Vybrať správnu nástrahu je mnohokrát veľký problém. Začať niečím mäkkým, typu twister alebo jig, či skúsiť niečo agresívnejšie ako wobler? Túto otázku si určite položil už každý z nás, obzvlášť na neznámom a nepreskúmanom lovisku. Základným prvkom výberu by mali byť overené skutočnosti, ako sú stanovištia rýb a ich oblúbenosť určitých nástrah. Napríklad pri vytipovaní stanovíšť jalca začínam woblermi a silikónové nástrahy prídu na rad až po vyskúšaní rotačiek a jiggov. Práve opačná situácia nastáva napríklad pri love zubáča.
Ďalším faktorom je veľkosť nástrahy. Výber by sa mal podriaďovať konkrétnym podmienkam loviska a možnostiam lovenej ryby. Všeobecne platí, že keď začneme menšími a postupne prejdeme na väčšie nástrahy, nepoplašíme si lovisko a na menších rybách zistíme, na čo práve reagujú. Nemenej podstatnou vecou je farba. Opatrne by sme mali postupovať hlavne pri love za jasného slnečneho počasia a čistej vode. Vtedy je vhodné pre začiatok zvoliť prirodzené tmavšie farby ako hnedá, zelená, čierna. Nič nepokazíme ani priesvitnými nástrahami. Rýchlosť a spôsob vedenia je vecou kokrétnych nástrah a spôsobov lovu. Preto sa k nemu vyjadrím až ďalej pri konkrétnych nástrahách a rybách. Nikdy však nesmieme zabúdať, čo daná nástraha znázorňuje a tomu prispôsobiť jej vedenie.
Toto bola stručná orientácia, ktorá poukázala na základné faktory, ktoré ovplyvňujú správny výber nástrahy. Znalostí, ktoré vedú k žiadanému úspechu, je však potreba oveľa viac a preto by som chcel podrobnejšie popísať nástrahy a ich konkrétne použitie, pretože každá ryba má svoju "in" nástrahu.
Blyskáče
Tieto nástrahy stáli na počiatku éry vláčenia. Stali sa klasikou, ktorá však doposiaľ prináša až udivujúce výsledky. I keď vzniklo mnoho modifikácií, konštrukčným riešením ich môžme rozdeliť na dva najzákladnejšie typy: s oskou tzv.rotačky a bezosé tzv.plandavky.
Rotačky sa skladajú s osky, rotačného listu, telíčka a háčika. Vnadiaci efekt vytvára list rotujúci okolo osi, čím vytvára vybrácie, ktoré ryby zachytávajú svojou bočnou čiarou. Tvar listu určuje prednostné určenie danej rotačky. Klasický baculatý tvar kladie pomerne veľký odpor vody a preto ho najviac využijeme pre pomalšie vláčenie a pre lov v stojatých alebo mierne tečúcich tokoch. Pretiahnutý tvar podobný vrbovému listu kladie menší odpor vo vode, čo ho predurčuje do rýchlejších prúdnych pasáží. Vzhľadom na spôsob práce rotačiek vždy používame otočnú karabínku, ktorá nám eliminuje skrúcanie vlasca. Pretože tvar a spôsob práce týchto nástrah je jedinečný, môžeme sa len domnievať, čo pre ryby znázorňujú. Menšie veľkosti č. 00, 0, 1 vedené pomaly tesne pod hladinou môžu úspešne imitovať topiaci sa hmyz, čomu by sme mali venovať pozornosť aj pri výbere farby. Väčšie veľkosti č. 2 - 3 asi zázorňujú unikajúcu rybku, ale podľa môjho názoru rybu skôr k záberu vyprovokuje práve agresivita a záujem o neznámy predmet. Pozoroval som to hlavne pri love šťúk v priezračnej vode na veľmi pomaly ťahanú veľkú rotačku, kde mi šťuky vyslovene zo zvedavosti dorážali do nástrahy.
Ak chceme prelovovať hlbšie úseky máme dve možnosti. Prvou je rotačka s preťaženým telíčkom, ktorej nevýhodou je zlá vyváženosť, čo mnohokrát zhoršuje jej chod. Druhou alternatívou je dodatočné zaťaženie brokmi priamo na vlasec. V rýchlo tečúcich tokoch umiestňujem brok na vlasec hneď nad karabínku, v pomalších podľa opatrnosti rýb až 50 cm od nástrahy. Zatraktívniť rotačky sa snažia i mnohý výrobcovia, ktorý klasické telíčko nahrádzajú rôznymi atrapami rybiek alebo hmyzu, poprípade kôli zvukovému efektu v tvare zvončeka. Drobnými úpravami môžeme vylepšiť rotačky i doma rôznymi farebnými úpravami listu, či už za pomoci vodostálych fixiek, lakov alebo pridaním peria, twistra, či bavlnky na háčik. Výborným riešením je aj spojenie menšej a väčšej rotačky do tandemu. Spôsobov vedenia rotačiek nie je veľa, najbežnejšie je rovnomerné vedenie vo všetkých úrovniach vodného stĺpca. Ďalšou možnosťou je zmena rýchlosti vedenia, čo dokáže primäť rybu k útoku. Nesmie sa však stať, že list prestane rotovať, pretože ryba okamžite stratí záujem. Výborným spôsobom je vedenie dolu prúdom okolo brehov, na ktoré reagujú hlavne jalci. Rýchlosť určujeme podľa priezračnosti vody, záujmu rýb alebo rýchlosti prúdu.