Dedinky - moja srdcovka

Články

Predčasom ste si mali možnosť prečítať moje vyznanie k čarokrásnej prírode Slovenského Raja, ktorá obklopuje svojim náručím moju obľúbenú sympatickú dedinku Dedinky. Porozprával som aj o prvých skúsenostiach z lovu pstruhov na Palcmanskej Maši. Sľúbil som tiež, že vás budem informovať o ďalších skúsenostiach z lovu na tejto vodnej nádrži. Sľub plním a veľmi rád sa o ne s vami podelím.

Odvtedy ako bol uverejnený spomenutý trojdielny článok "Za pstruhmi na Mašu", som bol na tomto mojom obľúbenom revíry loviť aj s parťákom a výborným vláčkarom Paľom niekoľkokrát. Raz nám nevyšlo počasie, čomu zodpovedala nižšia početnosť záberov, ale na druhýkrát to bolo už celkom prijateľné. Za tri dni nášho predošlého pobytu sme si z chuti zachytali dúhákov, ale aj potočákov. Suverénne najviac sme si zachytali hlavne na našich posledných, aj keď len jednodňových výpravách za pstruhmi. Raz som bol na Dedinkách aj s ďalším priateľom Števom, no pstruhy neboli veľmi pri chuti a za tri dni som nachytal len zopár pstruhov. Stav vody bol síce dobrý, ale počasie nebolo ideálne pre lov a aj násadové pstruhy boli koncom septembra už poriadne "preriedené". Z viacročných návštev tohoto revíru za rôznych podmienok a rôznych ročných období (máj - jún a september) už pomerne presne viem určiť príčiny úspechu či neúspechu lovu. Na zdar či nezdar vplývajú rozličné faktory, ako sú hlavne - stav vody, jej čistota a teplota, vietor, slnečné či zamračené počasie, dážď, atmosferický tlak, ... . Samozrejme je to rozdielne aj podľa ročného obdobia a na apetít pstruhov má vplyv aj výskyt potravy vo vode sa práve vyskytujúcej, ako je rybia mlaď, drobné vodné živočíchy, do vody popadané či prúdom Hnilca priplavené. Sú to rôzne mušky či iný náletový hmyz. Čiastočným zdrojom potravy sú pre pstruhy ale aj pre iné vo vode sa vyskytujúce druhy rýb (jalce, červenice, ...), peletky - granule, ktorými sú kŕmené pstruhy a sivone na klietkovom odchove a ktoré prepadajú cez sitá do vody. Samozrejme, že vplyv na úspech v množstve záberov a pstruhov na prúte má aj doba od ich posledného vysadenia. V neposlednom rade je to aj správna taktika a technika lovu, ako aj voľba vhodných nástrah za rôznych podmienok lovu. Z mojich bohatých skúseností môžem tvrdiť, že najnegatívnejšími faktormi pre úspešný lov sú na tejto vodnej nádrži - extrémne nízky stav vody a hlavne náhle, pomerne rýchle klesanie hladiny, prudké výkyvy počasia, hlavne z nízkeho atmosferického tlaku do vysokého (spojené so zmenou počasia zo zamračeného do slnečného). Búrka ma tiež už dvakrát úplne "odstavila" a vtedy je lov aj dosť nebezpečný, hlavne ak vás zastihne na vode a lovíte s uhlíkovými prútmi. Nebezpečný je aj prisilný vietor hlavne pri prejazde člna cez veľké vlny naprieč priehradou. Sila a smer vetra má tiež neraz ohromný vplyv na úspech či neúspech lovu. Ťažko povedať, že ktorý smer je najlepší, je to rôzne, ale podľa môjho názoru je to mierny severný vietor alebo stredne silný, ktorý trochu rozvíri hladinu, prípadne strhne svojou silou do vody náletový hmyz. Keď sa potom utíši, môžeme dokonale pozorovať aktivitu "pasúcich sa" pstruhov. Krúžkujú a ošplechujú sa. Najviac úspechov som dosiahol práve za obdobných podmienok aj pri poslednej návšteve Dediniek. K tomu prispelo aj striedavo daždivé počasie, dostatok potravy vo vode ako aj fakt, že do vody bola niekoľko dní predtým vysadená čerstvá a hlavne hladná násada pstruhov. Tá svojím apetítom vyprovokovala k aktivite aj "domorodcov" čo len zatraktívnilo náš lov. V neposlednom rade bolo veľkým pozitívom, že predchádzajúce chladné a drsné počasie odradilo od návštevy tejto lokality nie len turistov ale aj rybárov. Na vode bola proste pohoda a kľud a okrem nás ju brázdili iba 2-3 člny a zopár domácich rybárov chytalo z brehu. Pstruhy neboli dlhšiu dobu plašené, čím sa zvýšili naše šance na úspech. Prv ako prejdeme k samotnému lovu vám poviem čo mu predchádzalo.

Na Dedinky som sa mal vybrať na 5-dňový lov koncom mája spolu s jedným mojim parťákom vláčkárom a s chlapcami zo Sportsu. Prečo aj s nimi? Pretože som sa stal testerom prútov a navijakov značky Albastar, ktorej je táto firma výhradným dovozcom. Naša plnohodnotná spolupráca už prináša svoje ovocie, čo sa prejavuje aj na kvalite a predaji tejto značky. Všetky výsledky testov a moje poznatky sa podrobne zaznamenávajú a slúžia pre technické vylepšenia, ktoré sa premietnu do výroby. Ale to je trochu už o inom.

Dlho očakávaná výjazdovka - testovačka na ktorú som sa veľmi tešil, sa však bohužiaľ nekonala kvôli vrtošivému počasiu a pracovnému vyťaženiu chlapcov zo Sportsu (tesne predtým totiž konečne dorazil kamión s novými navijakmi rady MRL a chlapci mali čo robiť s ich rozvozom po celej republike). Akciu sme nakoniec odvolali s tým, že ju uskutočníme niekedy v septembri. Ale! Som proste fanatik, so situáciou som sa nezmieril a tak som prehovoril Paľa, či by sme tam predsa len nevybehli aspoň na otočku (vlani ma práve on prehovoril ísť na Mašu na jeden deň - na otočku). Súhlasil a tak sme sa tam hoc so zmiešanými pocitmi, no plní očakávaní teda v sobotu vybrali. Je to od nás 220 km a samotná cesta aj s malou zástavkou trvá niečo cez 3 hodiny. Ráno sme stávali o 2.30 hod. a domov sme sa dostali až v nedeľu hlboko po polnoci. Proste fanatici, "blázni"! Po zakúpení hosťovačiek a vypožičaní člna sme konečne vyrazili na lov. Na vode sme boli prakticky celý deň a prestávku sme si dali akurát na obed a z člna sme občas vysadli a prelovovali úseky blízko brehu. Ale teraz už poďme k samotnému lovu.

Najprv sme začali brázdiť naše klasické overené trasy smerom od prístaviska člnov pri starej krčme (žiaľ momentálne nefungujúcej), až skoro po teleso múru priehrady približne 70 m od brehu, popred príjazdovou cestou do dediny, bývalý bufet pri priehrade a hotel Priehrada. Paľo mal hneď záber tesne pred bufetom a následne ďalší, pričom zdolal pekne vyfarbeného 38 cm dúhaka. Dovtedy som nemal záber na svojho wobleríka - malého dúhačika, čo som si priniesol z rybárskeho veľtrhu v Brne a tak som sa ho spýtal, na čo mal zábery. Po vytiahnutú woblera z vody som si poriadne obzrel hlavne jeho farebné vyhotovenie a ihneď som zareagoval. Môj prepoklad, že to bolo hlavne vo farbe bol správny, čo sa po pár sekundách začalo potvrdzovať zábermi na mojom prúte a úspešne zdolanými pstruhmi! Siahol som po mojej vlaňajšej tutovke - Salmo Minnow M5F RR. Aj keď som predtým dosiahol nemalých úspechov na iné typy Salma (hlavne Butcher BR5F BR a Hornet H4F CW) a skúšal som ich aj teraz, vždy som sa vrátil k tomuto wobleríku a opäť som mal záber za záberom. Za daných podmienok to bol na pstruhy hotový "zabijak".

Zábery prichádzali až po malú zátoku, nachádzajúcou sa tesne pod príjazdovou cestou. Ďalej sme pokračovali v love k priehradnému múru a naprieč na druhú stranu smerom ku železnici, no zrazu sme boli bez záberu. Vietor úplne utíchol a my sme s prekvapením zistili, že najväčšia aktivita pstruhov je presne v strede priehrady. Bolo to zreteľne viditeľné podľa ich krúžkovania, ale aj vyskakovania nad hladinu. Bolo to dobre viditeľné aj vďaka tomu, že sme mali so sebou kvalitné polarizačné okuliare (rušia odraz svetla na vode a majú aj kvalitný UV filter). Samozrejme sme si to nasmerovali do tohoto miesta a zábery nenechali na seba dlho čakať. Hneď sme zistili, prečo sa pstruhy premiestnili hlavne sem. Prúdy vody a vietor im tam od Hnilca priplavili kopec potravy vo forme mušiek a rôzneho hmyzu, ktorý sa nachádzal v chumáčoch rôznych tráv a rastlín. Na tomto mieste sme nachytali najviac pstruhov počas celého nášho pobytu. Situácia sa však menila a my sme tiež museli meniť trasu nášho lovu. Prešli sme bližšie k železnici a po asi 100 metroch bez záberu sme si to namierili prvýkrát k ostrovu v nádeji, že po nedávnom kŕmení "klietkových" pstruhov sa tam "na obed" zhromaždia aj "slobodné" pstruhy z priehrady. Na naše prekvapenie sme tam nemali ani záber a tak sme si to namierili na "Chobot". Tesne pred prvým železničným mostom prišiel prvý záber na Paľov prút. Očakávali sme potočáka, no bol to krásny, 41 cm dlhý dúhak. Ja som až po druhý most nemal ani záber a bol som z toho trochu sklamaný. Situácia sa cestou späť však rapídne zmenila. Začal fúkať od severu vetrík a začalo intenzívne pršať, čo nás prinútilo sa schovať pod most a natiahnuť pršiplášte (vysoké gumáky sme mali od už počiatku na nohách) a tak sme pokračovali v love. Tesne pred prvým mostom som zacítil tvrdý úder do prútu, ktorý sa poriadne prehol a už som konečne zdolával ďalšieho pekného dúhaka. Po jeho zdolaní a pustení späť do jeho živlu som ihneď nahodil svojho "zabijaka" a prichádzal záber za záberom. Až po ostrov som mal na tomto relatívne krátkom úseku minimálne 10 záberov a zdolal 7 pstruhov. Samozrejme, že sme to otočili späť, no už to nebolo ono a záberov bolo po menej. Ja som zdolal len jedného ostrieža, Paľo troch a jedného pstruha. Nasmerovali sme si to k prístavisku a dali si obednú prestávku. Tesne pred pristátim som zdolal oproti chatke Rady SRZ ešte jedného 37 cm dúhaka. Po chvíľke oddychu a zasýtení hladu a smädu sme vyrazili opäť po známej trase až k priehradnému múru. Najprv sme mali po jednom zábere pred bufetom, no potom dlho nič a prakticky celé poobedie až do večera sme mali pomerne dosť málo záberov, hoc sme prelovili všetky tutové miesta. Obaja sme sa jednoznačne zhodli, že to bolo zmenou počasia - prestalo pršať a atmosferický tlak išiel rapídne hore. Robili sme pre úspech všetko možné vrátane výmien nástrah, no nepomáhalo nič. Skúšali sme samozrejme aj lov z brehu a prelovovali sme všetky zaujímavé miesta vrátane miest od hotela až po zátoku a samozrejme aj od krčmy až po klietky. Trochu dlhšie som sa pristavil pri klietkach, kde som mal po iné roky úspechy aj z brehu, no nemal som tu ani záber. Aspoň som si trochu "pokecal" s majiteľom rybárskej predajne z Dubnice, ktorý tam spolu so synom a priateľom práve lovili. Vymenili sme si skúsenosti, poukazovali výbavu, podali ruky a rozlúčili sa. Ja som znova vyrazil na vodu a do večera ju brázdil krížom krážom, no okrem zopár záberov a 2-3 zdolaných pstruhov sme už nemali nič. Po konečnom zaparkovaní člna do prístavu sme sa prezliekli trochu posedeli, pred cestou posilnili a bilancovali.

Chytali sme prevažne z člna striedavo klasickým nahadzovaním a trolingom. Kvôli krátkosti nášho pobytu sme tentoraz nechytali na streamre, twistre ani so sbirom (Paľo nevytiahol zo svojho arzenálu ani osvedčené mušky). Ja som mal zostrojenú klasickú vláčkarskú zostavu, ale zato kamarát zaexperimentoval a vláčil pri trolingu muškárkou (šnúra a dlhý kevlarový nadväzec) a touto zostavou mal rovnaké úspechy ako ja až na to, že kvôli horšiemu kontaktu mu vždy pstruhy nesedeli dobre na trojháčiku. Všetky pstruhy sme pochytali na plávajúce woblery s potápovosťou do 1 m. Ja na Salmo a Paľo na Dorádo. Oba najúspešnejšie wobleríky mali podobný farebný lesklý odtieň - čiernosivý až jemne modrastý chrbátik s prechodom na boku do slabej hnedo-oranžovo-zlatistej farby s matným bielym bruškom, s perfektnou imitáciou šupín, očí a plutiev. Podarilo sa mi nachytať 35 pstruhov (+ som chytil jedného ostrieža). Okrem toho mi "padlo" asi 5 -7 pstruhov a približne 5 menších som naschvál vytriasol ešte vo vode a mal som ešte aspoň 15 - 20 záberov - "ťukov", na ktoré sa veľmi nedalo prisekávať (väčšina z nich boli zrejme podmierečné pstrúžiky). Je pravda, že tam nasadili 4 dni predtým pstruhov dúhových, ale z tých čo som pochytal, prevládali "domorodci" od 32 do 40 cm. Všetko to boli dúhaky. Potočáky nejako nemali chuť, hoci sme chytali aj na "Chobote" (úsek tesne nad ústim Hnilca). Počasie bolo ako na hojdačke, raz dážď, potom slnko, raz vietor potom bezvetrie. Najlepšie to išlo ráno a okolo obeda za najväčšieho dažďa práve na "Chobote" a po utíchnutí dažďa a vetra v strede priehrady. Neskoro poobede a večer to už bolo slabšie. Spôsobilo to asi počasie a podľa mňa hlavne to, že voda opadla aspoň o 40 - 60 cm. Loviť na 96 ha vode je trochu iná "káva" ako na nejakých malých, prerybnených komerčných "pľuvátkach". O to viac sme obaja na náš úspech hrdí. Všetko som nachytal na Salmo Minnow M5F RR, napriek tomu, že som tam skúšal aj iné woblery. Bola to paráda, aj keď som bol uťahaný "ako kôň" (cesta, veslovanie, lov...). Mal som ísť na Dedinky, ako som už spomenul s chlapcami zo Sportsu, ale konečne došiel z Nemecka kamión s navijakmi a tak chlapci fakt nestíhali. Mal dôjsť aspoň na jeden deň jeden z majiteľov - Juraj Žitňanský aj s priateľkou Gabikou, s kamerou, sonarom, elektromotorom. Mal som aj pripravenú mapku vodnej nádrže, aby sme presondovali sonarom reliéf dna a výskyt "lochnesiek jazerných" a všetko by sme zakreslili. Škoda, že to nevyšlo a aj kvôli vrtošivému počasiu sme túto akciu odvolali. Nič to, navijaky mi promtne došli poštou, prúty som už mal a tak som mal tentoraz kompletnú trojzostavu: prúty Albastar - Blue Gentleman, navijaky Albastar - MRL 1020 a woblery Salmo. Aj keď to bolo poobede a večer slabšie ako od skorého rána až do obednej prestávky (cca o 13. 30 hod.), zhodli sme na tom, že za tie roky čo chodíme na Dedinky to bola naša najúspešnejšia výprava za pstruhmi. "Mestskí" chlapci sa nadýchali čerstvého vzduchu, poriadne si zašportovali a hlavne oddýchli v lone čarokrásnej prírody. Moje poďakovanie patrí Sportsu za naozaj kvalitnú a úspešnú výbavu, Master Fish-u za skvelé woblery, Rade SRZ za kvalitné zarybňovanie tohoto revíru, porybnému p. Fabianovi za zapožičanie člna a cenné rady. Vďaka vám chlapci, vďaka ti matka príroda, vďaka Dedinky. Prajem vám príjemné športové zážitky a niekedy na Dedinkách dovidenia. Petrov zdar.