Minuloročný záver sezóny sa niesol v znamení nezvykle mierneho počasia na túto ročnú dobu. Vďaka tomu sa nám sezóna predĺžila skutočne až do posledných dní v roku a mohli sme si dosýta vychutnávať radosti a strasti zimného lovu na prívlač. Úspech je v tomto čase vo veľkej miere ovplyvnený práve počasím, resp. teplotou vody a vzduchu. Dni sa krátia a s klesajúcou teplotou vody klesá aj aktivita rýb. Na lov je dobré si vyberať úseky s hlbšou, pomalšie tečúcou vodou a hlavne s rybami, pretože v tomto čase sa už ryby koncentrujú iba na určitých miestach v rieke, ktoré im poskytujú aj v tomto chladnom období pocit bezpečia a dostatok potravy, za ktorou sa im už rozhodne nechce naháňať.
Silvester býva tradičným časom za bilancovaním uplynulej sezóny, ktorá nie vždy musí vyjsť podľa predstáv a poslednou príležitosťou ísť si naposledy zahádzať. Zámerne som použil výraz "zahádzať", pretože silvestrovské lovy bývajú už len väčšinou príležitosťou k posledeným hodom sezóny. O úlovky už v tomto čase býva núdza a potešiť zvykne čo len letmý kontakt ryby s nástrahou. No nie vždy to musí byť tak a tohtoročný silvestrovský lov bol toho jasným dôkazom.
Bola to zároveň aj posledná príležitosť narýchlo vyskúšať nové náčinie, o ktoré som si napísal Ježiškovi :o) Krst ohňom teda čakal na naviják Shimano Super GT-RB vo vekosti 2500 (model roku 2007) a prút Mikado Temptation Ultra Fast Light UFL Spin v dĺžke 270 cm a s vrhačkou do 18 gramov. Vlasec s priemerom 0,15 mm, pretože na Silvestra je už problém niečo kúpiť a doma nič tenšie nebolo. Aspoň pri záberoch nebude vlasec tak prepružovať a kontakt s rybou bude bezprostrednejší :o) (vždy je treba si to nejako zdôvodniť, potom to má blahodárny vplyv na psychiku a lepšie sa chytá).
Na ryby sme si vyčlenili asi dve hodiny hneď po obede. Teplota bola tesne nad nulou, čo však bohato stačí na to, aby sa príjemne chytalo a nemrzli očká pri love. Stačí už len zapísať dátum a revír a môžme ísť na to. Za nástrahu som zvolil najmenšie kopyto od Relaxu (2,5 cm) na 3-gramovej hlavičke s úpravou pre zimný lov. Tá spočíva v zoštíhlení chvostíka smerujúceho ku kopýtku, čo umožňuje ešte spomaliť priťahovanie nástrahy pri zachovaní práce gumy.
Prvý hod smeruje za pilier mosta a nechávam nástrahu na napnutom vlasci klesať ku dnu. Po dosadnutí na dno ju začne sťahovať prúd vody zapierajúci sa do vlasca. Trikrát ťukne o dno a je tu prvý, na zimné obdobie pomerne razantný záber. Výsledkom krátkeho boja je asi 15 cm ostriežik. Začína nám to veru pekne. Pár ďalších hodov však už je naprázdno. Zdá sa, že hlavička na gume je príliš ťažká a nástraha klesá prirýchlo. Takisto je treba ju kvôli tomu ťahať dosť rýchlo aby neuviazla, čo rybám zrejme nevonia.
Nasleduje zmena. Šancu dostáva najmenšie Banjo vo farbe "motor oil", tentokrát však na 2-gramovej hlavičke. Toto už je lepšie a jemná práca nástrahy zakrátko zláka ďalšieho ostrieža približne rovnakej dĺžky. Po tomto úlovku sa tu však už ostrieže odmlčia a ďalšia snaha v podobe asi 10-minútového prehadzovania okolia piliera neprináša už žiadny úlovok. Rozhodujeme sa zmeniť miesto, pretože teraz v zime je najdôležitejšie nájsť práve to správne, kde sa ryby zdržujú.
Zmena miesta sa darí na výbornú a po pár hodoch je tu letmý dotyk do Banja. Nasleduje rýchly zásek, ktorý sedí. Ryba zobrala nástrahu tesne nad dnom a nie príliš ďaleko od brehu. Podľa ťahu je hneď zrejmé, že tentokrát to ostriež nebude.
Po chvíli sa pri brehu vlní jalec v celkom slušnej veľkosti. Rozhodne úlovok, ktorý v tomto čase už poteší. Začína to vyzerať na celkom vydarenú vychádzku. Ako sa hovorí - s jedlom rastie chuť - a tak po týchto pár rybách sa už aj ináč začíname sústreďovať na lov. Vidíme, že to celkom ide a vždy sa lepšie chytá po rýchlom ulovení "motivačnej" ryby hneď na úvod.
Nasledujú ďalšie hody a pri jednom z nich mám opäť ten nenápadný záber. Po záseku však ryba nie je na háčiku. Pravdepodobne potiahla nástrahu len za chvostík a zásekom som jej ju len vytiahol z papule. Sústredené hody smerujú do miest, v ktorých prišiel záber a po chvíli zase. A zase s rovnakým výsledkom. Niečo nie je v poriadku a tak treba rýchlo situáciu riešiť. Gumenné Banjo prichádza o hlavičku, čím sa nástraha skráti ešte asi o pol centimetra a háčik sa tak dostáva bližšie ku chvostíku. Napichnem ho však už len na 1-gramovú jigovú hlavičku.
Po nahodení nástrahu nechávam klesať a pri zatvorenom preklápači ju ani neťahám. Pri klesaní opäť ľahký dotyk a tentokrát už ryby sedí. Olejové Banjo s odtrhnutou hlavičkou už je tá tutová nástraha pre tento deň. Farba gumy je matná, bez akýchkoľvek flitrov. Zima si už nevyžaduje veľkú divokosť nástrah a ryby si potrpia na decentný odtieň nástrahy. Tento jalec je o čosi menší, ako predchádzajúci, je však tým zlomovým, od ktorého sa to už rozbehne tak, ako sme si predstavovali.
Stačí nahodiť asi 10 metrov od brehu, preklopiť a nechať nástrahu klesať ku dnu. Záber môže prísť kedykoľvek - či už počas klesania nástrahy alebo počas extrémne pomalého priťahovania kombinovaného so zastavením, keď už Banjo dosiahne dno. Po ťuknutí jalca do nástrahy stačí počkať zlomok sekundy, dať mu čas na jej poctivejšie nasatie a po záseku nasleduje už len zdolávanie. Po úprave a doladení nástrahy už sedia všetky záseky stopercentne.
Je zaujímavé, že nástrahu berú pomerne slušné ryby. Veľkosť najväčších jalcov atakuje polmetrovú hranicu, čo nám však vôbec nevadí. Ruky už pomaly začínajú krehnúť z častého vylovovania rýb a tak je treba z času na čas prestať chytať a dať sa trochu dokopy.
Veľké jalce bojujú statočne, ich boju však chýba razancia typická a známa z letných lovov (možno to bude tou päťnástkou navinutou na navijaku :o). Každý jeden z nich však v tomto čase prináša dvojnásobnú radosť (mne asi aj trojnásobnú :o)
Zdá sa, že jalcom vôbec nevadí môj dosť hrubý vlasec. Kolega chytá na 0,08 mm, no počet záberov a zdolaných rýb je vyrovnaný. Dokonca sa zľahka dostávam do vedenia. Asi naozaj bude niečo na tej lepšej signalizácii záberu vďaka hrubšiemu vlascu, ktorý tak nepruží ako tenučká osmička :o) On však tvrdí, že to bude tým, že musí fotiť :o)))
A je tu opäť ďalšia ryba. Už ani nevieme presne koľká. Je to však super zábava, no je nám jasné, že toto rozhodne nie je typický zimný lov s prívlačovým prútom. Tento deň je výnimočný a to nielen vďaka tomu, že je Silvester.
Na záver sa nám to už začína vymykať spod kontroly. Rýb je toľko, že ich už nestíhame ani vypínať :o) (preháňam). Bodaj by to tak išlo vždy. Silvester roku 2006 sa však s úlovkami rozhodne zaradil medzi tie úspešnejšie rozlúčky so sezónou. Na záver mi už teda neostáva iné, ako Vám všetkým popriať v novom roku veľa úspechov a to nie len tých rybárskych.
A ešte na záver krátke hodnotenie a prvé dojmy s nového náčinia - prút má vlepovanú špičku (vyzerá ako uhlíková), je extrémne rýchly, čo možno bude spôsobovať problémy pri love pstruhov a podobne bojujúcich rýb v silných prúdoch a ryby budú možno z tohto prúta častejšie padať. Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Máličko by mohol byť preťažený vzadu, pretože v kombinácii so Shimanom vo veľkosti 2500 (t.j. 305 g) ho trochu kláti dopredu. Je extrémne citlivý, výborne je na ňom cítiť každý ťuk. Škoda imitácie karbonu na držiaku navijaku, pôsobí to veľmi lacným, ba až gýčovým dojmom. Keby to nechali radšej v normálnom čiernom plaste, urobili by lepšie. Tvrdší jigový prút, s ktorým sa veľmi dobre nahadzuje, optimálny pre hlavičky do cca 10 gramov. Navijak - "šimaňácka" klasika, kto je zvyknutý na dvojkľučku a bojovú brzdu, asi nemá príliš nad čím špekulovať. Dúfam, že si zachová trvanlivosť predchádzajúcich generácii týchto navijákov. Takže spolu v kombinácii je to v pohode :o)
Použité náčinie:
prút: Mikado Temptation Ultra Fast Light UFL Spin, 270 cm, - 18 gramov
navijak: Shimano Super GT-RB 2500 (model roku 2007)
vlasec: 0,15 mm
nástrahy: Relax Kopyto a Banjo v najmenších veľkostiach