Majstrovstvá sveta v love rýb na prívlač z člna 2007 – Rusko

Články

V dňoch 9 – 13.10.2007 sa uskutočnili v Saratovskej oblasti v Rusku prvé Majstrovstvá sveta v love dravých rýb na prívlač s umelými nástrahami z člna. Medzinárodná organizácia FIPS, ktorá má monopolné právo na usporiadanie pretekov držiacich štatút Majstrovstiev sveta, organizovala doteraz len Majstrovstvá sveta v dvoch prívlačových disciplínach - prívlač z brehu a lov bassov. Od tohto roku k nim pribudol aj šampionát v love dravých rýb z člna. Aktuálnosť takéhoto regulérneho zmerania síl sa natískala už dávno, pretože zďaleka nie všetky krajiny sa môžu zúčastniť Majstrovstiev sveta v love amerického ostrieža (bassa), pretože táto ryby je druh vyskytujúci sa vo všeobecnosti len v severnej Amerike a bola aklimatizovaná len v ohraničenom počte v niektorých priehradach v iných častiach sveta. Lov pstruha na prívlač je najviac rozšírený v európskych krajinách, ktoré sa hlavne zúčastňujú Majstrovstiev sveta na prívlač z brehu. Z loďky je možné loviť rozličné druhy dravých rýb. Počítam, že o niekoľko rokov sa táto disciplína prívlačových súťaží stane neobyčajne populárnou a prestížnou.

Alexej Šanin s jednou zo šťúk z pretekov

10. október 2007. Deň prvého a najdlhšie trvajúceho tréningu. Na porade kapitánov sa prijalo rozhodnutie uskutočniť tréning maximálne sa približujúci podmienkam a pravidlám samotných pretekov. V loďke každého pretekára na nachádza rozhodca, ktorý dohliada na dodržiavanie pravidiel. Háčiky na nástrahách musia byť bez protihrotov. O 9-tej hodine bol odštartovaný tréning. V predvečer tréningu sme sa na porade tímu dohodli, aby sme si nezavadzali jeden druhému a každý išiel do svojej zóny vodnej plochy skúšať hľadať aktívne ryby. Aby sme ryby zbytočne nedopichali, bolo odporučené dať dole z nástrah háčiky a zaznamenávať len zábery. A vyloviť a dopichať veľkú časť rýb z tých miest, kde ich našli pretekári z konkurenčných družstiev :o). Taká bola taktika našeho družstva pre celý tréning.

Tréning som začal s hľadaním šťúk. Október je špičkový mesiac aktivity tejto ryby v strednej časti Ruska a Povolží a preto je zrejmé, že je treba loviť práve ju. Zo začiatku som začal hľadať šťuky na náprotivnej strane od zóny štartu pri tŕstí, nachádzajúceho sa kus pod plavebnou komorou vodného diela na Volge. Za nejaký čas som prešiel asi polkilometra dole prúdom, nahadzujúc k tśtiu rôzne nástrahy, no jasné zábery som mal len dva, aj to od šťúk menších rozmerov. Preplavil som sa k ostrovu nachádzajúcemu sa v strede vodnej plochy a obhadzoval som tŕstie na jeho brehu, no ani tam som ryby neobjavil. Rozhodujem sa pozrieť na miesta, kde šťuky takmer vždy stáli – do malej zátoky nachádzajúcej sa pri vchode do Tulského zálivu. Hĺbka je tam všade okolo jedného metra a vo vode je veľmi veľa vodných rastlín, v strede ktorých sa nachádzajú neveľké voľné oká. Miesto veľmi silno pripomína priazovské zaplavované lúky, na ktorých absolvujem veľmi veľa tréningov. Tu som chcel prevetrať všetky nástrahy fungujúce na zaplavovaných lúkach. Poznám špecifiká volžskej šťuky. Z nástrah som vyradil rotačky a zvukové voblery a nechal som len voblery typu „Minnow“, obmedzený počet plandaviek a hladinové nástrahy. Najlepšie zo všetkých týchto nástrah sa ukázal vobler od japonskej firmy Jackall, model Tiny Magallon. Je to jeden z nemnohých voblerov, ktorý výborne chytal ryby vo všetkých regiónoch krajiny, kde som lovil. Na neho som hodlal staviť aj na pretekoch.

Jackall Tiny Magallon, dĺžka 88 mm

Zábery som mal aj na popper, na ktorý šťuky útočili dostatočne aktívne, ale loviť na tieto nástrahy na pretekoch tejto úrovne, kde každá započítaná šupina môže mať cenu zlata, je veľmi riskantné. Povrchové nástrahy aj tak majú vyšší počet nepremenených záberov a k tomu ešte na háčikoch bez protihrotov. Tiny Magallon, tým že je kompaktný, ho šťuka často zhltne hlboko a vypína sa z jeho háčikov veľmi ojedinele.

Pred začiatkom tréningu

V druhej polovici dňa som vošiel do Tulského zálivu. Tam som pri hradbe tŕstia stretol Vladimira Posochova a Andreja Pitercova. Lovili na pomaly vedené plandavky šťuky, no podľa ich slov zábery síce mali, ale nebolo ich toľko, aby sa tu na pretekoch dal urobiť dobrý výsledok. Veľmi zaujímavú taktiku lovu na zarastených miestach predviedol Vladimir Posochov. Pomalým vedením „jackalovského“ voblera Deka Hamakuru upútal pozornosť dravca a keď šťuka chcela zaútočiť, vytiahol jej vobler takmer z papule. Rozdráždenej šťuke potom hodil plytko plávajúci vobler, ktorý nekompromisne zobrala. Aj napriek tomu, že Voloďa ponúkal šťukám nástrahy bez háčikov, jedna obzvlášť dravá mu nástrahu odhryzla aj s karabinkou.

Po tréningu sa všetci členovia nášho družstva pobrali na poradu, kde každý povedal, kde bol, na čo ryba reagovala a ktoré miesta zaradil k prioritným. Všetci členovia nášho družstva našli miesta výskytu šťúk, no ich počty neboli nikde veľmi veľké. V priestore, kde sa majú uskutočniť samotné preteky je jedna zátoka, v ktorej je šťuka vždy prítomná v dostatočnom množstve pre dobrý výsledok. Zátoka je plytká, miestami husto zarastená trávou. Nazvali sme ju „krasnodarskou“, pretože „kubaňskí“ prívlačiari (rieka Kubaň tečúca do Čierneho mora cez Krasnodar) tu vždy dosiahli pekné výsledky a v roku 2004 tu ulovil veľa šťúk Vasilij Ptaška z Anapy a stal sa majstrom Ruska. No aby sme neupútali pozornosť súperov na toto miesto, rozhodli sme sa ho počas tréningu nenavštíviť, ale pritom sme bedlivo pozorovali súperov z iných družstiev, kto tam chytal.

Druhý deň tréningu sme chceli preveriť miesta, kde sa šťuka nachádza v obmedzenom množstve, aby sme mohli prijať konečnú taktiku na pretekoch. Andrej Pitercov chcel skúsiť chytať ostriežov, lepšie ako on ich z nášho družstva nevie loviť nikto.

11. október 2007. Hneď na začiatku som zamieril do Tulskej zátoky pod ostrov. Je tam jedno veľmi zaujímavé miesto s prúdiacou vodou, trávou a neveľkou hĺbkou. Počas druhého tréningu som mal približne 16 – 18 záberov od šťúk, no všetky boli nevýznamnej veľkosti. Pitercovovi sa podarilo nájsť ostriežov v dostatočnom množstve. Jednako však hnať sa hneď na začiatku pretekov po ostriežoch by bolo riskantné. Jeho aktivita závisí od prevádzky vodnej elektrárne nad miestom konania pretekov, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje prúdenie vody. Šťuka nie je na tieto výkyvy až tak citlivá a preto je potrebné v prvom kole Majstrovstiev sveta loviť práve ju. Po tréningu prišiel najnepríjemnejší čas pre každého člena nášho tímu. Náš tréner Andrej Černov nás rozdelil do dvojíc (hmotnosť úlovku sa sčítava vždy určenej dvojici rybárov z jedného tímu a celkový výsledok reprezentačného tímu je potom súčtom dvoch dvojíc) a bolo treba ešte určiť náhradníkov. Je nás šesť pretekárov a loviť je pripravený každý. Pred samotným ceremoniálom otvorenia Majstrovstiev sveta sa stane známym trénerove rozhodnutie – v prvom kole budú chytať dvojice Šanin + Selivanov a Posochov + Dydykin. Náhradníkmi sa stali Pitercov a Koževnikov. Tréner ich motivoval tým, že je potrebné postaviť na začiatok rybárov silných v love šťuky a podľa jeho mienky je zostava štartujúcich dvojíc objektívna vzhľadom k situácií z tréningov. Prijali sme rozhodnutie, že náhradníci nahradia v druhom kole tú dvojku, ktorá dosiahne horší výsledok, ale s tým, že ak sa obidve dvojice umiestnia po prvom dni do tretieho miesta, k výmene nedôjde.

Ruská zborná na otváracom ceremoniáli

12. október 2007. Celý večer sme sa s Posochovom chystali – namotali sme na cievky navijákov nové šnúry a pozatláčali protihroty na všetkých nástrahách. Spať sme išli neskoro, ale veľa sme toho nenaspali. Zobudil som sa už o piatej. Čo najskôr si želám vyjsť na vodu. O ôsmej ráno sme si zobrali veci a pobrali sme sa k člnom. K ruským pretekárom priradili rozhodcov z iných krajín. Ja som dostal Taliana vysokej postavy, čo sa prejavilo na rýchlosti presunov, veď motory boli vybavené len motormi o sile 3,5 HP. O 9-tej hodine bolo odštartované prvé kolo Majstrovstiev sveta. Aby nenastal na štarte chaos, štartujú loďky v 10-sekundových intervaloch. Poradie štartu je určené žrebom. Naša dvojica štartuje ako piata, t.j. 50 sekúnd po prvých. Maxim podľa plánu ide na miesta, kde sa mu v tréningu podarilo nájsť šťuky. Ja idem do Krasnodarskej zátoky. Cesta sem trvala jednu hodinu a sedem minút. Berúc do úvahy, že celé kolo trvá 6 hodín a na záver sa nie je možné oneskoriť ani o sekundu, ostávajú na samotný lov menej ako 4 hodiny čistého času. Do zátoky sme prišli ako tretí, až po Maximovi Dydykinovi a Vladimírovi Posochovovi. Oni ostali hneď na začiatku zátoky a ja som prešiel na hlbšiu vodu a po pamäti sa snažil nájsť miesto, kde dva týždne dozadu bolo chytených najviac rýb. Vybral som z krabičky z nástrahami vobler Tiny Magallon a dal som skontrolovať háčiky rozhodcovi. Po schválení z jeho strany som vzal prút Stage 7´6“ (3 – 21 g), zapol vobler do karabinky, prežehnal sa a nahodil. Až úplne k tŕstiu zabránil nástrahe doletieť bočný vietor a preto, aby som zbytočne nestrácal drahocenný čas, vytiahol som kotvu a premiestnil som sa bližšie. Na druhý náhod na vobler zaútočil ostriež, no pri zdolávaní sa vypol. V tŕstí si všimnem neveľkú medzeru. Nahodím tak, že vobler dopadne 5 cm od hustého tŕstia. Po jeho dopade na hladinu počkám 3 – 4 sekundy a začal som plynulo pomaly navíjať. Na štvrté otočenie kľučkou prišiel prudký záber. Zasekávam, poľahky zdolám, navediem do podberáka a zapíšem si prvých 890 g. Prvá šťuka vážila totiž presne toľko. Na duši mi odľahlo a opäť nahadzujem k tŕstiu. Urobím prvú otočku kľučkou navijáku a je tu nový záber. Už podľa odboru cítim, že to bude niečo väčšie. Naviedol som ju do podberáku a rozhodca mi oznámil – 1280 g. Robím niekoľko ďalších náhodov a chytám ďalšiu šťučku. Zarátavajú sa šťuky až od 35 cm a na moje šťastie má táto 36 cm a váži 380 g – no aj to sú gramy. Obhádžem ešte všetko navôkol a spustím sa ešte trochu nižšie, asi 15 m od steny z tŕstia. Na prvý hod na tomto mieste chytám šťuku o váhe 1430 g a potom ešte jednu 620 g. Volá mi Posochov a zaujíma sa, ako sa mi darí. Sťažuje sa, že má len 2 ryby a od štartu už prešli 2 hodiny. Smerujem ho do neveľkej zátoky oproti mňa, kam sa už rohodol ísť aj jeden zo zahraničných pretekárov. Hneď na to volá aj Dydykin, ktorý na tom tiež nie je najlepšie. Jemu odporúčam ísť do samého kúta zátoky. Tam ešte zatiaľ nikto nebol a mohol by tam byť úspešný. Ako sa neskôr ukázalo, v týchto miestach ulovili veľkú časť svojich úlovkov a celkovej hmotnosti. Ja sa poberám ďalej pozdĺž trstenej steny. Aktivita šťúk ustala, no na vobler ešte stále reagujú. Za nejaký čas volám Selivanovovi. Zatiaľ má nulu! A to už je polovica kola preč. Hovorí, že nemôže chytiť žiadnu šťuku a skúsi to s ostriežmi. Riskantné, no chápem ho, že na výber príliš nemá. Čoskoro spoza oblakov vykuklo slnko a šťuka definitívne prestala brať. Skúšam teda volať ešte raz Maximovi Selivanovovi a už sa raduje. Podarilo sa mu nájsť ostriežov a už ich má nachytaných v celkovej hmotnosti viac ako 2 kg. Ostávajú ešte dve hodiny do konca kola a jemu stačí na doplávanie do priestoru štartu a cieľa 20 minút. Mne hodina.

Vo zvyšnom čase sa mi podarilo po neuveriteľnom úsilí dostať ešte jednu šťuku o váhe 980 g a poberiem sa k cieľu. Poprosil som rozhodcu, aby mi sčítal môj výsledok. Hmotnosť mojich úlovkoch v prvom kole činí 8130 g. Finišujem o 15 minút skôr a onedlho po mne prichádza aj Maxim Selivanov. Má ryby o celkovej hmotnosti okolo 7 kg. Druhá naša dvojica tiež nie je na tom zle. Dydykin má okolo 8 kg, váha úlovkov Posochova je tesne pod 7 kg. Aj tak je nám ťažko určiť, ktorá naša dvojica chytila menej, veď od toho bude závisieť, koho vymenia naši náhradníci. A to ešte nevieme ani výsledky tímov z ostatných krajín. No priebežné výsledky sú v náš prospech. Obidve naše dvojice sú v prvej trojke, čo nás zbavilo hrozby výmeny s náhradníkmi. Rozdiel medzi prvými a druhými je len 45 g – na priebežnom prvom mieste sú Dydykin s Posochovom s celkovou hmotnosťou 14 745 g a na druhom mieste Selivanov a Šanin s hmotnosťou 14 700 g. Možno práve občasné fotenie úlovkov nám zabránilo dosiahnuť lepší výsledok, veď 45 g môže byť polovica z malého ostriežika. Ostatné dvojice výrazne za nami zaostali. Jedna z maďarských dvojíc obsadila 3.miesto s výrazným odstupom viac ako 4 kg. V súťaži družstiev je v priebežnom poradí po prvom dni na čele Rusko pred Maďarskom a Lotyšskom. Všetci sme úplne vyšťavení a chceme len čo najskôr zaliezť do postele.

Na šiestu hodinu večer zvolal tréner Černov tímovú poradu, kde nám pogratuloval k skvelému výsledku a povedal, že nedôjde k výmene s náhradníkmi. Maxim Selivanov však napriek tomu vyslovil želanie prepustiť svoje miesto v druhom kole Andrejovi Pitercovovi. Treba však Maximovi uznať, že sa dokázal dobre zorientovať aj vo veľmi nervóznej situácii, keď viac ako polovicu kola mal na konte nulu. Jeho rozhodnutie prejsť do ostriežej zátoky nepomohlo len našej dvojici, ale aj celému družstvo. Pri prípravách na druhé kolo bolo potrebné zohľadniť množstvo faktorov. Po prvé - už v prvom kole sme „krasnodarský“ záliv dôkladne prechytali a nemali sme už istotu, či by sme tu dosiahli taký výsledok, ktorý by nám postačoval na celkové prvenstvo. Po druhé sa sem chystalo ísť chytať aj veľké množstvo účastníkov z iných krajín, čo značne sťaží lov pri dohovore dodržiavať pri love minimálnu vzdialenosť 50 m jednotlivých člnov od seba. A za tretie predpovedali na sobotňajšie druhé kolo majstrovstiev zníženie sily vetra a jasnú oblohu, čo sa negatívne prejaví na aktivite šťuky. Preto sme sa s Andrejom rozhodli ísť po ostriežoch. To nás zbaví aj nebezpečenstva v nejakých výrazných hmotnostných úletoch úlovkov, pretože hmotnosť všetkých lovených ostriežov v prvom kole bola približne rovnaká. Jednoducho – ísť po šťukách by bolo veľkým riskom. No každopádne so sebou do člna zoberieme aj nástrahy na šťuky. Pre každý prípad.

13. október 2007. Zobúdzam sa o šiestej ráno. Vyjdem von a pozerám sa na teplomer. Ukazuje 0 stupňov, na nebi nie je ani obláčika a tráva je pokrytá inoväťou. Nad Volgou je bezvetrie, z vody stúpa para a pod breh pod zaparkované loďky si vyšla na raňajky skupinka ostriežov. Nachystal som si ultralightový prút Stage 6´6“ (1 – 7 g) s pomocou ktorého sa mi podarilo na jar zvíťaziť na Majstrovstvách sveta v prívlači z brehu, ktoré sa konali na Slovensku. A je tu čas štartu. Naša dvojica štartuje až ako posledná. Nemusíme sa však nikam bezhlavo hnať. Lepšie je všetkých pustiť popredu a nám treba len sa dostať na vytipované miesta, kde začneme chytať. Rozhodli sme sa zo začiatku skúsiť ostriežiu zátoku. Nahodil som ľahký twister a na druhý hod zdolávam ostrieža o váhe 150 g a potom sa mi v intervale 3 – 4 minúty darí chytať ďalších. Pitercov je na tom podobne. S takýmito ostriežmi sa však ďaleko nedostaneme a tak sa premiestňujeme na flek, kde Maxim Selivanov v prvom kole za 2,5 hodiny urobil celý svoj výsledok. Andrej sem mieri bez zastávok a ja sa ešte chvíľu zdržím pri vchode do Tulskej zátoky. Darí sa mi tu na každý hod chytiť ostrieža o váhe 70 – 80 g. Po ulovení asi 10 rýb mi zavolal Andrej a hovorí, že nad miestom, kadiaľ prešiel, lieta veľké množstvo čajok a že sa mám vybrať rovno tam. Okamžite vyťahujem kotvu, štartujem motor a idem tam. Cestou som uvidel niekoľko čajek, no boli to len zvedovia. Voda však zrazu ostala silne zakalená. Asi dvesto metrov od nášho miesta plávajúci báger upravoval breh. Robil to s takým rachotom, že najlepšie bolo si zapchať uši. Na návrat už nebolo času a bolo treba čo – to uloviť, veď čas bežal. Cesta sem trvala okolo 10 minút a za tento čas sa podarilo Andrejovi chytiť ešte 3 ostriežov. Po premiestnení o kus vedľa zase našiel ryby a mal zábery na každý hod. Ostal som neďaleko od neho. V tú chvíľu prestal báger robiť a voda doslova ožila útokmi ostriežov. Prestávka trvala len 25 minút, kým si robotníci niečo kúpili a začali opäť robiť. Ostriež sa už potom definitívne skryl vo volžských hlbinách. Za tento krátky čas sa nám dvom podarilo nachytať 4 kg ostriežov. Ostriež, aj po ochabení aktivity, neprestával brať. Pri jeho vyhľadávaní sme sa aktívne premiestňovali po celej zátoke a hľadali cesty, kadiaľ chodí loviť. Na jednom mieste začal Andrej opäť vyťahovať ryby na každý hod. Rozhodol som sa prejsť bližšie k nemu, lebo pokiaľ stoja na mieste, je treba ich vyloviť odtiaľ čo najviac. Doplával som k Pitercovovi a pýtam sa ho, kde je najlepšie ostať a kam nahadzovať. Hovorí, aby som ostal rovno tu, kde končia pod vodou trávy. Púšťam kotvu, nahadzujem a hneď sa mi darí chytiť ostrieža. Výsledok druhého nahodenia prekvapil nielen mňa a Andreja, ale aj našich rozhodcov. Na mikrotwistry visí pekná šťuka. S problémami ju zdolám, veď mám len malú karabinku bez lanka, tenučkú šnúru a pod vodou sú úplne labyrinty z tráv. Všetko sa však šťastne skončilo. Hmotnosť šťuky je 1820 g a takýto prírastok váhy v celkovom súčte nám predsa nemôže nespraviť radosť. Voláme druhej našej dvojke – Dydykin má 2 hodiny pred koncom 3 kg a Posochov 1,5 kg. Aktivita rýb úplne ustala. Hodinu a pol pred koncom kola mi volá Černov a hovorí, že neďaleko od zóny štartu a cieľa lovia ostrieže a pokiaľ máme možnosť, aby sme sa premiestnili tam. Rútime sa na lodi, veď cesta tam trvá asi 20 minút. Ako prvý sa tam dostal Andrej. Loví tu niekoľko asi 100 g ostriežov. Ostal som kúsok vyššie a podarilo sa mi ešte dostať 7 ostriežov nie celkom bezvýznamnej veľkosti. Po ukončení kola odovzdali rozhodcovia svoje papiere s úlovkami pretekárov a nastal nervózny čas očakávania celkových výsledkov. Tušíme, že predbehnúť nás už nikto nemôže ako v poradí družstiev, tak aj v poradí jednotlivcov, no do hláv sa vkrádajú všelijaké myšlienky. Azda najviac zo všetkých je nervózny tréner Černov a lepšie bolo v týchto chvíľach do neho nezabŕdať. Keď sa po rozzvonení jeho mobilu jeho tvár roztiahla do úsmevu, bolo nám jasné, že je to všetko v poriadku. Rusko je opäť víťazom. Sme majstri!!!

• 1. Rusko
• 2. Lotyšsko
• 3. Maďarsko
• 4. Ukrajina
• 5. Belgicko
• 6. Taliansko

Druhé Majstrovstvá sveta prívlačou na umelé nástrahy z lodí sa uskutočnia v roku 2008 v Írsku. Ponasnažíme sa, aby aj tam na prvom mieste vo výsledkoch sa vynímalo slovo Rusko. Ďakujeme všetkým, ktorí nám verili a nepochybovali o nás. Osobitné poďakovanie patrí Andrejovi Jevgenejovičovi Černovovi, na pleciach ktorého ležala celá príprava a organizácia tohto šampionátu. Ďakujem členom nášho tímu – Vladimírovi Posochovovi (Krasnodar), Andrejovi Pitercovovi (Moskva), Maximovi Dydykinovi (Moskva), Maximovi Selivanovovi (Moskva) a Sergejovi Koževnikovovi (Saratov). Tím sme mali veľmi súdržný. Vďaka patrí aj Sergejovi Kolesnikovovi, ktorý vyrobil celému družstvu nástrahy, ktoré robí ručne a ktoré odlišne pracujú na zarastených miestach a výborne chytajú ryby.