Recenzia knihy "Jak na sumce"

Články

V týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev a vybraných rybárskych predajní dostáva nová kniha od slovenských autorov Juraja Mrázika a Petra Košičára. Táto útla knižka, ktorú vydalo české vydavateľstvo Víkend, poteší predovšetkým lovcov našej najväčšej dravej ryby - sumca. Kniha sprostredkúva mnohoročné skúsenosti jedného z našich najznámejších lovcov sumcov Jura Mrázika. Ten venoval mnoho času a úsilia lovu tejto ryby a tak jeho skúsenosti preneseného na papier, budú mať určite čo povedať aj tým, ktorí už majú nejakého toho sumca chyteného.

Kniha je prehľadne rozdelená do niekoľkých kapitol, ktoré dopodrobna rozoberajú jednotlivé spôsoby lovu sumca. Čitatelia tu nájdu všetko - od pasívnych spôsobov lovu (podvodný plavák, bójka, lov s vábničkou) až po aktívne spôsoby lovu (prívlač). Mimochodom sumčia prívlač je v tejto kniha rozpracovaná určite najlepšie zo všetkých doteraz vydaných publikácii venovaných sumcom, čo určite poteší všetkých priaznivcov tohto atraktívneho spôsobu lovu. V knihe jej je venovaná až tretina celkového obsahu. Veľmi zaujímavou kapitolou je tiež tá, ktorá je venované echolotom. Sú v nej totiž názorné ukážky s podrobným popisom, čo znamenajú jednotlivé zobrazenia na obrazovke echolotu.

Kniha by už mala byť v predaji a tak všetci, ktorí sa chcú dozvedieť niečo viac o love tejto fascinujúcej ryby, by ju mali zaradiť do svojej knižnice s rybárskou literatúrou.

Názov knihy: Jak na sumce
Autor: Peter Košičár, Juraj Mrázik
Vydavateľstvo: Víkend
Predpokladaná cena knihy: cca 350,- Sk

(Ukážka z knihy "Jak na sumce")

Pravdepodobne neexistuje prívlačová nástraha, na ktorú bolo ulovených také množstvo sumcov ako práve na plandavku. Nikomu asi nie je jasný presný dôvod, ktorý práve z tejto nástrahy robí lídra medzi všetkými ostatnými nástrahami. Prevažná väčšina sumčiarov dosahuje pravidelné a dobré výsledky práve na plandavku. Možno si poviete , že sú to nepodstatné dohady, prečo práve plandavka je pre sumca taká atraktívna nástraha, veď výsledok je jasný a sumcom sa páči. Ale prečo? V časti /2.1./ som si robil moju malú štatistiku, v ktorej som sa snažil popísať predpokladanú priemernú veľkosť prívlačov lovených rýb. Zámerne so neuviedol, že všetky boli ulovené práve na plandavky vo veľkostiach 6 až 12 cm.

Plandaviek existuje neuveriteľné množstvo typov a veľkostí. Nikdy som nespozoroval priamu úmeru v tom, že na väčšiu nástrahu zaberie väčší sumec. Skôr som spozoroval náladovosť rýb a to hlavne v tom, že sumce uprednostňovali tú istú nástrahu relatívne dlhú dobu , niekedy to bolo niekoľko týždňov, inokedy mesiacov, ba stalo sa mi aj to, že som celú sezónu odchytal s jednou nástrahou a výsledky boli vcelku prijateľné. Keď skončila sláva jednej plandavky, bolo treba nájsť inú fungujúcu a zasa som mal z výberom nástrah na dlhší čas pokoj. Mohol by som porovnať lov sumca s akoukoľvek inou dravou rybou, ale nenapadá ma žiadna, ktorej by jedna nástraha vyhovovala tak dlhý čas. Jalec patrí k vďačným prívlačovým rybám a aj tá najlepšia nástraha sa už po pár hodoch stane neúčinná a opozeraná. Toto sa mi pri love sumca nestáva vôbec. Pokiaľ k nám šťastena bude štedrá, možno vydržíme s dvomi či tromi nástrahami celú sezónu. Môj spôsob lovu na plandavky nie je vôbec tak aktívny ako by sa mohlo zdať z predošlých riadkov. Väčšinou celú rybačku strávim tým, že prechytávam 50 m dlhý úsek rieky, o ktorom som presvedčený, že sa tam sumce pravidelne vyskytujú . Podľa môjho názoru sumca si treba "vyhádzať", to znamená , že väčšina záberov prichádza v krátkom slede po sebe a častokrát dlhé hodiny pred tým a potom nič. Pokiaľ sa nás pri rieke stretlo viac a obsadili sme asi 200 m dlhý úsek, väčšinou sa stávalo, že buď sa darilo viacerým alebo nikomu. Pravdou bolo aj to, že po prvej rybe všetci chytali na rovnakú nástrahu. Ďalším špecifikom je, že relatívne dlhý čas hádžem plandavku na jedno miesto a snažím sa nahadzovať tak, aby pri dopade na hladiny urobila zvuk podobný úderu vábičky. Možno práve to robí z plandavky tak úspešnú nástrahu a možno aj nie, veď úspechy dosahujú aj tí, ktorým to na vodu padá hocijako. Pri love s vábičkou sme sa presvedčili, ako agresívne na sumca pôsobia údery vábičky.

Určite ste si všimli, že sumčia prívlač je ako mozaika skladajúca sa z obrovského množstva drobných častí a keď vynecháme ktorúkoľvek malú časť mozaiky, síce stále bude mozaikou, ale neúplnou a celkový dojem z nej bude neurčitý. Pri prívlači tiež, keď zabudneme na akúkoľvek maličkosť, výsledok bude pravdepodobne neurčitý alebo sa ho vôbec nedočkáme. Práve maličkosti robia z priemerného rybára majstra vo svojom obore a z priemerného pretekára víťaza. Týmito maličkosťami sú pri plandavkách správna veľkosť a tvar, správna váha, kvalitný krúžok a háčik, správny chod, vhodné vyváženie a samozrejme dráždivé vedenie.

Som presvedčený o tom , že vzťah medzi veľkosťou loveného sumca a veľkosťou plandavky nie je priamo úmerný, ale to som už spomínal. Dôležitejšie ako nasadiť obrovskú nástrahu je trafiť práve tú správnu veľkosť a vhodný tvar. Už som taktiež spomínal nepreberné množstvá tvarov a typov a obecne je veľmi ťažko opísať chod a vlastnosti každej nástrahy. Pokiaľ by som chcel vo všeobecnosti plandavky, ktoré používam, rozdeliť podľa tvaru a ku každému tvaru prisúdiť istý druh pohybu či mieru agresivity, tak by som ich rozdelil do troch základných skupín. Prvou skupinou by boli plandavky oválneho tvaru tzv.heinzky, práve tieto patria patria k tým najagresívnejším a pravdepodobne na ne lovím asi polovicu mojich sumcov. Druhú skupinu by tvorili pandavky v tvare slzy a patria k stredne agresívnym nástrahám. Treťou skupinou sú štíhle plandavky vzor abu, či pretiahnutej piškóty. Tieto patria k tým najmenej agresívnym nástrahám. Pokiaľ si plandavku z tejto tretej skupiny všimneme z profilu, skoro každá je viac či menej prehnutá v tvare písmena "s". Práve miera ostrosti ohybu je ďalšou vlastnosťou, ktorá vplýva na agresivitu chodu tejto nástrahy. Vo všeobecnosti platí, že čím je ohyb väčší, tým je nástraha agresívnejšia. Takže ohyb, či vyrovnanie nástrahy je asi najrýchlejším a najjednoduchším spôsobom, ako zjemníme chod nástrahy či naopak.

Trochu sa bojím rozdeliť nástrahy do ďalšej skupiny z pohľadu času, kedy ich používam, lebo táto moja skúsenosť pravdepodobne poprie mnoho názorov a teórií o výhradne nočnom spôsobe života sumcov. Práve tu asi ospravedlním svoje skúsenosti teplomilnosťou sumcov a obdobím neresu. Keď už som začal, musím svoje nástrahy rozdeliť na denné a nočné. Neberte prosím tento môj názor ako stopercentne objektívny, ale musím sa priznať, že drvivú väčšinu sumcov som ulovil práve cez deň a aby toho nebolo málo, tak cez deň okolo poludnia. Blbosť? Neviem, ale dvadsať rokov je asi dosť dlhá doba na to, aby to bola náhoda a stovky ulovených rýb práve cez deň som pravdepodobne tiež neulovil náhodou. Sú to moje skúsenosti a nedá mi nepísať pravdu. Taktiež neviem prečo je denná prívlač úspešnejšia a prečo som cez deň úspešnejší plandavkami a v noci s hladinovými voblermi. Pri love na bójky by som pravdepodobne asi tiež prisahal na to, že sumec je nočný dravec a jeho aktivita dosahuje vrchol až keď sa noc prevalí do druhej polovice. Pri bójkovaní lovíme na živú rybku teda nemáme dôvod vedením nič napodobňovať. Prečo teda denné úspechy pri love na bójky sú neporovnateľne horšie ako prívlač?