Portugalsko. Pomerne malá hornatá krajina na Pyrenejskom polostrove s asi 10 mil. obyvateľov poriadala v termíne od 9.9.2006 do 17.9.2006 tohtoročné Majstrovstvá sveta v love rýb. Na slávnostnom nástupe na štadióne Vasco de Gama v Lisabone sa stretli najlepší rybári z celého sveta. Morský rybolov, plávaná, muškárenie, živé nástrahy a prívlač boli disciplíny, v ktorých sa zástupcovia jednotlivých štátov snažili uloviť čo najväčšie množstvo rýb. Medzi exotické výpravy patrili zástupcovia Angoly, Ghany a Andory ale i mnohe dalšie krajiny. Slovensko zastupovali muškári, plavačkári a samozrejme i my prívlačiari. Spoločne sme sa stretli len na slávnostnom nástupe v Lisabone, zaželali sme si navzájom veľa úspechov a potom sme sa rozišli k svojim riekam.
Prívlačiari si skrížili svoje prúty podobne ako minulý rok v mestečku Arcos de Valdevez na severe Portugalska na rieke Rio Vez. Hornatá krajina s množstvom zelene mi vzdialene pripomínala naše Tatry. Riečka však bola oveľa pokojnejšia, voda v nej takmer stála, ale napriek tomu bola veľmi čistá. A to vraj minulý rok bola ešte čistejšia. Okrem mrien, jalcov a veľmi zriedka sa vyskytujúcich pstruhov potočných som v nej iné ryby ani nevidel.
Kapitán slovenskej reprezentácie Majo Fedeš nominoval do družstva Slovenska na základe výsledkov v prívlačovej lige v roku 2005 ako i na základe posúdenia skúseností Jura Mrázika, Vlasta Těšického, Laca Mlynaroviča, Alexandra Takácsa a Petra Zachara. Vzhľadom na rodinné problémy, ktoré postretli Laca, som dostal príležitosť i ja. Juro, Vlasto a Šaňo sa Majstrovstiev sveta v Portugalsku zúčastnili aj minulý rok a tak sme prvé informácie dostali od nich. Loví a a boduje sa len pstruh potočný, ktorých vysadia do revíru deň pred pretekmi. Na moje prekvapenie sa mali pred nami na tej istej rieke a tých istých sektoroch uskutočniť Majstrovstvá sveta v love na živé nástrahy a až po nich sme mali ísť chytať my. Deň pred pretekmi vysadili do každého sektoru 100 ks pstruha na tréning a po tréningu dosadili ešte 60 ks pstruhov na sektor na pretek. Čiže v každom sektore (ktoré boli mimochodom 4) sa nachádzalo celkovo 160 ks pstruhov. Väčšinu z nich v rámci tréningu dopichali pretekári už pred pretekmi, takže nedopichaných rýb bolo veľmi málo, čo sa neskôr ukázalo ako dôležitý faktor. Keď sme sa na tento fakt pýtali usporiadateľov, povedali nám, že momentálne nevedia zohnať v Portugalsku žiadne ďaľšie ryby.
V rámci tréningu sme sa vybrali na rieku Rio Lima, ktorá bola prudšia a mohutnejšia ako Rio Vez. Každý z nás si ulovil cca 10 - 20 ks pstruhov, občas mrenu, či jalca. Tiež sme sa boli pozrieť na neďaleké jazero, kde sme si ulovili svojich prvých black bassov. Nervozita však každým dňom stúpala. V utorok a v stredu sme sa boli pozrieť na pretekárov, ktorí lovili na živé nástrahy. Najčastejšie chytali na červov a rôzne larvy. Nasadené pstruhy boli stiahnuté len v určitých častiach sektorov, takže dôležitý bol i správny výber miesta a lokalizácia rýb. Hoci sa lovilo na živé nástrahy ulovených rýb bolo pomerne málo , sektor sa vyhrával už so 4 - 6 rybami.
Vo štvrtok sme mali oficiálny tréning už konečne i my. Rozdelili sme sa do 4 sektorov tak, aby sme získali prehľad o celej trati a večer sme si potom vymenili navzájom skúsenosti. V každom sektore sa nám podarilo uloviť zopár rýb a ako najlepšia nástraha sa ukazovala preťažená rotačka, pretože vzhľadom na väčší ruch na brehu sa ryby stiahli k druhej strane a bolo treba ďalej hádzať. Samotný pretek trval tri hodiny, pričom každú polhodinu si pretekári menili miesta podľa vopred vylosovaného poradia. Každý sektor bol rozdelený na 20 štandov a pretekalo v ňom 10 pretekárov, pričom aj počas pretekov bolo možné vybrať si ľubovoľný neobsadený štand. Veľkou výhodou bolo vyberať si medzi prvými v poradí štandy, v ktorých boli ryby sústredené. Lovilo sa na háčiky bez protihrotov, na čo sme neboli príliš zvyknutí.
Počas tréningu ma zaujali ruskí pretekári, ktorí mali extrémne krátke rýchle prúty, s ktorými sa im darilo pod stromami veľmi presne a ďaleko nahadzovať. A to som si myslel, že moje Dragony nemajú chybu. Pod stromami však boli krátke prúty výhodou. Pred pretekmi nám Majo oznámil, že pretekať bude Juro, ktorému v sektore bude robiť doprovod jeho manželka Zuzka, Vlasto, ktorý si musel na trati poradiť sám, Peťo s doprovodom Maja a ja spolu s doprovodom Šaňa. Pomoc ďaľšieho člena tímu bola veľmi dôležitá, pretože okrem priateľských rád poskytoval aj prehľad o trati, štandoch, kde sa lovila ryba a nástrahách, na ktoré sa chytalo. Tak sa dalo veľmi pružne reagovať na situáciu v priebehu celého preteku. Výborne sme si rozumeli s českým tímom, s ktorými sme si vymieňali poznatky o trati, čo nám iné tímy trochu závideli. Počas prvého dňa som nastupoval na trať ako šiesty., čo nebola príliš dobrá východisková pozícia, ale i tak sa mi ušlo celkom dobré miesto vedľa Jirka Šimotu z Českej republiky, ktorý si vyberal miesto ako prvý. Hneď na prvý hod som mal záber, ale ryba mi spadla a podobne i ďaľšie dve. Asi na desiaty hod som zdolal prvého pstruha a ďaľší mi opäť spadol tesne pred podberákom. Ešte väčšiu smolu mal Peťo v druhom sektore, ktorý tiež ulovil pstruha a pri podoberaní druhého zlomil podberák, ktorý mu spadol do asi 1,5 m hĺbky pri brehu. Následne pri podobratí tohto pstruha do rozhodcového podberáku mu túto rybu neuznali. Taktiež jeho ulovená mrena nebola medzi bodovanými rybami. Viac šťastia mal Juro, ktorý v prvý deň preteku ulovil 3 ryby a Vlasto, ktorému sa podarilo zdolať 4 ryby. Vlasto bol v priebežnom poradí jednotlivcov po prvom dni na vynikajúcom 4. - 6. mieste. Celkovo pre nás dopadol však prvý deň veľmi dobre, keď sme boli na 3. mieste, iba 1,5 bodu za druhými Rusmi. Na prvom mieste boli Taliani, ktorí sa asi poučili od svojich kolegov a vyhrali Majstrovstvá sveta v love pstruhov na živé nástrahy. Ryby sa lovili hlavne v úvode preteku, keď ešte neboli také doplašené a dopichané. S pribúdajúcim časom bolo problém uloviť rybu a v posledných dvoch hodinách preteku sa už nechytali takmer žiadne ryby.
Keďže druhý deň sa už do sektorov nedosádzali žiadne ryby, uvedomovali sme si, že uloviť akúkoľvek rybu bude znamenať miesto na stupni víťazov, čo sa neskôr i potvrdilo. Druhý deň bol však sklamaním pre všetkých pretekárov. Ryby ignorovali takmer všetky ponúkané nástrahy. V každom sektore ulovili rybu iba 2 - 3 pretekári. Z celkového počtu 40 pretekárov skončili 30 s nulou. Veľké šťastie mali, ako i sami priznali, českí pretekári, ktorým sa podarilo v troch sektoroch zo štyroch chytiť rybu, čo ich katapultovalo až na celkové 2.miesto v poradí družstiev. Prvé miesto sa podarilo udržať Talianom, hoci na druhý deň iba jeden taliansky pretekár ulovil rybu. Tretie miesto získali Rusi. Vďaka tomu, že nám sa ani jednému nepodarilo chytiť druhý deň žiadnu rybu sme sa prepadli až na celkové 6. miesto, čo je síce zatiaľ najlepším umiestnením družstva prívlačiarov Slovenska na Majstrovstvách sveta, ale vzhľadom na dobre rozbehnuté preteky bolo pre nás veľkým sklamaním.
Myslím však, že sa podarilo dať dohromady kvalitné a perspektívne družstvo, ktoré si spolu dobre rozumelo a pomáhalo si. I touto cestou cestou sa chcem poďakovať Šanimu za pomoc pri preteku, chalanom z českého družstva za cenné rady, pomoc a spoluprácu. Taktiež naša vďaka patrí aj sponzorom (MM Fishing Tackle s.r.o. - prúty Dragon a nástrahy, I + V Fishing s.r.o. - navijaky Daiwa a Master Fish s.r.o. - vlasce, John Crane) a Rade SRZ v Žiline. Nerád by som zabudol aj na človeka v pozadí tohto tímu Maja Webera a jeho skvelé technické a organizačné zabezpečenie, vďaka ktorému prebehli celé preteky i náš pobyt bez najmenších problémov. Myslím, že preteky neboli zo strany usporiadateľov zrovna najlepšie zorganizované a zabezpečené a preto verím, že budúci rok, keď budú Majstrovstvá sveta v prívlači u nás na Slovensku, zabezpečíme lepšie podmienky a naše družstvo dosiahne ešte lepšie výsledky.
Umiestnenie našich v poradí jednotlivcov:
14. Vlastimil Těšický
15. Juraj Mrázik
22. Peter Zachar
30. Jaroslav Sámela