Seriál o ultraľahkej prívlači - Nástrahy 3

Články

Silikónové jiggy

Silikónové nástrahy, ľudovo nazývané gumy, patria medzi najmladšie nástrahy pre lov prívlačou. Sú modifikáciou klasických páperových jiggov, ktoré sa až takej veľkej popularite netešia. Silikónové nástrahy sú práve naopak veľmi preferovanými nástrahami, za čo vďačia veľkému výberu farieb, tvarov, veľkostí a veľmi dobrému vnadiacemu efektu. Podľa tvaru chvostovej časti sa dajú rozdeliť na dve najzákladnejšie skupiny - twistre s pretiahnutým chvostíkom napodobňujúce červy a rippery so splošteným chvostíkom znázorňujúce rybky. Toto sú dve najbežnejšie delenia, existuje však mnoho imitácií rôznych iných živočíchov, napr. žaby, pijavice alebo raky. Farebná škála je veľmi rôznorodá, od prirodzených farieb ako hnedá alebo zelená, ktoré majú schopnosť napodobniť prirodzenú potravu, cez krikľavé farby, ktoré vzbudzujú u rýb zvedavosť alebo agresivitu. Ďalšou podstatnou vlastnosťou týchto nástrah je ich pach. Niektoré firmy dokážu priamo do zmesi vmiešať pachovú substanciu, ktorá však vždy nemusí dobre pôsobiť na danej lokalite a preto sa radšej prikláňam k priamemu parfémovaniu.

Pretože gumy sami o sebe sú pomerne ľahké, je nutné ich zaťažovanie a to buď formou jiggových hlavičiek, ktoré majú časť háčika pri očku zaliatu olovom alebo dodatočne bročkom na vlasci. Hmotnosť záťaže volíme podľa veľkosti nástrahy, sily prúdu a hĺbky, v ktorej chceme loviť. Štýl vláčenia týmito nástrahami je podstatne iný ako lov tvrdými nástrahami, pretože ryba má možnosť ochutnať nástrahu a tým si overiť jej pravosť. Ďalším plusom je množstvo spôsobov vedenia týchto nástrah - od veľmi rýchleho po extrémne pomalé, dokonca s niekoľkosekundovými prestávkami, kedy necháme gumu ležať na dne. Vynikajúcim spôsobom je prudké odlepenie odo dna niekoľkými otáčkami kľučky navijaku a s následným klesaním na napnutom vlasci. Špecifický môže byť aj lov z člna nad potopenými stromami alebo inými prekážkami, kedy gumu spúšťame len pod seba a vertikálne ich uvádzame do pohybu. Veľkú pozornosť treba venovať došponovaniu vlasca už po nahodení, kedy sa pri klesaní mnohokrát šklbnutím prejaví záber. Veľa záberov prichádza aj pri prvom potočení kľučkou, čo však nemusí vždy byť podnet na zásek, pretože ryba mnohokrát nástrahu drží len za mäkký chvostík mimo háčika. K výbornej signalizácii záberu preto slúžia prúty s chvejivou špičkou, ktorá výrazne napomáha k určeniu správnej chvíle na zásek.

K jedinečnosti týchto nástrah prispieva aj ich veľké množstvo možností úprav:

• 1. Orezávanie za účelom lepšieho chodu chvostíka, prevádzané vystrihnutím nožnicami alebo nožíkom príliš hrubej časti chvosta.
• 2. Skracovanie za účelom presného dopasovania k dĺžke ramienka háčika.
• 3. Lepenie za účelom vytvorenia nami požadovanej nástrahy alebo poškodeného miesta. Prevádzame nahriatím zapaľovačom oboch strán gumy a následným pritlačením.
• 4. Farbenie prevádzame priložením svetlejších gúm k tmavším alebo pomocou vodostálej fixky.
• 5. Parfémovanie buď pastami, natretím gumy alebo hlavy alebo nasunutím molitanového štvorčeka medzi hlavičku a nástrahu a jeho nasprejovaním.
• 6. Pridanie ďalších háčikov, potrebné najmä pri veľkých nástrahách, prevádzame ho pomocou kevlarového lanka, ktoré upevnímeme na hlavičke a prevedieme ihlou do zadnej časti nástrahy, kde na vhodnom mieste upevníme trojháčik.

Tip: Nie je dôležitý len výber farby a veľkosti gumy, ale aj voľba správnej hlavičky.

Woblery

Woblery aj napriek svojej pomerne náročnej konštrukcii rýchlo našli svoje pevné miesto medzi prívlačovými nástrahami. Ich tvar, pohyb a zafarbenie dokáže dokonale imitovať plávajúcu rybičku. Skladajú sa z telíčka, ktoré je vyrobené z dreva (väčšinou balzového) alebo plastu a lopatky vyrobenej z plastu, alebo plechu a drôtenou oskou prechádzajúcou celým telíčkom, na ktorý sa pomocou krúžkov upevňujú háčiky. Tvar lopatky určuje výkyv do strán, čiže prácu nástrahy. Dĺžka a uhol lopatky zvierajúci s osou telíčka určuje hĺbku, do ktorej je možné nástrahu ponoriť, čo však výrazne ovplyvňuje aj zaťaženie telíčka. Práve pre lov vo väčších hĺbkach alebo veľmi prúdnych pasážach sa najviac využívajú zaťažené modely s väčšou lopatkou.

Tvar telíčka určuje prednostné využitie daného modelu. Klasické jednodielne telíčko je u niektorých typov delené na dve alebo viac častí, čo výrazne zvyšuje atraktivitu nástrahy hlavne pri pomalom vedení. Farebná škála je veĺmi pestrá, od dokonalých imitácií rybiek, až po fantastické modely v krikľavých farbách. V poslednej dobe sa začali presadzovať modely s holografickou potlačou, s ktorými sa dajú dosahovať výborné výsledky. Veľkostná škála začína asi od 1cm a siaha až do dĺžok niekolkých desiatok centimetrov. Pre ľahkú prívlač sú vhodnejšie modely do 8 cm.

Spôsob vedenia volíme podľa typu woblera. Orientačne sú k rýchlejšiemu vedeniu vhodné jednodielne ťažšie modely s užšou lopatkou a naopak pre pomalšie vedenie okolo prekážok alebo prikalenej vode sú lepšie baculatejšie alebo viacdielne modely so širšou lopatkou. Medzi najefektívnejšie spôsoby vedenia patria:

• klasické rovnomerné navíjanie, ktoré je výborné hlavne okolo potopených stromov, či iných prekážok za použitia viacdielneho woblera
• nahodenie potápavého woblera kolmo na prúd a jeho následné splavovanie bez navíjania
• rytie dna, pričom lopatka narážajúca na dno víri častice štrku alebo bahna a tým výrazne prispieva k vnadiacemu efektu
• vedenie poskokmi, ktoré dosiahneme rýchlym zanorením plávajúceho woblera a jeho pokojným vystúpaním na napnutom vlasci bez navíjania
• hladinové veľmi rýchle rovnomerné vedenie, ktoré je vhodné hlavne pri hladinovom love boleňov

Woblery je možné upravovať prakticky po všetkých stránkach. Zmena farebného prevedenia je možná buď za použitia vodostálych farieb alebo veľmi jednoducho aj pri vode liehovými fixkami. Zmena chodu je možné dosiahnuť výmenou, podlepením alebo zbrúsením lopatky.

Záver

Čas strávený pri vode je pre rybára niečím, čo sa nerybárom len veľmi ťažko vysvetluje. Je to pocit vznikajúci kombináciou zábavy, športu, vzrušenia, očakávania, radosti, únavy a mnohokrát i hnevu. Toto všetko podtrhuje krása prírody a odreagovanie sa od bežného života. Toto je môj subjektívny pocit, i keď mnohokrát stretnem rybára, ktorému tieto veci hovoria len veľmi málo, ktorého chovanie porušuje základnú etiku a svoj spôsob lovu podriaďuje práve najľahšie uloviteľnej rybe, čo podtrhuje neustálym tupým prehadzovaním vody bez pochopenia súvislostí. Niekto, kto nemá rád prírodu a nechápe život v nej, napriek svojim úlovkom nebude nikdy dobrý rybár. Netreba sa však nechať znechutiť a dbať na to, aby sme sa k prírode a zvieratám chovali čo najohľaduplnejšie, pretože asi nikto z nás nechce skončiť pri vyrúbaných brehoch lovom násadových kapríkov alebo na granuliach chovaných dúhakov.