Spinning siluro (2. časť)

Články

Lov v stojatých vodách
V prvom rade by sme si mali uvedomiť, či sa v danej lokalite sumce intenzívne lovia, alebo len sporadicky a to s veľkým časovým odstupom niekoľkých rokov. Na Slovensku máme dostatok priehrad (Domaša, Kráľova, Sĺňava, Liptovská Mara, Zemplínska Šírava a iné), kde je ich prirodzený výskyt už niekoľko desaťročí bez toho, že sa tam introdukovali zásluhou plánovaného zarybnenia človekom. Poznám aj také vody, kde sa v minulosti sumec nevyskytoval a podľa všetkého ani nevysadzoval a predsa sa tam vyskytuje, čo dokazujú úlovky rybárov. Môže to mať viacero dôvodov. Buď bol splavený počas veľkej vody, možno putoval za potravou z dôvodu porušenia jeho predchádzajúceho miesta napr. nedostatkom potravy, zanesením nánosmi bahna, reguláciou toku, alebo unikol z chovného rybníka počas povodní.

Lov v stojatých vodách z brehu
Lov z brehu je špecifický výberom miesta. Ak nájdete dostatočne hlboké miesto v okolí brehu a viete, alebo predpokladáte, že vami vybrané miesto je stanoviskom tajomného vládcu hlbín, môžete začať loviť. Takéto miesta sú napr. po ťažbe štrku a piesku korčekovým bagrom. Taktiež to môžu byť skalné zrázy v okolí ktorých býva zvyčajne väčšia hĺbka. Čítankovými miestami sú i mosty. Je jedno, či sú to piliere cestného, či železničného mostu, alebo iba lávky pre peších. Ak sa nachádza jama malých rozmerov (niekoľko metrov štvorcových) ďalej od brehu, zvyčajne býva lov z brehu v tomto mieste obtiažnejší. Takéto miesto sa nachádza na jednej z priehrad v okolí môjho bydliska, kde jama je približne 20 metrov od brehu, kde sa z hĺbky 2 - 3 m náhle láme do hĺbky 7 - 8 metrov. Na takomto mieste sa nástraha bude ťahať cez okraj hrany a vlasec, alebo šnúra sa môže na ostrej hrane kameňa, či korýtka prerezať. Pre dokonalú obtiažnosť lovu je často krát takéto miesto ešte zabarikádované splaveným stromom, či veľkým konárom (obr. 1).

Sumec zaseknutý na takomto mieste sa bude zdržiavať v hĺbke pri dne a jeho zdolanie je veľmi náročné a zdĺhavé. V takomto prípade je najúčinnejší lov z loďky (člnu). Ak nevlastníte loďku alebo čln, zamerajte sa preto najmä na miesta, kde je od brehu strmé klesanie do veľkej hĺbky, alebo spomínané jamy s miernym sklonom ku hrane, kde pár metrov od brehu je dostatočná hĺbka na to, aby sa mohol na takomto mieste „usadiť“ sumec. Môžete natrafiť aj na rozsiahle jamy, ktoré majú niekoľko desiatok štvorcových metrov a ich stúpanie k hrane je pozvoľné, a tým by ste nemali mať okamžitý kontakt s hranou. V okolí takýchto jám sa môžu i nemusia vyskytovať prekážky. Sú to najčastejšie miesta, kde sa dávnejšie ťažil štrk, alebo piesok.

Z hľadiska rybárovho pohodlia a prístupu k lovisku je lov v okolí podmytých brehov výhodnejší (oproti lovu v hlbokých jamách ďaleko od brehu) a častokrát i efektívnejší, za predpokladu, že podmienky lovu nie sú sťažené okolitou vegetáciou. V týchto miestach sú účinné lyžičkové blyskáče, voblery s agresívnym pohybom, ktoré sú schopné ponoru až na samotné dno. Efektívne je, ak nástraha dosiahne dno a zvíri oblak usadeného sedimentu. Dravec si predstavuje, že ide o chorú, či poranenú korisť, ktorá sa snaží z posledných síl plávať čo najprirodzenejšie.

Použitie rotačiek do hlbokých partií je sčasti obmedzené. Nepreniknú normálnym vláčením hlbšie ako do 3 metrov. Alternatívou jej použitia je nahodiť ju do predpokladaného stanoviska fúzača a nechať klesnúť na dno. Pracovný čas a ani prelovená dĺžka úseku nebudú veľké, keď si predstavíme, že sa bude okamžite po začatí navíjania dvíhať smerom k hladine (podľa uhla medzi špičkou udice, hladinou a dĺžkou nahodenia nástrahy od člna). Takýmto spôsobom určite neprelovíme atraktívne miesto na zábery, ale prelovujeme partie, kde naša nástraha pracuje vysoko nad hlavami fúzatých dravcov. Rotačka sa skôr využíva na prelovenie dĺžky úseka, ako jeho hĺbky (sumce loviace v stĺpci, alebo pod hladinou). Preto sa na prechytanie hlbokých miest s úspechom používajú gumené nástrahy, voblery, alebo lyžičkové blyskáčmi. O nástrahách ale neskôr.

Zaujímavými miestami sú väčšie množstvá popadaných stromov, vytvárajúce vodné labyrinty úkrytov, ktorá sumce veľmi obľubujú a vyhľadávajú ich. Aj keď sú to miesta, kde sa často krát viac trhá nástraha ako ide, sú to naozaj miesta, kde môžete natrafiť na fúzatého (aj keď vylovenie z takého miesta je ozajstná drina). Zámerne voblery neuvádzam. Takéto miesta sa oplatí preloviť gumenými nástrahami a plandavkami. Keď zachytíte a utrhnete takýto typ nástrahy, nie je to v cenovej relácii voblera (cena je určovaná značkou). Dostal som sa na takéto miesto a odtrhol som 2, či 3 testovacie voblery, kým som si uvedomil situáciu. Na brehu trčal iba kúsok kmeňa dovtedy skláňajúceho sa topoľa. Toto miesto bolo „okupované“ sumčekmi do 50 cm.

Lov v stojatých vodách z člna
Moje najväčšie skúsenosti s lovom na stojatých vodách sú práve z člna. Loviť môžete staticky (na jednom mieste) z ukotveného člna, alebo driftujúcim (unášaným) silou prúdu. S člnom sa dostanete aj do tých najneprístupnejších miest a loviť môžete klasickou prívlačou využívajúc všetky dostupné prívlačové nástrahy, alebo vertikálnou prívlačou s ratlinami, cikádami, gumenými nástrahami, alebo lyžičkovými blyskáčmi. Samozrejme, že aj s ratlinami a cikádami sa dá loviť z brehu, ale častejšie s nimi zachytíte. Konštrukčne sú predurčené na lov z člna (vertikálna prívlač). Keďže som lovil prevažne v hĺbke presahujúcej 5 metrov, až do hranice 13 metrov lovil som kombinovane. Striedajúc klasickú prívlač s vertikálnou. Ratliny, cikády a lyžičkové blyskáče, spúšťam kolmo špičkou udice na dno, kde s nimi začínam pracovať (tieto nástrahy pracujú – vábia aj pri klesaní), alebo nahadzujem len pár metrov od člna. Gumené nástrahy nahadzujem ďaleko od člna a následne ich nechám padnúť ku dnu, a začínam s nimi preklepávať dno. Niekedy ich iba spúšťam súbežne s člnom (na jeho dĺžku) na dno a pracujem s nimi len v úseku 3 - 4 metrov po dne a následne ich ťahám do stĺpca a k hladine.

Najčastejšie lovím sumce práve v starom (pôvodnom) koryte, alebo vo vybagrovaných jamách (ak sa nachádzajú ďaleko pre nahadzovanie z brehu ). Tu mám dostatok miesta na prelovenie (oklepanie) každého centimetra dna. Ak ripper, či twister nahadzujem , nechávam nástrahe dostatočný čas na klesnutie ku dnu (v závislosti od hĺbky volím gramáž hlavičky). Keď mi nástraha padla na dno, začínam s ňou pracovať. Samotná práca s nástrahou nie je ničím výnimočná ani odlišná od lovu zubáčov. Nástrahu rôznym tempom dvíham 1 – 1,5 m nad dno a opätovne čakám kým dopadne na dno, alebo jednoducho poskakujem len 15- 20 cm odo dna spolu s prudkým potiahnutím nástrahy po dne (40 – 50 cm), čo zvíri usadeniny dna. Takto sa to opakuje v pravidelných i nepravidelných cykloch (niekedy tieto jednotlivé pohyby striedam alebo kombinujem). Niekedy rytmus dvíhania zrýchlim, inokedy spomalím, či dokonca pozastavím spätné padanie nástrahy prichytením šnúry ukazovákom (napr. 50 – 100 cm nad dnom). Často krát sa mi stávalo, že som si ani nie tak z nudy, či ľahostajnosti k lovu vytiahol nástrahu približne do polovice stĺpca, kde som nástrahu na okamih podržal a následne ešte potiahol 20 – 50 cm bez navíjania šnúry, len pomocou špičky udice, a následne som otvoril preklápač cievky a nástrahu spustil opäť na dno (obr. 2).

Potom som nástrahu nechal ležať, alebo potiahol ju po dne, alebo som opakoval predchádzajúce úkony. Tak ako pri love zubáča vláčením dochádzalo k záberu práve pri padaní nástrahy ku dnu (obr. 3).

Záber sumca býval spravidla agresívny. Prudko potiahol alebo trhol nástrahou, špička udice sa ohla v smere k hladine a prút oťažel pod vplyvom hmotnosti ryby. Dokonca sa stávalo, že záber práveže nebol rýchly, ani razantný, ale iba ako keby som nástrahu niekde zachytil o kameň, strom, či trčiaci roxor z panelu. V iných prípadoch sa to dalo porovnať so zubáčovým, či jalcovým kopancom, alebo keď narazíte jigovou hlavičkou do veľkého kameňa. Inokedy sa stávalo, že sumec poťahoval ripper za chvostík, ale nedokázal, alebo skôr nemal záujem zmocniť sa prezentovanej potenciálnej koristi. Za teplých letných dní (napr. pred obedňajšími hodinami), keď sa začínali sumce dvíhať smerom k vodnej hladine dokázali (aspoň podľa mojich skúseností a pozorovaní) prenasledovať s občasným atakom nástrahu, až tesne pod hladinu, kde sa jej častokrát zmocnili s veľkou razanciou. Chvostom vytvorili mohutný vír a zvuk vytváraný dopadom chvosta na vodu sa dal prirovnať k pľasknutiu mokrej handry o hladinu. Stalo sa mi pri jemnejšom braní, že sumec dovtedy strkal do chvostíka rippra (nepodarilo sa mi rybu zaseknúť), až ho asi hlboko nasal a jigový hák sa mu zapichol na tvrdej zubatej rašpli, alebo v mäkkom kútiku papule. Podľa toho, kde sa mu háčik nástrahy zapichol bol aj ďalej vedený súboj. (Pozn. - skúste vyskúšať veľkú napodobeninu gumeného červa, alebo väčšieho twistra v bielej, žltej, či perleťovej farbe, napr. od firmy Berkley).