Princíp používania týchto nástrah je v kolmom spúšťaní a následnom pridvihovaní nástrahy. Pracovať môžete s nimi staticky na jednom mieste, alebo ich postupne, ale pomaly dvíhať približne do polovice stĺpca alebo až meter smerom k hladine (obr. 4).
Prestávky, trhnutia, či rytmické a opakované myknutia sú vecou individuálnej predstavivosti každého lovca. Každý si z lovu gumenými, či akýmikoľvek inými nástrahami nájde svoj špecifický štýl vedenia, ktorý sa mu zdá identický pre prezentovanie živej, či mŕtvej, zranenej, alebo chorej rybky. Cikáda vytvára skôr plytkú amplitúdu vibrácií. Samotná konštrukcia tela jej nedovolí vytvárať agresívne vibrácie. Ratlina je však iná. Aj keď nemá typickú voblerovú lopatku (norítko), na vrchnej strane má plochu, ktorá plní funkciu norítka. Práve ratliny (tak ako voblery) majú širokú amplitúdu vibrácií a u niektorých modelov agresívny pohyb vytvára rýchlu amplitúdu vibrácií šíriacich sa vodou a tým lákajúce dravcov. Loviť môžete ratlinami, cikádami, ale i ripprami, či twistrami aj opačným smerom od člnu smerom ku dnu a späť (obr. 5).
Nástrahu spustím do určitej hĺbky vodného stĺpca, tam ju zastavím a chvíľu pracujem pomocou špičky prútu (natriasaním nástrahy) v rovnakej výške a následne ju nechám, ako keby prepadnúť o poschodie nižšie. Takýto spôsob lovu je podľa mojich skúseností obzvlášť účinný práve pre aktívne loviace sumce v stĺpci. Počet zastávok (schodov) a pracovný čas v určitej hĺbke môže rybár individuálne korigovať. Ovplyvniť môže všetko. Od rýchlosti prepadávania nástrahy, cez dĺžku pracovného času v jednotlivej hĺbke, až po precíznosť prezentovania nástrahy. Keď mi nástraha dosiahla dno, mohol som nástrahu ťahať rovnakým spôsobom, ibaže opačným smerom k hladine. Takýto spôsob prezentácie využívam pomocou ratlín (obr. 6).
Niekedy môžete nástrahou rybu zdvihnúť zo dna do stĺpca, ale aj k hladine (i niekoľko krát za sebou), ale nezaberie vám. Bol som svedkom, keď sumec vyplával lovcovi asi 2, či 3 krát až ku hladine kým zabral. Je to porovnateľné, ako keď vábničkou lovec zdvihne sumca, ktorý sa dostane na úroveň ním nastraženej koristi, ale tak ako sa zdvihol od dna, tak klesne späť ku dnu bez akéhokoľvek útoku na nastraženú, potenciálnu korisť.
Lov s plandavkami
Plandavky sú veľmi dobrou a účinnou nástrahou. Dokonca niektorí špecialisti ich považujú k najlepším. Plandavka keď dopadne na hladinu, vytvára charakteristický zvuk, ktorý zvedavých sumcov priťahuje. Nahadzovať ju však musíte do jedného miesta a razantný záber prichádza niekoľko centimetrov pri voľnom padaní plandavky stĺpcom. Lov praktizujem nasledovne. Snažím sa ju nahodiť čo najďalej, aby som prelovil čo najväčší priestor. Ak neprichádza záber, začínam postupne klesať a to spomalením rýchlosti navíjania plandavky, aby začala pracovať hlbšie v stĺpci. V tečúcej vode môžete za pomoci prúdu vody nechať pracovať nástrahu (najmä vobler) bez navíjania. Prúd dokáže opieraním sa o telo nástrahy (opakovaným navinutím a splavením nástrahy) vytvoriť častokrát prirodzenejšie pohyby, ako sám lovec. Lyžičkovým blyskáčom sa dá pracovať (ako s gumičkou) aj v blízkosti dna, aj keď to nie je ideálny spôsob prezentovania nástrahy. Naozaj mi to skôr pripomína lov ripprom, či twistrom, ako typické vláčenie plandavky v stĺpci.