka Torneälven. Neďaleko odtiaľ sme prekročili polárny kruh, z čoho si domáci obyvatelia urobili atrakciu. Ponúknu Vás údeným sobom a domácim punčom a vystavia Vám certifikát o prekročení polárneho kruhu. Navštívili sme mesto Rovaniemi a dedinku Santa Clausa, kde sa môžete stretnúť so živým Santom a jeho pomocníkmi. Rieka Torneälvan tu vytvára množstvo meandrov a perejí, ktoré nezamrzajú. Pripomínala mi náš Váh, ale bola hlbšia a širšia. V zime je zamrznutá tak, že po nej chodia autá. Nie je problém stretnúť na ceste losy, ktoré spôsobujú veľa dopravných nehôd.

Ako som sa dozvedel od domácich, lov lososov tu začína v máji a trvá do júla. Cena dennej povolenky je asi 10 €, na určitých úsekoch 20 €. Hovorili, že počas leta tu býva veľké množstvo rybárov. Rybárske kempy sú označené dokonca aj dopravnými značkami. Veľký tlak však spôsobuje, že veľa lososov nevytiahne proti prúdu a preto sa domáci snažia rybolov regulovať. Podľa odporučenia domácich sú na rybačku lepšie dolné toky riek pri ústí do Botnického zálivu. Domáci lovia lososov aj do špeciálnych podberákov na dlhých ľahkých rúčkach, podobných ako používajú pretekári v plávanej, do ktorých chytajú tiahnucích lososov. Nedá mi, aby som nespomenul domáceho kamaráta Pekku, s ktorým som sa zoznámil a ktorý je veľký fanúšik Slovenska. Bez mihnutia oka mi vymenoval všetkých slovenských hokejistov, ktorí pôsobia vo fínskej a švédskej lige a aj ich materské slovenské kluby. Zaspieval slovenskú hymnu a aj jej ďalšie 2 slohy, ktoré som ani ja nepoznal a zarecitoval Sládkoviča. Samozrejme po slovensky. Porozprával mi aj o miestnych šťukách, ktoré sa sústredia v plytkých častiach tunajších jazier v čase neresu v máji. Keď vystihnete vhodný čas, dá sa ich uloviť aj niekoľko desiatok. Pozýval ma, aby som v máji prišiel zase.

Aj keď ma domáci presviedčali, že toto obdobie je ich jar (zima je vraj vtedy, keď je vonku -30 stupňov), rád by som túto krajinu navštívil počas letných mesiacov, keď celá krajina žije zeleňou a nie je pokrytá snehom. Určite sa sem dá ísť aj na rodinnú dovolenku, ktorá môže byť veľmi zaujímavá pre všetkých členov rodiny.