Majstrovstvá sveta v prívlači 2005 - Portugalsko

Reprezentácia Slovenska na MS v Portugalsku.

Slovensko siedme z celkovo desiatich účastníkov na tohtoročných majstrovstvách sveta v love dravých rýb prívlačou na umelé nástrahy z brehu. Takto by asi znel oficiálny titulok ak by som chcel popísať výstižne a krátko účinkovanie nášho prvého riadneho reprezentáčného výberu v prívlači na tohtoročných MS v Portugalsku. Je to dobrý výsledok, alebo nie? Má Slovensko na svetovú špičku? Vieme nasmerovať prípravu na slovenskej športovo - prívlačovej scéne na prienik do svetovej špičky?

Po vytvorení ligového prostredia a absolvovaní vlaňajšieho úvodného ročníka prívlačovej ligy bolo možné tento rok po prvý raz vytvoriť riadny a objektívne zostavený reprezentačný výber Slovenska pre účasť na MS v prívlači. Boli to najlepší jednotlivci podľa poradia v uplynulom ročníku ligy, ktorí tvorili základ tímu a ktorí sa podujali so slovenskou trikolórou na prsiach vziať na seba zodpovednosť za vychytanie čo najlepšieho výsledku v portugalských vodách. V rámci prípravy, ktorá môže v našich podmienkach začať logicky najskôr 16.apríla, nikomu z družstva takmer nevyschol silon, pretože chlapci využívali každú voľnú chvíľu aj mimo sústredení na presvedčovanie rýb, že umelé nástrahy sú chutnejšie ako prirodzené. Priblížil sa však deň, kedy bolo predsa len treba povyťahovať silony z domácej vody, pobaliť sa a odletieť klamať nacvičenými fintami portugalských pstruhov a iných dravcov. Právo a česť pobaliť si veci a odletieť na MS dostali: Lukáš Čellár, Vlastimil Těšický, Alexander Takács, Juraj Mrázik a Martin Forbák ako súťažiaci a Marián Fedeš a Marián Weber ako realizačný tím.

Deň odchodu - streda 25. máj
Stretnutie v Bratislave prebehlo presne podľa očakávaní. Túžba byť čo najskôr v dejisku šampionátu a reprezentovať stmelila snáď už iba posledné teoreticky voľné väzby v tíme. Hlavolam, ako vtesnať do malého mikrobusu 7 osôb a horu batožiny bol za chvíľu tiež vyriešený a po "európskom" ukazovaní dokladov na hranici sme za chvíľu nakladali našu kôpku všetkého "určite potrebného" na terminálové pásy viedenského letiska. Pre nás úsmevným zážitkom bolo šikanovanie zriadencov letiska po zhliadnutí brašne na prúty. Po absolvovaní protidrogovej a protimuničnej kontroly sme však úspešne naložili na palubu lietadla aj tieto naše hlavné zbrane. Nakoľko sme mali v tíme aj leteckého panica nemohli sa zaobísť prvé minúty na palube bez spomínania hrôzostrašných príhod typu vypadnutého dna lietadla, turbulencií kedy sú všetci prilepení na strope lietadla a pod. Musím však povedať, že sa minuli účinku.

Po prílete do portugalského Porta sme sa ako prvé museli vysporiadať s južanskou kombináciou kľudu a chaosu a principiálnou neznalosťou cudzích jazykov, ktoré sme museli pretrpieť pri vyzdvihovaní auta z požičovne a preprave do prvého hotela v Porte.

Štvrtok 26. máj
Ranný presun z Porta do dejiska šampionátu sa okrem okruhu po meste s vlajúcou slovenskou vlajkou z auta nevyznačoval ničím zvláštnym. Ani portugalcom to neprišlo zvláštne, pretože sa nezľakli a o týždeň dali našim futbalistom 2 kusy. Sledovaním zajímavej krajiny a hľadaním korkových stromov sme strávili niečo vyše hodiny jazdy, kým sme konečne prišli do dejiska majstrovstiev sveta, pekného mestečka Arcos de Valdevez na riečke Rio Vez. Mestečko je situované v malebnej pahorkovej krajine, ktorej údoliami sa kľukatí Rio Vez s kryštálovo čistou, pomaly tečúcou vodou. Šírka toku v priemere 30 m, hĺbka najčastejšie 1,5 m, no miestami do 3m. Vidieť rieku bol veľmi dôležitý moment, pretože doteraz nám bol charakter rieky známy iba z internetu dostupných materiálov. Obavy z toho, že na oficiálnych fotkách je zámerne zverejnený kľudný úsek rieky a pretekať sa bude na prudkých pasážach toku sa rozplynuli. Dôležitý moment aj pre trénera Mariána Fedeša pretože už sa mohla začať tvoriť konkrétna taktika a technika lovu.

Rio Vez

Prvá výprava, ktorú sme pri vjazde do mesta stretli, bola Česká. Väčšina členov oboch tímov sa dobre pozná a tak bolo uvítanie na moste cez Rio Vez veľmi srdečné a úprimné a v niektorých momentoch temperamentné, že by možno aj Taliani závideli. Tento deň nesplnil celkom naše očakávania, pretože sme mali v pláne trénovať mimo pretekárskej trate, avšak dnes bol v Portugalsku sviatok a tak sme nemohli získať povolenky na rybolov. Prvý organizačný nedostatok, ktorý vytýkam organizátorom, že nezabezpečili pre pretekárske tímy o ktorých evidentne vedeli, že prídu, vhodným spôsobom prístup k povolenkám. Spolu s nami boli touto situáciou zaskočené aj iné tímy. Nezaskočené boli iba družstvá, ktoré boli v dejisku už dlhšie ako napr. Rusi, ktorí prišli o 10 dní skôr. Týchto 10 dní využili mimo tréningového lovenia aj na prieskum dna potápaním a spracovaníe obrazovej dokumentácie spod vodnej hladiny a jej vyhodnotenie.

Neostávalo nám teda nič iné, ako využiť čas aspoň na dokonalé spoznanie pretekárskych sektorov z brehu a celkovú aklimatizáciu na prímorskú atlantickú klímu.

Zo štyroch závodných sektorov boli 3 situované priamo v mestečku, pričom jeden bol dokonca na mestskej promenáde a posledný sektor bol v kľudnom zalesnenom prostredí tesne pod mestečkom. Celková dĺžka trate bola asi 4 km. Pretekári mali k dispozícii v každom sektore dvojnásobný počet stanovíšť k počtu pretekárov . Dĺžka jedného stanovišťa bola 10 m. Riečka Rio Vez sa vyznačovala v prvom rade kryštálovo čistou vodou, kedy bolo možné aj z mosta vidieť na veľkú vzdialenosť každú drobnú rybičku. Dno bolo pieskové až štrkovo pieskové iba v najhornejšom sektore sa vyskytovali súvislé pásy hustej vodnej vegetácie, ktoré zásadne menili taktiku lovu v tomto úseku. Hĺbka vody bola rozdielna medzi sektormi ale aj medzi stanovišťami v rámci sektoru. V priemere sa hĺbka pohybovala od 1 m do 1,5 m.

Súčasťou dňa bolo ešte v popoludňajších hodinách niekoľko organizačných a registračných aktivít v rámci ktorých sme sa dozvedeli mimo iné aj prvé zmeny v súťažných pravidlách. Ako sa neskôr ukázalo, zmien bolo ešte neúrekom a dokonca aj spätné, čo osobne považujem za nonsens aby sa počas hry menili pravidlá. Za chaos v pravidlách vyjadrujem ďalšiu vážnu výhradu organizácii pretekov. Mám však dojem, že do tejto situácie dotlačili portugalských organizátorov funkcionári F.I.P.S. pod tlakom niektorých krajín už dlhšie pôsobiacich na medzinárodnom poli.

Tím Slovenska 2005
zľava dolný rad: Lukáš Čellár, Vlastimil Těšický, Alexander Takács, Marián Fedeš
zľava horný rad: Marián Weber, Juraj Mrázik, Martin Forbak

Deň ukončila recepcia, na ktorej sa nadväzovali kontakty medzi tímami a krajinami a preberala možná spolupráca na medzinárodnom fóre , o tom ale neskôr.

Piatok 27.máj
Deň oficiálneho tréningu na závodných úsekoch trate. Pred tréningom vysadili organizátori do každého sektoru po 100 ks pstruha potočného. Na závodné kolá pribudlo ešte 400 ks v prvý deň pretekov a 100 ks v druhý deň pretekov. Aby sa vysádzanie rýb neminulo účinku prehradili organizátori rieku v každom sektore nad horným a pod spodným stanovišťom pletivom proti úniku rýb. Až na jeden prípad, keď naplavené listy a prúd vody zvalili takúto zábranu, všetky ostatné siete vydržali.

Juraj Mrázik počas tréningu

No ale poďme trénovať. Tréning trval 3 hodiny tak ako trvajú aj závodné kolá. V rámci tejto doby sme sa snažili vyskúšať si všetky sektory a v sektore prechytať čo najväčšiu časť . Boli sme si vedomí toho, že po nasadení ďalšej veľkej várky rýb pred pretekom sa môže správanie rýb zásadne zmeniť. Taktiež záviselo ako a kam budú ryby vysadené. Tréning sa teda zameral hlavne na zmapovanie dna , lokalizáciu rýb, skúšanie vedenia nástrah v danom prúde no a zamozrejme aj na zisťovanie na čo dobre berú.

Súčasťou tréningu pre realizačný tím nášho družstva bola aj špionáž iných družstiev. Náhoda chcela, aby som odkukával metódy budúceho majstra sveta v jednotlivcoch , mladého 21-ročného Aljošu z Ruska. Už na tréningu sa mu znamenite darilo. Moja videokamera bola teda v permanencii. Podarilo sa mi nasnímať nielen jeho spôsob lovu, ale aj detailné zábery jeho nástrah aj napriek tomu, že ich predo mnou schovával. Ako sme sa neskôr dozvedeli od Aljošu samotného, nástrahy to boli naozaj špeciálne, pretože na ich výrobe sa podieľala zbrojárska fabrika v Krasnojarsku.

Naši chlapci trénovali tak ako aj ostatní v prvom rade s rotačkami. Najlepšie farby sa na daný typ vody ukázali strieborná, zlatá, medená, ich kombinácie a ako dodatková spúšťacia farba signálna červená a oranžová. Mimo rotačiek sme trénovali aj s gumenými nástrahami od Berkley, kde vyvinuli v uplynulom roku novú generáciu mikronástrah ako nymfy, ráčiky a mikrotwistre a pod. Ako samotné preteky potvrdili sú to nástrahy mimoriadne účinné a sme radi že sa nám podarilo dohodnúť s hlavným distribútorom pre Slovensko Ing. Bienekom na ich testovaní v podmienkach reprezentačného výberu Slovenska. Gumené nástrahy Berkley sme si najskôr overili v rámci tréningových sústredení na rôznych pstruhových revíroch Slovenska. Najviac nás oslovili svojou účinnosťou nymfy a ráčiky. K využitiu gumených nástrah počas pretekov sa ešte dostanem.

Popoludňajšie hodiny sme logicky venovali rozboru tréningu, porovnaniu informácií z jednotlivých sektorov a rozboru videodokumentácie. Nasnímané zábery z konkurenčných nástrah spôsobili premenu hotelových izieb na manufaktúrnu výrobu rybárskych nástrah. A tak také maličkosti ako zverák, malá vŕtačka, farby, drôty, letovačka a iné náradie neleteli s nami vyše 3.000 km nadarmo a dostali plné využitie. Podarilo sa nám vytvoriť z niekoľkých klasických rotačiek špeciálne kusy, ktoré boli naozaj účinné.

V podvečer nás čakala ešte milá oficiálna časť programu - slávnostné defilé zúčastnených krajín mestom a otvárací ceremoniál v miestnom amfiteátri. Organizátori pridelili každej krajine krojovaného vlajkonosiča a jednu krojovanú devu s názvom krajiny. Vedeli sme , že portugalci sú počernejší, ale pri našom vlajkonosičovi by aj najkrajší slovenský Róm vypadal ako albín.

Počas ceremoniálu sa podarilo portugalským organizátorom vyviesť veľké faux pas, o ktorom sme ale vedeli zrejme iba my s Čechmi. Pri predstavovaní tímov a hraní hymien zahrali Českému tímu k českej hymne na našu veľkú radosť aj slovenskú. Ku cti českým chlapcom slúži, že ostali diplomaticky stáť držiac sa navzájom za plecia za čo sme ich odmenili búrlivým potleskom. Večer po ceremoniáli sme ešte raz navštívili pretekárske sektory aby sme dokonali prípravu a aby si naši chlapci zažili sektory do pamäte. Ráno nasledovalo totiž losovanie sektorov, losovanie stanovíšť a prvé kolo majstrovstiev.

Sobota, 28. máj
Na programe dňa bolo losovanie sektorov a stanovíšť, rozvoz pretekárov na závodné sektory a samotné 3 hodinové preteky. Ranné vstávanie sme pojali ako prvú časť osobnej prípravy a tak som pripomenul chlapcom aby nezabudli na svoje zaužívané rituály pred pretekmi, len aby sme nič nezanedbali. Pred samotným pretekom bolo vykonané losovanie sektorov a stanovíšť v sektoroch. Okrem losovania sme sa dozvedeli ďalšie zmeny pravidiel, ako napríklad, že sa ryba môže brať do ruky !?, a oproti predošlému večeru, keď platilo, že sa boduje iba pstruh bolo vyslovené nové pravidlo, že sa boduje "každá ryba, ktorá žerie inú rybu". Ing. Procházka z komisie rozhodcov SRZ, ktorý tvoril s nami ligové pravidlá pre prívlač a každú definíciu pravidiel lúskal pedantne tak dlho, až bola jednoznačná a s minimom možností dohadov o význame, by asi pri takomto výklade pravidiel potreboval cudziu pomoc na rozdýchanie.

Lukáš Čellár počas preteku

Vráťme sa ale pretekať. Po mojom návrate z losovania boli už chlapci pripravení. Oznámil som im vylosovanie sektorov a nasledovala krátka posledná taktická porada a rozvoz pretekárov po sektoroch. Využili sme prítomnosť realizačného tímu a náhradníka na to aby títo tvorili štyrom pretekárom organizačné zázemie a informovali pretekárov o dianí v rámci sektoru. Technické prostriedky k tomu tvorili vysielačky, telefóny, ďalekohľady, písacie pomôcky a pod.

Po príchode do sektoru prebehla krátka obhliadka stanovíšť, kratučká prezentácia a pridelenie osobného rozhodcu každému pretekárovi. Čas pokročil k deviatej hodine a už sa iba netrpezlivo a napäto čakalo na signál k začatiu pretekov. Posledné sekundy každý pretekár hľadal stanovištia rýb vo svojom úseku. Klaksón odštartoval preteky a v každom sektore 10 pretekárov vrhlo tie svoje najlepšie nástrahy do vody. Obavy o správanie rýb sa naplnili. V sektore A sa ryby sústredili do tieňa pred pretekárskym úsekom Rusov, Talianov a Čechov. Logicky z toho dokázali vyťažiť od prvých sekúnd. Náš pretekár Juraj Mrázik mal vylosované stanovište síce hneď vedľa českého reprezentanta, ale to už bol slnečný úsek. Za prvých desať minút dokázali vytiahnuť spomínaní traja borci každý okolo 10 rýb. V nasledujúcich asi dvadsiatich minútach aktivita rýb ustupovala až takmer ustala. Všetci pretekári začali od ačiatku preteku loviť s rotačkami. Rozdielne boli iba farby.

Informácie o počte ulovených rýb a na aké nástrahy, boli nami čo sme tvorili zázemie priebežne vyhodnocované a urýchlene odovzdávané našim pretekárom do iných sektorov. Situácia so sústredením rýb na jedno miesto bola podobná aj v sektore B, kde si domáci pretekár vylosoval stanovište na najspodnejšom úseku sektora, kam ryby splavil prúd. Podarilo sa mu chytiť v kole 24 rýb, pričom druhý v poradí za ním chytil rýb iba osem. Pravidlo platilo aj v sektore C, kde ušli ostatným vďaka dobrému vylosovaniu Rus s 26-mi rybami, Poliak s 24- rybami a Lotyš s 18- rybami. Nasledujúci v poradí ulovili 9 resp. 5 rýb. V sektore D bola situácia vďaka zvalenému pletivu a hustému vodnému rastlinstvu iná. Víťazovi sektoru sa podarilo zdolať počas celého kola iba 5 rýb.

Pravidlá pretekov umožňovali zmeniť po 10 minútach pretekárom svoje stanovište. V rámci sektoru bolo vytvorených 20 pretekárskych stanovíšť tak, že pri zaujatí miest pred pretekom bolo obsadené každé druhé. Do náhradných a voľných stanovíšť sa mohli začať presúvať pretekári po spomínaných 10 minútach.. Je však samozrejmé, že najlepšie miesta sa neuvoľňovali a o najbližšie dobré miesta sa zvádzali šprintérske súboje, ba v druhom kole aj zápasnícke.

Spomenul som, že každý pretekár začal pretek s rotačkami. Po asi polhodine aktivita rýb ustala. Kým sa ostatní pretekári snažili presvedčiť ryby inými farbami a tvarmi rotačiek v lepšom prípade woblermi, naši pretekári začali používať už zmieňované gumené nástrahy Berkley. Ako sa ukázalo bola to voľba veľmi správne, pretože v zostávajúcom čase nachytali naši pretekári viac rýb práve na tieto nástrahy ako ostatní na svoje rotačky. Nebolo to však také jednoduché. Voda bola ako už vieme veľmi čistá a tak sa museli voliť jemné farby a aj pohyb gumených nástrah musel byť veľmi prirodzený. Používali sme mikrotwistre, ráčiky a nymfy. Farby sme volili skôr podobné možným živočíchom vo vode, hnedú , zelenohnedú, červenohnedú a podobné kombinácie. Musím vyzdvihnúť každého nášho pretekára za precíznu vytrvalosť s akou presvedčoval miestne pstruhy k záberu aj na miestach kde inak ryby na bežné nástrahy príliš nebrali. Výsledky použitia gumených nástrah iba potvrdili už získané skúsenosti z prípravného obdobia doma. Nové tvary a typy týchto nástrah ešte dokážu ryby kvôli ich prirodzenému mäkkému pohybu presvedčivo zobrať a nesprávajú sa k nim ako po pár minútach vibrácií rotačiek. Neskrývané uznanie umeniu pracovať s týmito mikronástrahami prejavili voči našim chlapcom aj tréneri takých silných mužstiev ako je Poľsko a Rusko. Vďaka tejto taktike sme dokázali vydolovať do konca kola z vody ešte zopár rýb. Po ukončení kola nemohlo nasledovať nič iné ako rozbor priebehu pretekov v jednotlivých sektoroch. Súčasne sme netrpezlivo očakávali zverejnenie oficiálnych výsledkov prvého kola.

Poradie jednotlivcov sme neoficiálne poznali, no poradie družstiev nie. Po ich zverejnení sme sa dozvedeli, že sme ako družstvo po prvom dni na ôsmom mieste a v jednotlivcoch sme obsadili priečky v sektoroch : 5, 5, 7, 10. Zostávajúcim oficiálnym bodom dňa bolo už iba čiastočné losovanie stanovíšť k druhému kolu, zatiaľ bez určenia sektorov, ktoré bolo naplánované až na ráno pred pretekom. Aby som ale "neukrivdil" rozhodcovskej komisii, že niečo zas zabudla zmeniť, tak veruže nie. Po podanom proteste za dve udice na stanovišti, čo je v rozpore s medzinárodnými pravidlami bol argument poroty, že to nevadí. Ďalší podaný protest za 3x spadnutú rybu na zem a 3x zdvihnutú rukou a prinesenú rozhodcovi v ruke už tiež nemohol dopadnúť inak ako zahraním do autu. V tomto momente som si položil otázku, prečo je na tohtoročných majstrovstvách iba 10 mužstiev oproti minuloročným asi 15-tim. Už na predošlých majstrovstvách bola aféra s dlhodobo zakázanými nástrahami, ktoré sa pár minút pred pretekom povolili a ako zázrakom ich malo mužstvo usporiadajúcej krajiny vo vreckách. V roku 2007 budú MS v prívlači na Slovensku, pevne verím , že sa takémuto prístupu medzinárodnej komisie ubránime a naše MS budú tie, na ktoré sa bude spomínať dlho v dobrom.

Večer pred druhým kolom sa opakovala situácia z piatka, keď sme znovu prešli sektory a pretekári si vymieňali skúsenosti na základe osobných poznatkov z dopoludňajšieho kola.

Náradie
Chcel by som sa ešte krátko zmieniť o veľkých rozdieloch v používanom náradí medzi jednotlivými tímami. Na prvý pohľad úsmevne pôsobili krátke teleskopické prúty Andorčanov s navinutým silonom o hrúbke niekde pri 0,20 mm. Vedeli s nimi však celkom zručne narábať. Podobné prúty vlastnili aj Bulhari a Portugalci. Rusi používali veľmi krátke prúty a maximálne mäkké. Majster sveta Aljoša používal prút dlhý 1,7 m s gramážou do 7 g.

Zvláštnosťou pre nás bolo, že po zaseknutí, zdolávali viacerí pretekári rybu na priamo, iba cez silon bez zapojenia špičky prúta.

Naša výprava si vzala so sebou prúty Dragon (www.sportfishing.sk) a Berkley. Sú to prúty overené mimo iného aj v uplynulom ligovom ročníku. Chlapci majú jednotlivé gramáže a dĺžky dobre odskúšané v ruke a kvôli svojej hmotnosti a hlavne perfektnej akcii sa všetci rozhodli pre ich použitie. Dragon prúty sú mimo toho vďaka ručnej výrobe precízne aj v detailoch a blank pri zdolávaní dáva pocit istoty. Silony sme používali Dragon, o hrúbke najčastejšie 0,12 mm. V rámci pravidiel sa mohli používať prúty do 2,7 m. Nástrahy museli byť opatrené háčikmi bez protihrotov alebo zamačknutými tak, aby sa po prepichnutí tkaniny mohol háčik voľne vytiahnuť späť.

časť tímu Slovenska - zľava: Martin Forbak, Alexander Takács, Lukáš Čellár, Marián Fedeš

Nedeľa 29. máj
Losovanie prebehlo podľa zaužívaného scenára, len sa už žiadne pravidlo nezmenilo. Asi už nebolo čo meniť. Krátka bojová porada, rozdelenie zvyšku tímu do zázemia a rozvoz pretekárov do sektorov boli hlavné úlohy rána. Priznám sa, že som vykladal s malou dušičkou Vlasta Těšického do sektoru D, kde boli v sobotu katastrofálne výsledky. Vlasto však vzorne zabojoval a uhral pekný výsledok. Všeobecná taktika sa opakovala ako v predošlý deň. Všetci začali rotačkami, ryby na ne reagovali dobre asi pol hodinu. Niektoré tímy prezbrojili na woblery, niektoré menili typy rotačiek. My sme sa držali taktiky zo soboty a nasadzovali sme gumené nástrahy s rovnakým účinkom ako v sobotu. Napriek tomu, že bolo ešte do každého sektoru nasadených ďalších 100 ks rýb viac, chytilo sa v druhom kole o niečo menej rýb ako deň predtým. Pripisujem to dopichaniu rýb v prvom kole, väčšiemu záujmu divákov, ktorí svojou prítomnosťou plašili ryby a snáď aj trochu premenlivému počasiu.

Za zmienku stoji určite ešte to, že v sektore C sa po prvom 10 minútovom striedaní nahrnulo do najlepšieho voľného miesta súčasne viacero pretekárov, začali navzájom fyzicky zápasiť a napadať sa, až musela situáciu vyriešiť privolaná polícia.

Po odlovení kola sa čakalo na výsledky tentoraz už o niečo netrpezlivejšie, pretože sa sčítavali obidva dni. V druhom kole sme dosiahli umiestnenie v sektoroch: 4, 5, 7, 10. Celkovo sme sa posunuli na 7. miesto. Do podvečerného vyhlasovania víťazov sa členovia družstiev venovali vzájomným diskusiám, hodnoteniu šampionátu prvým gratuláciam a nadväzovaniu známostí a vzájomných vzťahov. Ako som už spomenul prvé kontakty sa nadväzovali počas otváracej recepcie. V zápale boja potom nebol dostatok času na ďalší rozvoj kontaktov a tak sa pokračovalo až teraz.. V rámci propagácie Slovenského rybárstva a MS v prívlači 2007 sme rozdali značné množstvo rôznych propagačných materiálov o slovenských vodách, niektorých zaujímavých revíroch, o SRZ, o krásnej Slovenskej prírode a pod. Tieto materiály boli veľmi rýchlo rozobrané a vedúci jednotlivých tímov chodili za nami so záujmom čo najskôr navštíviť Slovensko a jeho vody. Na znak akceptácie našej existencie a účasti reprezentačného tímu na medzinárodnom fóre sme dostali ponuky napr. od Chorvátov na ich "Slovanské" preteky v love pstruha, od Lotyšov sme dostali ponuku na účasť na "Lososovom pohári", od Čechov pozvanie na Medzinárodné majstrovstvá Česka, od Andory pozvanie na návštevu ich vôd a pod. S Portugalcami som mal debatu na tému úpravy medzinárodných pravidiel do podoby všeobecne akceptovateľnej a hlavne nie svojvoľne meniteľnej. Bola u nich zjavná frustrácia z toho, že si majstrovstvá takto nenaplánovali a zrejme nie ich vinou dopadli v oblasti pravidiel inak ako si predstavovali. Tiež sa prikláňam k názoru, že pravidlá nie sú Disneyland a mali by platiť minimálne po dobu jedného roka a ich zmena počas konania pretekov by mala byť absolútne tabu.

Deň uzatvorilo slávnostné vyhlasovanie výsledkov v miestnom amfiteátri, odovzdávanie medailí, cien a ocenení. Po dvojnásobnej Ruskej hymne, zahranej v aktuálnej verzii, ktorej samotná dĺžka jednej prezentácie by stačila podľa mňa na tri ceremónie, sme pokračovali gratuláciami medailistom, spontánnymi stretnutiami s inými pretekármi množstvom fotenia na pamiatku a dokonca aj výmenami tričiek - dresov a čiapok s národnými symbolmi. Večer organizátori uzatvorili slávnostným banketom s bohatým folklórnym programom a Rusi s kartónom vodky s ktorým si našli doslovne každého pretekára či funkcionára a musel si s nimi pripiť na "pobědu". Družstvá si ešte podarovali posledné upomienkové predmety a šampionát sa oficiálne ukončil.

Hodnotenie záverom
Slovensko vyslalo prvý krát na MS oficiálny tím, pripravovaný systematicky podľa určitých zásad. Hlavným cieľom účasti reprezentačného tímu na MS v tomto roku nebolo zvíťaziť. Športový cieľ bolo umiestnenie do ôsmeho miesta celkového poradia. Tento cieľ sa síce naplnil, ale ak chcem byť plne objektívny, tak sme s ôsmym miestom kalkulovali pri väčšom počte účastníkov. Prečo bolo menej účastníkov ostáva zatiaľ v polemike. Hlavný cieľ bolo aktívnou účasťou získať maximum informácii o spôsobe organizovania šampionátu. Porovnaním výkonnosti, metód a praktík lovu a taktiky získať zásadné vedomosti, ktoré sa musia využiť v novo rozbehnutej prívlačovej lige a zapracovať do dlhodobého plánu prípravy už vo fáze širšieho reprezentačného výberu.

Ak tvorí rybárske umenie povestná kombinácia vedomostí, techniky, šťastia, medzinárodných skúseností a vôle, tak sa nám nepodarilo namiešať v Portugalsku ten ideálny pomer. Vedomosti boli zastúpené vo vysokej miere, veď sa zúčastnili najlepší ligisti. Technika bola zastúpená tiež na požadovanej úrovni o čom svedčia schopnosti bodovať inými nástrahami ak už ryba neberie štandardne. Vôľa bola na maximálnej úrovni, či už zvládnutie enormných finančných nákladov keď si niektorí chlapci museli pomáhať aj inými zdrojmi, alebo prístup k povinnostiam v dejisku šampionátu svedčili o vysokej morálnej sile a súdržnosti tímu. Medzinárodné skúsenosti nemohli byť logicky vysoké. No a ten povestný kúsok šťastia nám jednoducho toho roku nebol súdený. Pri troške šťastia pri losovaní a vylosovaní si aspoň niektorého zo stanovíšť kde sa zdržiavalo maximum rýb mohlo Slovensko reálne obsadiť priečku o 1 až 2 miesta lepšiu. Na momentálnu svetovú špičku Slovensko ešte právo siahať nemalo. Treba iba správne spracovať všetky poznatky zo šampionátu, zužitkovať ich budúci rok opäť v Portugalsku na tzv. rybárskych hrách (Portugalsko organizuje MS vo všetkých disciplínach) a na MS 2007 kde budeme hostiteľmi, by už mohla byť medaila reálna.

Týmto ďakujem všetkým zúčastneným za oduševnenú reprezentáciu Slovenskej prívlače, za výborné tímové vystupovanie na medzinárodnom poli ako aj každému, kto prispel pomocnou rukou pri príprave reprezentačného tímu na Slovensku.

Celkové výsledky MS v prívlači:

Družstvá

Rusko
Poľsko
Taliansko
Česko
Bulharsko
Lotyšsko
Slovensko
Chorvátsko
Andora
Portugalsko

Jednotlivci

1. Shanin - Rusko
2. Ferro - Taliansko
3. Kowalski - Poľsko
4. Duarte - Portugalsko
5. Křepelka - Česko
.
17. Těšický - SR
18. Takács - SR
30. Mrázik - SR
33. Čellár - SR

Ing. Marian Weber