Boleň

Boleň

Prudký úder do nástrahy, gejzír vody nad hladinou, v tej istej chvíli prudko ohnutý prút a bzučiaca cievka navijaku. To všetko sú znaky nekompromisného útoku boleňa. Toto všetko samozrejme v jednom okamžiku, takže pri krátkej nepozornosti je rybár niekedy rád, že ešte drží prút v ruke. Tieto nervy drásajúce zábery robia z boleňa jednu z najatraktívnejších rýb lovených prívlačou. Napriek tomu boleň nepatrí medzi príliš časté úlovky. Súvisí to s jeho nie práve najjednoduchšou uloviteľnosťou, nakoľko je to jedna z najopatrnejších rýb. Dáva si neuveriteľný pozor na pohyby na brehu a pri každom čo i len najmenšom podozrení prestáva loviť, prípadne po krátkej chvíli loviť opäť začne, ale o ponúkané nástrahy nejaví absolútne žiadny záujem. Vyplaší ho už aj náznak rybárovej siluety, tieň dopadajúci na vodu alebo neopatrné priblíženie rybára ku vode. Úlovky boleňa sú väčšinou náhodne a podarí sa ho chytiť pri love iných rýb vláčením. Aj keď zvyknú tieto nádherné ryby na seba upozorňovať až príliš okatým spôsobom, väčšina rybárov po pár hodoch odloží zbrane a nechajú boleňov na pokoji. Nájde sa aj dosť rybárov, ktorí boleňa ani nerozoznajú od iných druhov rýb. Svedčia o tom aj úlovky boleníkov o dĺžke 55 cm objavujúce sa v súťažiach o rekordný úlovok, ktorí sú sem prihlasovaní ako rekordné kusy jalcov hlavatých alebo tmavých. Je až prekvapujúce, koľko je málo rybárov, ktorí sa špecializujú na jeho lov a dosahujú pritom pravidelné úspechy. Tí však na boleňa nedajú dopustiť a určite mi dajú za pravdu, že lov boleňov je jedným z najnáročnejších. Je to neustála výzva. Je potrebné stále skúšať nové nástrahy, techniky ich vedenia a miesta lovu.

Boleň je typická riečna ryba, aj keď je hojne zastúpený aj v mnohým stojatých vodách. Na riekach obľubuje rýchlejšie prúdiace úseky alebo rozhrania prúdov. Nájdeme ho v okolí mostných pilierov, priamo po elektrárňami a podobne. Hlavným kritériom jeho výskytu však ostávajú kŕdle drobných rybiek, ktoré sú jeho hlavnou potravou. V jeho jedálnom lístku výrazne dominujú beličky, ktoré sa s ním delia o rovnaký životný priestor. Boleň je ryba, ktorá loví v letných mesiacoch väčšinou pod hladinou alebo priamo na nej a to takým spôsobom, ktorý nie je možné prehliadnuť. Tento strieborný dravec je neuveriteľne rýchly. Pri pomalom priťahovaní nástrahy má dostatok času na to, aby odhalil, že ponúkaná nástraha má k originálu dosť ďaleko. Preto je pri jeho love hlavným rybárovým tromfom moment prekvapenia. Dôležitý je aj perfektný chod nástrahy. Nástraha, ktorá sa znenazdania objaví vedľa boleňa, býva okamžite atakovaná. Tempo priťahovania nástrahy by malo byť rýchle, aby ryba nemala príležitosť a ani čas odhaliť podvod. Z nástrah sa pri love boleňov osvedčujú plávajúce voblery. Tieto nástrahy sú vhodné, pokiaľ nie je nutné nahadzovať na veľkú vzdialenosť, pretože sú ľahké a nelietajú príliš ďaleko. Výbornou nástrahou na boleňa je plytko potápavá Shad Rap (SSR) od Rapaly vo farbe SD. Je to napodobenina bielej rybky. Veľkosť nástrah by mala aspoň čiastočno zodpovedať veľkosti rybiek, ktoré boleň loví. Zvyčajne však dĺžkami 5 - 7 cm nič nepokazíte. Koncom leta a začiatkom jesene môžete ísť kľudne až na 9 cm. Okrem plávajúcich voblerov sú dobrými nástrahami aj rotačky v striebornej farbe.

Rapala Minnow Spoon

Doslova lahôdkou medzi nástrahami pri cielenom love boleňov je Rapala Minnow Spoon. Ak idem vyslovene po boleňoch, inú nástrahu ani nezavesím na karabínku. Táto nástraha z plastu má podobný tvar ako plandavka, predná časť je širšia ako hlava rybky. Vďaka jej hmotnosti sa s ňou výborne nahadzuje, čo býva pri love boleňov často rozhodujúcim kritériom. Pri ďalekých hodoch si rybár na brehu nemusí dávať až taký pozor na to, aby ho ryby nezbadali. Pôvodne bola táto nástraha navrhnutá pre extrémne pomalú prívlač. Tak je prezentovaná aj vo všetkých katalógoch. Skutočne Minnow Spoon výborne pracuje aj pri najpomalšom vedení, kedy sa lákavo vlní. To je však dobré akurát pri love pstruhov v jazerách, ale nie pri love boleňov. Tvorcovia tejto nástrahy by asi prevracali oči, keby videli, ako sa na ňu chytajú bolene. Nástrahu je potrebné viesť veľkou rýchlosťou po hladine, prípadne tesne pod ňou. Nie je vôbec na škodu, ak občas rozrazí aj hladinu, čo ľahšie upozorní boleňa na prítomnosť koristi v jeho okolí. Pri takomto šialenom navíjaní nástraha rotuje okolo svojej osi. Ideálna rýchlosť navíjania je vtedy, ak je nástraha tesne pod hladinou, ale na hladine ostáva za ňou vlnka a rozširujúce sa véčko. Vlnky bolene milujú. Vedenie nástrahy sa dá korigovať rýchlosťou navíjania alebo polohou špičky prúta, ktorá smeruje predo mnou mierne k oblohe. Skláňaním alebo zdvíhaním špice sa dá ovplyvniť pohyb nástrahy pod hladinou. Ideálne je to skombinovať tak, aby raz za čas prerazila hladinu. Okrem správneho vedenia nástrahy je dôležitý aj optimálny výber náčinia. Čím je jemnejšie, tým väčšia je šanca na úlovok poriadneho boleňa. Problém môže nastať, ak lovia ryby príliš ďaleko od brehu. Pri nahadzovaní so 7 cm Minnow Spoon, ktorý používam najčastejšie a s tenkým vlascom o priemere 0,14 - 0,18 mm sa dá dohodiť do takejto vzdialenosti. Niekedy však pri prudkom švihu môže dôjsť k utrhnutiu ťažšej nástrahy. Riešil som to použitím antišokového nadväzca z vlasca o priemere cca 0,24 mm, podobne ako kaprári. Dĺžka nadväzca by mala byť približne taká veľká, aby pri nahadzovaní bolo niekoľko závitom tohto hrubšieho vlasca ešte na cievke navijaku. V praxi je to pri prúte dĺžky 270 cm asi 4 - 4,5 m. Použitie antišokového nadväzca odpadá pri použití spletaných šnúr. Tie majú aj pri svojom malom priemere dostatočnú nosnosť na to, aby zvládli preťaženie pri nahadzovaní. Osobne používam Berkley Fireline, ale už aj na našom trhu je dostatok iných kvalitných šnúr od rôznych výrobcov. Hrúbka postačí 0,10 - 0,12 mm. Tu sa však môže vyskytnúť problém, že bolene budú podozrievaví voči šnúre, ktorá na rozdiel od vlasca nie je priehľadná. Riešim to použitím krátkeho, asi 80 cm dlhého nadväzca z vlasca s rovnakou nosnosťou, akú má samotná šnúra.

Týmto spôsobom chytám boleňov zásadne len vtedy, ak ich vidno loviť na hladine. Dôležité je naučiť sa rozpoznávať zalovenie boleňov a nehádzať nástrahu po každej beličke, ktorá sa mihne na hladine. Zbytočne veľa "prázdnych" hodov môže boleňov úplne rozplašiť. Časom som dospel do štádia, že si počas lovu len párkrát hodín. Všetko sú to však hody po takmer istých rybách, ktoré sú vo vzdialenosti, kam ešte dohodím, prípadne sa držia dlhší čas na hladine pri prenasledovaní vyhliadnutej beličky a nástraha má čas doletieť ku loviacej rybe na hladine. Takýto lov je fantastický a chytiť za hodinu na 5 náhodov aj 5 rýb je situácia, na akú sa len tak ľahko nezabúda. Medzi jednotlivými zaloveniami bývajú často aj 10 minútové prestávky, kedy sa bolene držia pri dne. Keď sa po predchádzajúcich zaloveniach rybičky na hladine upokoja, vyrážajú odtiaľ potom väčšinou všetci naraz ku hladine. Počas ich prestávky čakám s odklopeným navijakom a s prútom za chrbtom pripravený nahodiť okamžite, ako sa opäť objavia. Stále nahadzovanie by rušilo beličky na hladine a kde nie sú rybky, nelovili by ani bolene. Tento spôsob má aj tú výhodu, že si môžete čiastočne dopredu vybrať svoj budúci úlovok za predpokladu, že loví viac rýb naraz. Jednoducho hádžete nástrahu na rybu, ktorá sa vám zdá podľa zalovenia najväčšia. Nástrahu je potrebné nahodiť do blízkosti ryby, najlepšie do vzdialenosti 1 m od loviacej ryby za jej chvost alebo k boku. Pri hodoch na vzdialenosť aj 60 m to nie je až také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Tesne pred dopadom nástrahy na hladinu je potrebné dobrzďovať šnúru a preklopiť, aby sa nástraha nemala čas potopiť. Okamžite po kontakte nástrahy s hladinou treba navíjať. Ak bola Minnow Spoon umiestnená do zorného poľa ryby, väčšinou po pár otočeniach kľučkou navijaku pri nástrahe "vybuchne" voda a je tam. Takýto hladinový záber vyzerá, ako keby vám po nástrahe niekto hodil tehlu. Voda ešte len vyšplechuje hore a boleň už valí cez cievku preč (ak na to má a nemeria 40 cm). Nakoľko Minnow Spoon pri rýchlom navíjaní rotuje okolo svojej osi a hádže ju do strán aj s rozptylom 5 cm, niekedy sa stane, že boleň je zaseknutý zvonku papule. Jednoducho mu nástraha v poslednej chvíli odskočila spred otvorenej papule. Pri prudkom a rýchlom obrate sa však väčšinou aj napriek tomu zasekne sám. Niekedy však voda vybuchne, ale na nástrahe necítite ani ťuk. To sa boleň v poslednej chvíli otočil tesne za nástrahou, ak sa mu na nej niečo nepozdávalo. Pozoroval som tento jav z mosta, za ktorého piliermi sme boleňov lovili.

V krátkosti ešte ku farbám. Najlepšia je čisto chrómová farba, chrómová s modrým alebo oranžovým chrbtom. Osvedčili sa aj vlastné výtvory. Najúspešnejšie bolo premaľovanie Minnow Spoonky bielym alebo perleťovým lakom na nechty. Taktiež vlastnoručné RH (červeno - biela kombinácia) slávilo úspech. Dĺžku používam v drvivej väčšine 7 cm. Ak dôjdu sedmičky, siahnem radšej po menšej veľkosti ako po väčšej. Rapala Minnow Spoon sa robí v dvoch verziách - s jednoháčikom alebo trojháčikom. Radšej používam trojháčikovú verziu, lebo ryby sa ľahšie a spoľahlivejšie zaseknú. Okrem toho sa na trojháčik, ktorý veje za nástrahou nemusia až tak "naraziť" a tlačiť celú nástrahu do papule. Trojháčiky zvyknem vymieňať za kvalitnejší Owner, na ktorom ryby lepšie sedia. Pri jednoháčikovej verzii pružný drôt, ktorý chráni nástrahu pred uviaznutím, ucvaknem. Pri love na hladine túto nástrahu aj tak neodtrhnete a zvýši sa opäť počet dobre seknutých rýb. Lov s Minnow Spoon je vyslovene letný lov na hladine. Verím, že predchádzajúce riadky vám pomôžu pri dosahovať pravidelné úspechy pri love boleňov. Sami potom zistíte, že sa to s jeho opatrnosťou a neuloviteľnosťou niekedy zbytočne praháňa. Je to ryba ako každá iná, akurát jeho lov vyžaduje určité špecifiká, ktoré keď rybár pozná, nič mu nestojí v ceste za úspešným lovom. A okrem toho, tie zábery na hladine, to sa nedá ani opísať, to jednoducho treba zažiť na vlastnej koži.