Spinning siluro - 1. časť

Články

„Všetci rybári snívajú o tom, že si budú môcť jedného dňa zmerať sily s týmto úžasným protivníkom, s najväčšou rybou, akú možno v sladkej vode chytiť na udicu.“ Sumec západný (Silurus glanis), ktorý je rozšírený v strednej a východnej Európe a následne bol importovaný do mnohých ďalších povodí v strednej, východnej a v posledných niekoľko desaťročí aj južnej Európy. V hojnom počte sa vyskytuje v Bulharsku, Rumunsku, Rusku, Poľsku a najmä v delte Dunaja. Medzi jeho prirodzené miesta výskytu siahajú od Rýna a povodia Rhôny na západe, až po rieky vlievajúce sa do Kaspického mora, Čierneho mora, Aralského jazera na východe. Severnou hranicou jeho výskytu je Baltské more (sumec sa vyskytuje aj vo Švédsku a Fínsku). Na južnej svetovej strane sa so sumcom stretneme na území bývalej Juhoslávie, v Holandsku, a taktiež na Britských ostrovoch. Vo Francúzsku je jeho výskyt bežný, a to v povodí Rýna a Doubs už niekoľko tisícročí. Sumca považujeme za eurytopný druh, žijúci v rôznych typoch vôd.

Trofejné úlovky

Oficiálne údaje maximálnych mier sumca sú tri metre a 200 kg hmotnosť. Trofejné úlovky sumcov mali hmotnosť do 100 kg, ale údaje známe z 18. storočia hovoria až o 340 kg ťažkých jedincoch. Najväčšie sumce ulovené v strednej Európe (v Dnepri a v Dunaji), ktoré držia dodnes historické rekordy, merali 5 metrov a vážili viac ako 300kg! Na rieke Dneper našli uhynutý exemplár s hmotnosťou 312 kg. Najväčším sumcom uloveným na Slovensku zostáva úlovok giganta vážiaceho 128 kg a 257 cm dlhého, ktorého zdolal na rieke Bodrog v roku 1965 pán Jaroslav Šamalík. Nástrahou bol mieň. Na Slovensku sa intenzívnej sumčiarine venujú také mená ako Juraj Mrázik (sumec ulovený v roku 2001 na Sĺňavskej vodnej nádrži dlhý 215 cm a 70 kg ťažký), Erik Zbiňovský a Juraj Hricko (Domaša, rok 2003, 235 cm dlhý a 97 kg vážiaci sumec), Ľubomír Matušík, Peter Martiš, Peťo Zachar, Ladislav Mlynarovič (obidvaja prívlač), Mário Zeman a mnoho ďalších. Český národný rekord v kategórii sumec západný pochádza z roku 1990. Na Vranovskej vodnej nádrži bol ulovený jedinec s dĺžkou 255 cm a hmotnosťou 93 kg.

Primárnym faktorom predpokladu úspešného lovu akéhokoľvek druhu ryby je výber optimálneho miesta. Samozrejme, že vhodné miesto výskytu sumca sa často krát nezhoduje s vhodným miestom pre stanovisko rybára. Tam, kde to dovoľujú podmienky loviska, môžem sa pod hustou vegetáciou prebrodiť, alebo sa doslovne predrať džungľou konárov, popadaných vetví, siahodlhými poliami žihľavy a ostrými bodliakmi. Sumec je skôr obyvateľom vodných tokov a riek s miernym, až pomalým prúdom s hĺbkou (5 – 10 m, ba i viac). Dno bahnité alebo kamenisto - piesočnaté, zarastené vodným rastlinstvom a zabarikádované splavenými stromami, popadanými veľkými konármi a taktiež veľké skaly.

V stojatých, ale najmä v tečúcich vodách sa sumec zdržuje prevažne v skupinkách s rôznym počtom a veľkosťou jedincov. Početnosť tohto druhu môže byť ovplyvnená potravinovými možnosťami daného miesta, alebo taktiež ideálnymi podmienkami k úkrytu.

Typické miesta a úkryty sumca

Výber správneho miesta (tečúca i stojatá voda) je alfou a omegou, rozhodujúcou o úspešnosti pri love akéhokoľvek druhu ryby. Musíme si uvedomiť, že sumca radíme k rybám žijúcich pri dne. Vidieť ho plávať blízko hladiny je takmer nemožné, i keď ho môžeme vidieť hlavne pri love. Niekedy môžete byť svedkami a vidieť vyhrievanie sumca (i niekoľko jedincov naraz) v tesnej blízkosti hladiny. Najčastejšie sú to miesta, ktoré nie sú absolútne otvorené. Sú to rozhrania presvetlených miest spoločne s tienistými miestami napr. mosty. Jednou z „pomôcok“ pri vyhľadávaní sumca je charakteristické sumčie zalovenie sprevádzané typickým akustickým efektom. Jeho charakteristické zalovenie pod hladinou poznáme bezpochyby medzi mnohými inými zvukmi. Najľahšie spoznáte prítomnosť tohto dravca v letnom období, keď sa jeho korisť (rybky) kumulujú v okolí hladiny. Sumec najčastejšie tesne po zotmení pomaly vystúpi bez akéhokoľvek pohnutia svojich plutiev, len za pomoci zmeny tlaku v plynovom mechúry k hladine, do bezprostrednej blízkosti húfu malých rýb. V mohutnej papuli si vytvorí dostatočný podtlak a následným otvorením čeľustí nasaje rybky zdržujúce sa pri hladine, čo vytvára typické sumčie pukanie.

Pred dvoma rokmi sa mi stala pri love boleňov príhoda, ktorá bola veľmi zaujímavá. Ako som tak lovil bolene učupený pod kríkom, všimol som si plávať mojim smerom veľkú, dlhú rybu. Nahlas som povedal: „Sumec?!“ Bol som taký prekvapený, že som iba nehybne pozoroval jeho konanie. Ako sa blížil z pokojnej, hlbokej vody do ťažnejšej, začali nosále bleskurýchle unikať pred prichádzajúcim predátorom. Sumec ulovil jedného z mnohých nosáľov a zamieril si to späť do hlbočiny. „Prezradil sa!“ – hovorím si. V tých niekoľkých pár minútach som sa ani nepokúšal nahodiť tenký 13 g lyžičkový blyskáč. Vládca hlbočiny mal odhadom do 1,50 metra. Keby mi zobral blyskáč, tak prút by to mohol iba ťažko „rozvláčiť“. Narobil by mi z neho triesky. Šnúra mala nosnosť 7,50 kg. Tiež nič extra. Všimol som si ešte jedného zaujímavého javu. Bolene, ktoré na tom mieste lovili (45 – 50 cm) sa stiahli asi nižšie ku dnu, keď sumec vplával do ťažného úseku.

Buď takéto miesto poznáte už z minulosti, niekto vám o ňom povedal, alebo ste ho našli náhodne, či okolo neho chodíte i lovíte, bez tušenia výskytu fúzača vo vami vybranom lovisku. Miesta výskytu sumca v tečúcej vode sa neúprosne menia vplyvom vody počas určitých období v roku napr. jarné vody, počas prívalových dažďov, alebo vplyvom človeka. Tam, kde bola vaša obľúbená hlbočina minulý rok, už vôbec tam nemusí byť aj nasledujúci. Stačí jeden strom spadnutý na „správne“ miesto a z hlbočiny je za krátko plytčina. Zanesie sa a s ňou odpláva i sumec. Miesta zanesené veľmi riedkym bahnom sumcovi moc nevyhovujú a preto sa zdržuje v hlbších partiách s tvrdým dnom, kde sa môže vyskytovať akákoľvek prekážka v podobe prirodzenej (naplavené stromy, veľké kamene), či neprirodzenej prekážky (kontajnery, banské železné vozíky, pneumatiky, ale i utopené torza automobilov).

V riekach im nevadí ani silnejší prúd a preto dobrými miestami na lov sú sútoky dvoch riek, kde býva hlboká voda a podomleté brehy. Ďalšími miestami sú zlomy (hrany), kde sa hĺbka vody výrazne mení. Určite sa tajomného vládcu hlbín oplatí hľadať pod vodnými elektrárňami, v okolí mostných pilierov, vonkajšie oblúky ohybov na rieke, kde býva hlboká voda a podomleté brehy. V priehradách sú určite dobrými miestami pôvodné korytá riek a miesta v blízkosti priehradného múru s najväčšou hĺbkou vody.

Aj keď nie je sumec typickou húfovou rybou, ako mrena, či nosáľ, zvyčajne sa na jednom dobrom mieste zdržiava aj niekoľko jedincov rôznej veľkosti pohromade.

Kedy na sumce?

Jeho aktivita pri zháňaní dostupnej potravy býva spravidla najväčšia na svitaní a pri súmraku. Sumca ale možno loviť aj v priebehu celého dňa. Jedným z najlepších časov jeho lovu je typicky búrkové počasie, teda dusné, veľmi teplé, až sparné dni. Niektorí lovia s úspechom i za úplnej tmy, iní v tejto nočnej dobe nemali ani záber. Treba iba skúšať, skúšať, skúšať. Potravná aktivita a s tým spojená intenzita príjmu potravy sa u sumca (z dôvodov zvýšenia teploty vody, prípravy na blížiaci sa neres, naberanie hmotnosti po zime atď.) začína postupne dvíhať od apríla, cez máj a najlepšie vyhliadky na lov máme v mesiacoch jún, júl, august, september. Postupným ochladzovaním (niekedy už koncom septembra) teploty vzduchu a následne vody, pomaly klesá i aktivita sumca a tým sa znižujú naše šance na jeho ulovenie.