Plandavky
Nie sú veľmi technicky náročné. Skladajú sa z karabínky, tela, spojovacích krúžkov a háčika. Ich ľudové pomenovanie vzniklo zo spôsobu pohybu vo vode, ktoré spôsobuje lyžičkovité prehnutie tela nástrahy. Podľa tvaru a prehnutia listu môžeme približne určiť spôsob pohybu konkrétnej plandavky. Plandaním výborne imitujú poranenú rybku, čomu je podriadené aj ich farebné vyhotovenie. Bežne používaným materiálom je plech rôznej hrúbky, ktorá určuje približnú hĺbku, v ktorej sme schopní túto nástrahu viesť. Prílíšná váha však pri pomalšom vedení znemožňuje atraktívny chod nástrahy a preto by som odporučil radšej dodatočné zaťaženie na vlasci. Efektivitu môžeme zvýšiť podobne ako u rotačiek farebnými úpravami alebo pridaním peria na háčik Agresivitu rýb výrazne burcuje prirobenie fiktívneho oka nástrahy. Plandavky môžeme viesť tými najrôznejšími spôsobmi - od veľmi pomalého, až po extrémne rýchle pri love boleňov. Dobrým typom je však prudšie potiahnutie s následným klesaním na vyšponovanom vlasci bez navíjania. Vždy si treba uvedomiť, či chceme imitovať unikajúcu alebo poranenú rybku. Pri prvej možnosti používame užšie a ťažšie plechy, ktoré vedieme rýchlo, s malými prestávkami alebo bez nich v rôznych výškach vodného stĺpca. Vedenie napodobňujúce zranenú rybku je o niečo zložitejšie. Spočíva v navíjaní s prestávkami, pri ktorých nástraha na napnutom vlasci plandaním klesá. Útok ryby prichádza väčšinou pri opätovnom rozbehnutí. S tvaru a hrúbky použitého materiálu sa dá vyčítať prednostné využitie plandavky.
Marmyšky
Tieto mini nástrahy pochádzajúce z bývalého Sovietskeho zväzu sú u nás pomerne známe, no napriek tomu je ich používanie medzi rybármi skôr ojedinelé. Vyvinuté boli špeciálne pre lov na dierkach, čo je spôsob lovu, ktorý naše predpisy nedovoľujú. Časom sa však ich používanie rozšírilo i medzi plavačkárov a prívlačiarov. Princíp úspešnosti tejto nástrahy spočíva vo vábiacom efekte lesknúcej sa časti telíčka, ktoré vzbudzuje agresivitu a záujem ryby o nástrahu na háčiku. Telíčka marmyšiek sú odlievané buď z cínu alebo ťažšie modely z olova. Povrch býva často nafarbený rôznymi, najviac lesklými farbami, no veľmi dobrých výsledkov sa dá dosiahnuť i s červenou farbou. Do prúdnych pasáží je vhodnejšie použitie marmyšiek s pretiahnutým telíčkom a do mierne tečúcich a stojatých vôd baculatejšie tvary.
Nedeliteľnou súčasťou marmyšky je prídavná nástraha. Prídavnou nástrahou, napichovanou na háčik, boli donedávna výlučne živočíšne nástrahy, hlavne kúsky červov, rybičiek alebo hmyzu. V dnešnej dobe sa však veľmi dobrých výsledkov dá dosiahnuť aj použitím rôznych silikónových napodobenín živočíchov, ktoré nesú výrazný živočíšny zápach. Nápomocné môže byť i dipovanie nástrahy, ktorým vytvoríme vo vode pachovú stopu.
Pretože marmyšky patria k veľmi ľahkým nástrahám a ich dodatočné zaťažovanie nie je vhodné, musíme k tomu prispôsobiť i výstroj. Aby sme dosiahli niekoľkometrové hody, potrebujeme jemný, najlepšie jiggový prút a vlasec priemeru 0,10 - 0,14 mm. Nástrahu vedieme pomalými jemnými prískokmi v rôznych výškach vodného stĺpca, pričom ju nechávame po potiahnutí vždy klesať na napnutom vlasci. Výbornými miestami pre lov marmyškou sú stredne hlboké úseky s množstvom prekážok, ktoré sú inými nástrahami ťažko prechytateľné. Záber sa väčšinou prejaví pomerne prudkým šklbnutím, ochutnávanie nástrahy ako poznáme pri twistrovaní tu nie je bežné. Ďalšou veľmi pozitívnou vecou pri love marmyškami je množstvo záberov nedravých rýb. Bežne možno úspešne loviť plotice, pleskáče a občas sa zavesí i kaprík, ktorého zdolávanie na jemnom náčiní je veľkým umením a zážitkom.
Páperové jiggy
Tieto pôvodne muškárske nástrahy sa zaradili medzi prívlačové rôznymi drobnými úpravami, ale hlavne vďaka vývoju ľahkého prívlačového náradia. Hlavnou dráždiacou časťou páperovca je telíčko tvorené z peria alebo kombináciou peria a rôznych syntetických materiálov. Pretože perie s háčikom nedosahujú hmotnosť vhodnú k dlhším hodom prívlačovým náradím, je nutné ich dodatočné zaťaženie. Práve tu vzniká niekoľko možností zaťaženia jiggu, čo má výrazný vplyv na jeho správanie sa vo vode. V hlbších prúdnych tokoch je najvhodnejšie použitie jigu naviazaného na jiggovej hlavičke, v pstruhových vodách je lepšie zaťaženie priamo v telíčku a na stojatých vodách, alebo okolo prekážiek je vhodné zaťaženie na vlasci, podľa priezračnosti vody aj niekoľko desiatok cm od jiggu. Toto však nemusí byť vždy pravidlom, pretože záleží i na náladovosti rýb a v neposlednej rade na tom akú nástrahu chceme jiggom prezentovať, pretože umiestnenie záťaže výrazne ovplyvňuje prezentáciu tejto nástrahy. A práve vlastnosť páperovca imitovať veľmi veľkú škálu rybej potravy od rôznych štádií vodných živočíchov, cez rybí poter, až k hmyzu tvorí túto nástrahu pre ryby veľmi atraktívnou a nám pomáha trafiť sa do chutí rýb.
Farebná škála je veľmi rôznorodá, od prirodzených farieb, cez menej typické, až po krikľavé fantastické modely apelujúce skôr na agresivitu rýb. Veľmi dobrým prídavným prvkom sú výrazné očká, hlavne pri modeloch znázorňujúcich rybí poter. Pretože páperovce pri vláčení nevytvárajú výrazný vnadiaci efekt, ako je bežné u ostatných nástrah, je nutné ich neustále oživovanie pohybmi jemnej špičky prúta, kedy našou snahou je sťahovanie a načechrávanie peria, čo výrazne vplýva na záujem rýb. Pri love s páperovcami je nutné sa vyvarovať príliš agresívnych pohybov. Aj vo veľmi čistej vode ryby skôr upútame pomalšími poskokmi a neustálym natriasaním nástrahy. Nikdy nesmieme zabúdať na to, čo daný jigg imituje a tomu prispôsobiť spôsob vedenia! V mnohých prípadoch sa stáva, že ryby za neustáleho okúsavania končekov peria prenasledujú jigg až k našim nohám bez toho, aby ho dobrali. Vtedy je ako prvé nutné vymeniť nástrahu za menšiu, ak nepomôže ani to treba skúsiť zmenu farby, alebo pohybu nástrahy. Páperovce nie sú medzi prívlačiarmi nejakou extra preferovanou nástrahou, no mne už veľakrát, hlavne v lete v čistej vode pomohli prebrať nejednu rybu z letargie.