700 dôvodov na rešpekt (4. časť)

Články

ŠŤUKA A ZVUKY
Rovnako ako všetky ostatné druhy rýb, aj ona reaguje na zvukové podnety. Zvuky sú vlnenia o takej vlnovej dĺžke, ktoré akékoľvek zviera a pochopiteľne aj človek, sú schopní za normálnych okolností vnímať svojim sluchovým orgánom a následne rozlišovať. Tak ako každý živočích vníma zvuky, rozlišuje ich, tak na ne reaguje buď vrodenou únikovou reakciou, absolútnou pasivitou, alebo u šťuky svojím povestným agresívnym a útočným správaním sa. Frekvencia kmitov ľudského hlasu totiž do vody, ani do pôdy neprenikajú. Musíme si ale uvedomiť, že úplne iné sú zvuky, ktoré sa dokážu šíriť prirodzene ďalej nielen vodou, ale aj pôdou, ako napríklad chôdza po kameňoch, náš čln, či zvuky šíriace sa od móla. Teóriu som si overil už dávno pri početnej skupine vyhrievajúcich sa kaprov tesne pod vodnou hladinou priehrady. Rozprávanie im nijak nevadilo, až do chvíle kým som nezahrmotal kameňmi pod nohami, čo ryby vyplašilo.

LOV ŠŤUKY SEVERNEJ - STOJATÉ A TEČÚCE VODY
Vhodné stanoviská sú šťukami veľmi vyhľadávané a preto o ne medzi sebou uskutočňujú tvrdé súboje. Tieto miesta im totiž zaručene garantujú dostatočne plný žalúdok a tým aj rýchlejší rast. Ak je určitá šťuka zo svojho prirodzeného stanoviska vylovená, spravidla netrvá dlho a stanovisko je opäť obsadené jej nástupcom. Hlboko sa ale mýli ten, kto si myslí, že veľké šťuky možno uloviť iba vo veľkej a rozsiahlej nádrži. Najmä v malých jazerách, rybníkoch a v riekach inými prívlačiarmi zavrhovanými a obchádzanými, rastú zubaté až neobyčajne rýchlo, za predpokladu, že majú dostatok konzumných rýb. Keď sa zrazu na takejto zabudnutej vode chytí viac ako metrová šťuka spôsobí veľké „haló“. Zdvihne adrenalín a vláčkarskú pohotovosť do totálnej pohotovosti, a minimálne na mesiac bude táto voda okupovaná rybármi v honbe za rovnakou, či väčšou krásavicou. Každá voda podlieha iným špecifikám a zákonitostiam, aj keď podstatou každého jedného revíru je iba voda. Ale konkrétne zákonitosti a špecifiká môžu byť natoľko rozdielne, že úspech dosiahne len ten, kto tieto skutočnosti dobre pozná a rešpektuje ich pri tvorbe svojej lovnej taktiky.

STOJATÉ VODY (rybníky, jazerá, priehrady, materiálové jamy)
Lovím prevažne na revíroch, ktoré nie sú veľmi hlboké, ani členité. Skôr by som mohol povedať, že sú to také klasické, vaňovito uzavreté rybníky s výpustným zariadením, alebo bez neho. Iné je loviť na vodách s bujnou vodnou vegetáciou a inak na vodách s tvrdým (kamenistým, štrkovým) dnom a rozdielne v mäkkom, bahnitom substráte dna daného rybníka. Vždy a v zásade vychádzajte z toho, že šťuky uprednostňujú okrem vody bohatej na potravinové zdroje aj dostatočné úkrytové možnosti, z ktorých môžu svoju korisť napádať zozadu. Úkryty im tak poskytujú takmer všetko. Pozornosť by ste mali sústrediť na nasledovné miesta na lov šťuky v rybníku (obr. 10).

Miesta na lov šťuky v rybníku
1 – oblasť s vodným rastlinstvom na i pod hladinou (lekná, vodomor) - vynikajúce letné stanovištia
2 – strom spadnutý do vody - výborné miesto na lov s použitím gumených nástrah
3a – malá a hlboká zátoka - dobrá v každom ročnom období, najmä ak je záliv chránený v smere prevládajúcich vetrov
3b – plytká zátoka - výborné miesto v letnom období
4 – výbežok: akéhokoľvek typu (kamenný, pieskový, s vegetáciou i bez nej)
5 – okolie malého ostrovčeka alebo plytčiny pri brehu
6 – v blízkosti prístavného móla alebo konštrukcie na pilótach (pilieroch)
7 – ponorené časti, alebo celé stromy alebo len kmene
8 – priehlbina v blízkosti výpustného zariadenia rybníka
9 – výbežok
10 – miesto zarastené tŕstím (pálkou vysokou) - vynikajúce hlavne v lete
11 – ústie prítoku - veľmi vhodné v každom ročnom období, ale predovšetkým v lete, keď ryby trpia nedostatkom voľne rozpustného kyslíka vo vode a hľadajú ho v blízkosti prítokov tečúcich vôd

Dávno, keď som začínal s lovom na prívlač (ešte skôr, ako som mohol skutočne, legálne vláčiť), chodieval som chytať na jeden z rybníkov v okolí môjho bydliska. Je môj najmilší stále. Bol som na ňom rybársky odchovaný. Keďže v tej dobe chodilo na jeho brehy oveľa viac kaprárov ako v súčasnosti musel som sa uskromniť s obmedzeným priestorom na lov. Spomínaný rybári boli v rôznych, malých či väčších rozstupov od seba vzdialený, čo bola voda na môj mlyn. Aby som zbytočne neplašil dravca, alebo náhodou nezachytil vlasce kaprárov 10, či 12 cm ripprom s ľahkou 10 g hlavičkou, položil som nástrahu na dno tesne vedľa brehu . Nadišiel som si celú „trať“ veľkým oblúkom od vody a pri kaprárovi začal navíjať nástrahu. Keď som ulovil šťuku, rybári loviaci obďaleč stáli s otvorenými ústami a s úžasom na tvári, že mala svoje „parkovacie“ miesto v totálnej blízkosti brehu, tesne pod ich nohami.

V tej dobe odbornej literatúry zameriavajúcej sa na techniku prívlače bolo ako šafranu. Bez toho, aby som to niekde videl, alebo ma to niekto učil, som začal okolie brehu systematicky prelovovať do tzv. ružice.

Šťuky sa zvuku, ktorý vytvorí nástraha po dopade o hladinu vôbec neboja. Práve naopak. Veľa krát sa mi stalo, že šťuka vzala moju nástrahu ihneď, ako dopadla do vody. Tento druh zvuku je asi pre ňu totiž úplne normálny, ktorý vytvárajú aj ryby vyskakujúce z vody. V dôsledku toho si šťuka tento druh zvuku spája do súvislosti s potravou a v zlomku sekundy dokáže lokalizovať dané miesto zdroja zvuku a následne zaútočiť na nástrahu v očakávaní, že je to jej prirodzená korisť. Niekedy je možné loviacu šťuku lokalizovať aj v tesnej blízkosti brehu, bez toho, že ju priamo uvidíte. Známy šťučí vír, ktorý na hladine vytvorí pomocou chvostovej plutvy, šťuka vrhajúca sa po svojej potenciálnej koristi jej prítomnosť iba bezpečne potvrdí. Špičkové miesto predstavuje oblasť pod výpustným zariadením rybníka napr. do priehrady. Z plytkých, bahnitých zátok začína šťuku tlačiť do hlbšej vody až prvý ľad. Toto sa však týka iba malých rybničných zátok, nie veľkých, hlbších priehradných zátok, ktoré sa ochladzujú pomalšie. Výnimkou môžu byť teplé, slnečné dni a také niekedy bývajú aj v decembri. Vtedy okolia plytčín výrazným spôsobom ožívajú. Plotice a taktiež teplomilné pleskáče, ako by ešte chceli využiť posledné teplé chvíle pred dlhou zimou. V takýchto dňoch je možné vytiahnuť peknú šťuku aj z 30 cm vody. Obyčajne sú však decembrové dni studené, šedé a chmúrne. Vtedy hľadajte tohto dravca na svahoch zlomov a ich koncoch, kde hĺbka začína stúpať, vždy ale v tých najviac zarastených a zabahnených zátokach. Slnečný svit, alebo jeho opak zatienenie má priamy vplyv na teplotu vody v príbrežnej oblasti, pretože pobrežné pásmo to sú predovšetkým plytké vody. Ryby pre svoju nestálu telesnú teplotu (poikilotermia) silno reagujú na teplotu vody. Práve na nej sú závislé všetky životné procesy týchto zvierat, vrátane zháňania sa za potravou, ktorá ich zaujíma asi najviac (kde je konzumná ryba, tam je aj šťuka, či iný dravec). Každý druh, lepšie povedané skôr skupina druhov má svoju optimálnu teplotu pre prijímanie potravy. Z toho sa následne vyvodzuje rozdelenie na ryby studeno a teplomilné.

Záveterné a náveterné brehy - vlnenie vodnej hladiny vyvoláva mnohé skutočnosti v živote rýb. Jedným z najpodstatnejších a súčasne priamo ovplyvňujúcim intenzitu kŕmenia sa rýb je vyplavovanie výdatného množstva prirodzenej potravy, z náveterného brehu. Strmší breh kladie väčší odpor vode hnanej vetrom a tým je potrava vyplavovaná intenzívnejšie. Bežne nedostupná potrava ukrytá v usadeninách na dne alebo v štrbinách medzi veľkými lomovými kameňmi prehrádzky (výbežku), sa zrazu stáva ľahko dostupnou potravou. V podstatnom zastúpení tvorená drobnými vodnými živočíchmi, larvami hmyzu, pijavicami, slimákmi a taktiež malými druhmi ráčikov. K náveternému brehu, ako prvé v poradí priplávajú drobné a stredne veľké ryby. Za nimi v závese potravného reťazca dravé ryby. Pestrosť potravy vyplavená za pomoci vetra je iná pri piesočnatom dne, iná pri bahnitom a úplne odlišná pri kamenistom type dna. Sila a smer prúdenia vetra je dôležitá hlavne pri veľkých vodných plochách, akými sú priehrady.

K najúspešnejším šťukovými vodám patria priehrady, či už merítkom bude množstvo rýb, alebo ich veľkosť. V prvých rokoch života novej priehrady sú jej vody dominantne zastúpené šťukou. Opíšem vám najzaujímavejšie miesta, kde sa určite so šťukou stretnete. Vhodné sú všetky úseky s množstvom akýchkoľvek prekážok. Predovšetkým ide o zatopené porasty (vŕby, topole, ale i ihličnany), ktorých prítomnosť nám prezradia ich čiastočne, alebo úplne zatopené vrcholce. Vhodné sú aj odumreté stromy, či ich časti, ktoré plávajú na hladine, alebo sú len zvalené do vody. Ukážkovými miestami sú aj zatopené obydlia a rôzne sutiny, mostíky a pod. Šťuka obľubuje a vyhľadáva stupňovito členené dno. V lete hľadá chladnú a okysličenú vodu pri ústiach riek, riečok, alebo hlbokých stržiach pri skalách. Kvalitnými miestami k lovu, sú miesta spojené s rekreačným využitím priehradnej nádrže, ako rôzne plošiny (plávajúce móla z pontónov, mostíky na skákanie do vody), prístavy plachetníc a jachiet.

Podvodné úžľabiny sú pomerne častým úkazom v konfigurácii dna každej priehrady. Bývajú rôzne, zároveň veľmi široké a neobyčajne hlboké (Oravská priehrada má takýto pás dlhý takmer 2 km a voda padá zo 4 m na 18 m), so strmými, prudko klesajúcimi stenami, ale rovnako nájdete úžľabiny užšie ako 2 m. Pôvod úžľabín býva taktiež veľmi rôzny. Niektoré z ich častí sú určite prirodzenej povahy, existovali ešte pred zaplavením terénu. Časť je pozostatkom po melioračných kanáloch, priekopách okolo bývalých ciest, alebo po výkopových prácach spojených s výstavbou priehradného múru.Vznikajú aj pri napúšťaní nádrže alebo pri ťažbe korčekovým bagrom. Staré (pôvodné) koryto rieky na ktorej bola priehradná nádrž postavaná, je určitou špecifickou obmenou predchádzajúcich úžľabín a vyskytuje sa v každej u nás postavenej priehrade. Staré korytá riek v deviatich z desiatich prípadov bývajú silne zanesené bahnom. Niet divu, pretože práve na tomto mieste sa ukladá najväčšie množstvo naplavených sedimentov nesených riekou. Taktiež je pravidlom, že čím bližšie k čelu priehradného múru, tým viac je pôvodné koryto zanesené. V oblasti prítoku do nádrže je riečny prúd natoľko prudký, že podstatnú časť sedimentov nesie ďalej do priestoru priehrady.

Podvodné lavice - tento názov sa obvykle prisudzuje rozsiahlym oblastiam, ktoré vystupujú z hlbokej vody a na sonare sa prejavia ako ploché miesta, ktoré sú takmer rovné ako doska stola. Atraktivita pňov stromov zanechaných a zaplavených pri napúšťaní nádrže sa najčastejšie spojujú s priehradami. Na miestach, kde to podmienky loviska umožňujú, lovím z brehu takýmto spôsobom. Na starom koryte, alebo nad lavicami, či terénnymi zlomami lovím z člna. Ak k člnu pridáte kvalitný sonar, alebo kombináciu sonaru s GPS, bude to perfektné. Miesta pod priehradami, výpustnými objektmi, stavidlami (haťovými poliami - segmentmi) a prepadmi sú vynikajúce na lov nielen šťúk.