Za pstruhmi na Mašu - 2. časť (Prvý lov)

Články

V prvej časti môjho rozprávania o Palcmanskej Maši som vám popísal zážitky z mojej prvej cesty za pstruhmi. Porozprával som vám, ako som bol fascinovaný z okolitej prekrásnej prírody, kraja pod Kráľovou hoľou a v neposlednom rade aj o pristavení sa pri prameni "mojej rieky" - Hrona. Odvtedy som tento nadherný revír naštívil dvakrát (pred dvoma rokmi mi spravilo "škrt cez rozpočet" počasie) a tohto roku sa tam chystám zase. Zážitkov pribudlo neúrekom. Pribudlo aj skúseností z lovu pstruhov na tomto revíry. A o tie sa chcem s vami dnes podeliť.

Náš vypožičaný čln mal "parkovisko" priamo pri dedine pod sútokom malého potôčika. Kým priateľ odomkol zámok z reťaze, ktorou boli veslá v člne zaistené, nevydržal som a prvé hody som absolvoval ešte z brehu, no bezvýsledne. Nakoľko som zatiaľ nemal z lovu pstruhov žiadne skúsenosti, bolo jasné, že taktiku lovu nechám na neho. Po odrazení od brehu sa priateľ posadil za veslá a ja do zadnej časti člna. Náš lov sa mohol naplno začať. Na jeho doporučenie som si na vlasec priviazal plávajúci vobler, malého 5 cm dlhého ostriežika. On začal loviť tiež plávajúcim voblerom, 4 cm dlhým pstruhom potočným. Po dosiahnutí optimálnej rýchlosti sme vypustili z odklopených navijákov svoje nástrahy do vody. Po zhruba 30 - 40 m sme ich odvíjanie zastavili.Takto sme vláčili nástrahy využívajúc rýchlosť člna. Naša prvá trasa viedla od dediny smerom k telesu hrádze a naspäť, popred bufet s terasou a hotel, vo vzdialenosti 40 metrov od brehu. Prvé zábery prišli až za zátokou nachádzajúcou sa tesne pod príjazdovou cestou do dediny, kde sme sa priblížili do tesnej blízkosti brehu, spevneného veľkými balvanmi. Trochu som bol však sklamaný, pretože to boli len ostrieže. To som ešte netušil, že ich nachytáme celkom slušné množstvo a akú výbornú večeru z nich priateľ pripraví. Po prvých záberoch ostriežov prišli konečne aj prvé zábery pstruhov. Boli to však len podmierečné potočáky. Ale predsa - chytil som si prvého pstruha v živote. Po prelovení spomenutej trasy sa priateľ rozhodol prejsť na druhú stranu nádrže k železničnej trati. Nebolo to veru jednoduché, lebo naprieč fúkal silný vietor, vytvárajúci na vode pomerne veľké vlny. Pri trati je celý breh spevnený veľkými balvanmi a kamennou drťou. Tu sme na chvíľu zakotvili a lovili z brehu. Vyskúšali sme snáď všetky voblery a blyskáče, no bezvýsledne. Na druhej strane trate sa nachádza malá vodná nádrž, ktorá je vlastne spojitou nádobou Palcmanskej Maše. Tu sme však nelovili.

Od blízkej železničnej stanici sme pokračovali smerom k ostrovčeku, situovanom v severnej časti nádrže, v blízkosti ktorého sa nachádza klietkový odchov pstruhov. Od ostrovčeka sme pokračovali ďalej, smerom k Stratenskej píle. Tu sa nádrž zvažuje do úzkeho kaňona, kde sa Hnilec vlieva do nádrže. Čím ďalej sme pokračovali proti prúdu, tým viac sa menil jeho charakter na typickú horskú rieku, s priezračnou do zelena sfarbenou vodou. Na tomto mieste sme viackrát vystúpili z člna a skúšali šťastie z brehu, no bezvýsledne. Celý tento úsek sa ľudovo nazýva Chobot. Pretínajú ho dva železničné mosty. A tu to zrazu prišlo. Prudký úder do môjho prútu, razantný zásek a začal sa môj prvý boj s evidentne mierečným pstruhom. Priateľ prestal veslovať a ja som sa snažil čo najrýchlejšie navíjať vlasec, aby som bol s mojím protivníkom v neustálom kontakte. Dovtedy som len z počutia vedel o tom, ako vie pstruh vyskakovať z vody a ako sa vie zbaviť pritom nástrahy. A predviedol mi to v plnej paráde. Vtedy som zbadal, že je to pekný potočák. Po jeho opakovaných výpadoch sa mi ho konečne podarilo zdolať a úspešne vyloviť. Meral 34 cm a bol nádherne sfarbený do hneda. V ten deň sa nám okrem niekoľkých ostriežov už nepodarilo nič uloviť. No ja som bol s mojím úlovkom nesmierne spokojný a bol som naň patrične pyšný. Po návrate do dediny sme ho aj oslávili. "Oldomáš" som platil samozrejme ja. Do ďalšieho rána som vstával s poriadnou dávkou optimizmu a očakávania. Ráno sme sa vydali na lov po rovnakej trase ako deň predtým. Po miesto oproti bufetu sme nemali žiadny záber. Až tesne za ním. Špička priateľovho prútu sa prudko ohla a nasledoval jeho razantný zásek. Po chvíľke zdolávania zatiaľ neznámeho protivníka ho podobral a položil na dno člna. Na naše prekvapenie to bol menší pstruh jazerný. Chvíľu sme ho obdivovali a potom šetrne vrátili do vody.

Z hruba o 50 metrov ďalej som mal konečne aj ja záber. Po záseku sa nad hladinu vyhodil krásny, vyše 40 centimetrový pstruh dúhový. Po chvíli zdolávania sa mi však odopol. Chvíľu ma to mrzelo, ale potom som si povedal: "nevadí, je to v poriadku, aj ryba musí mať šancu a možno príde ďalšia". Po chvíli sa moje slová naplnili. Počas nasledujúcich hodín som mal na prúte ešte asi 5 pstruhov, z čoho sa mi podarilo uloviť 3 pekných dúhakov (32, 33 a 34 cm). Priateľovi sa podarilo uloviť 2 dúhakov. Okrem toho sme ulovili zhruba 15 ostriežov. Podvečer sme si urobili exkurziu rybochovu pstruhov na ostrove a pokeceli si so správcom nádrže (dobrým známym môjho priateľa), ako aj s niektorými členmi rady SRZ, ktorí tam trávili krátku rybársku dovolenku. Na tretí deň sme skúšali loviť pod dedinou a v blízkosti ostrova, no bezvýsledne. Hoci nám menšie pstruhy občas "ťukali" do voblerov, nepodarilo sa nám zdolať ani jedného z nich. Na záver mojej prvej návštevy Palcmanskej Maši som dostal aj celkom slušnú inštruktáž z veslovania. Po pobalení si vecí a nasadnutí do auta som sa poďakoval Maši za pre mňa nezabudnuteľný zážitok a dary v podobe mojich prvých ulovených pstruhov. Už vtedy som bol rozhodnutý, že tento čarokrásny revír budem navštevovať každý rok. Zatiaľ sa mi toto predsavzatie darí napĺňať a po mojich doterajších troch návštevách bude tohto roku nasledovať ďalšia. O nových poznatkoch, ktoré som získal počas nich, o tom ako som svoju techniku vylepšil a aké rady by som pre úspešný lov pstruhov na tomto revíry doporučil, vám prezradím v poslednom, 3.diely o Palcmanskej Maši. Petrov zdar a veľa pekných zážitkov pri love pstruhov vám želá