TEČÚCE VODY
V tečúcej vode platia iné pravidlá, pretože tu majú šťuky úplne rozdielne životné podmienky než v stojatých vodách. Určite mi dáte za pravdu, ak poviem, že nie je rieka ako rieka. Šťuka je typickou rybou pokojných vôd. Bude sa zdržiavať skôr mimo hlavných tokov, napr. v zátokach, mŕtvych ramenách, zdržiach, jamách, v hlbokých a pomalých proti prúdoch, taktiež veľmi často v blízkosti úkrytov z vegetácie, kmeňov, spleti koreňov, mŕtvych stromov, skál alebo mostného piliera. Na obrázku č. 1 môžete vidieť niekoľko klasických šťukových stanovíšť v rieke. Vo veľkých vodných tokoch ako Váh, či Hron majú tieto dravce rozdielne lovné partie, ako na malých iba niekoľko metrov širokých riekach, či dokonca riečkach. Práve malé rieky so šírkou aj keď len niekoľko metrov môžu byť pre šťuky tou najlepšou vodou. Spomínam si na 81 cm šťuku z malého pstruhového potoka ústiaceho do neďalekého rybníka. Chytil som ju na rotačný blyskáč veľkosti č. 1. Malých šťúk v rozmedzí 30 – 60 cm som tu pochytal veľmi veľa. Úspešnými miestami na malých riekach sú vodohospodárske stavby, ako hate, splavy, či staré mlyny. Pod týmito prekážkami sa zhromažďuje veľké množstvo rýb. Ideálne miesto pre zubatú krásavicu.
Rieka Váh bola absolútne iná (od tzv. jám na VN Hričov po obec Strečno), ako vyzerá teraz. Skrývala sa pred zrakmi rybárov cez bujnú vegetáciu z množstva stromov, hustých kríkov a trávy a pod. Typická svojimi kamenistými násypmi, hrádzami a ostrovčekmi, ktoré vyčnievali na mnohých miestach. Tieto miesta boli vynikajúcim miestom k lovu rýb, pretože v priestore medzi jednotlivými hrádzami sa vytvárali mohutné, spätné prúdenia vody, tzv., vracáky. Rýchlosť riečneho prúdu býva spravidla na takýchto miestach podstatne nižšia, než v hlavnom toku (prevažne v strede) rieky. Keď voda vo Váhu klesne („nemelú“ elektriku, a do koryta neprúdi toľko kubíkov vody ako za výrobnej špičky), voľným okom vidieť nové vodné prahy, ktoré boli vytvorené pri tvorbe priehradného múra, ale aj zničené veľmi dlhé prahy, ktoré siahali takmer z jednej strany brehu na druhý.
Kamenné brehy, ktoré sú spevnené násypom sú taktiež výborným miestom. Pred násypom v smere toku rieky býva zväčša rozsiahla, plytká voda, pričom za násypom hlboká. Niekedy koryto ďalej za násypom (prehrádzkou) vytvorí z naplavených sedimentov ostrov alebo tiahlu plytčinu, či „lavicu“. Tieto miesta sú absolútne vyhovujúce šťuke, ale aj zubáčovi, sumcovi a boleňovi.
Odporučiť vám môžem aj dvojitý ohyb rieky, dlhú plytčinu zakončenú prudkou „zákrutou“ (ohybom), alebo iné, riekou vytvorené meandre. Ak budete loviť na rieke s piesočno - štrkovým dnom a vytvára dlhý, rovný úsek so spevneným brehom z navezeného lomového kameňa, štrkopiesku, alebo tvorený hlinou s vegetáciou, treba sa tu zastaviť a pokúsiť sa lokalizovať predmety, ktoré menia smer prúdu, či ho spomaľujú. Opäť iné je to na rovnom úseku veľkej (nížinnej) rieky, s bokom koryta o ktorý sa opiera hlavný prúd smerom k brehu.
Prút
Gramáž a akcia prúta to sú dva pojmy, ktoré si dosť rybárov buď zamieňa, alebo naopak spája do jedného a toho istého významu. Na lov šťuky osobne používam 3 gramáže prútov. Prvý na lov s malými a ľahkými nástrahami (8- 32 g, alebo 20-40 g), druhý, ale najčastejšie používaný (20 – 60 g) na stredne veľké, až veľké nástrahy a posledný typ prúta na ťažké a veľké nástrahy (60 – 120 g), napr. jerkbaity. Dĺžka prúta je závislá od miesta loviska (pobrežná vegetácia stromov a kríkov), množstva prekážok v ňom, techniky lovu (z brehu, alebo z člna), použitej nástrahy a vášho vkusu (klasický typ prívlačovej udice s navijakom s pevnou cievkou, alebo castingový typ s použitím multiplikátora). Odporučiť ich môžem v dĺžkovom rozmedzí od 190 – 300 cm.
Očká uchytené k blanku prúta slúžia k rovnomernému rozloženiu záťaže po celej jeho dĺžke. Sú taktiež veľmi dôležité pre hladký prechod vlasca alebo šnúry, zvlášť pri nahadzovaní. Preto im pri výbere prúta venujte zvláštnu pozornosť. Dbajte na to, aby boli presne a rovnomerne vyviazané a opracovaný rám, ďalej vložky očiek, či nie sú nijako popraskané, alebo nebodaj prasknuté. Dnes väčšina kvalitných prívlačových prútov je osadených SIC očkami. Ľahkými a pritom pevnými očkami z karbidu kremíka s nízkym trením. Značky? Fuji, Kigan, Pacific Bay, Berkley, Hardloy a pod. Dôležité súčasti prúta pri jeho výbere a kúpe sú držiak navijaka a spoje dielov.
Navijak
Existujú dva typy moderných rybárskych navijakov. S pevnou cievkou (odkrytou, alebo zakrytou) a to s prednou, či zadnou resp. bojovou (fightin'g drag) brzdou, alebo multiplikátor. Výber je skôr vecou vkusu, ale tiež zručnosti a „komfortu“ pri love. Podľa základného rybárskeho pravidla má navijak správnu veľkosť vtedy, keď sa na jeho cievku zmestí 150 – 200 metrov príslušného priemeru vlasca, či šnúry podľa veľkosti lovenej ryby, miesta loviska, veľkosti a type použitej nástrahy. Pri výbere toho správneho typu navijaka z nepreberného množstva ponúkaných producentmi rybárskeho náradia sa pozeráme nielen na kvalitné a pevné prevody, bezchybne pracujúce ložiská, preklápač, stopper, ale aj správne ukladanie vlasca, či šnúry a spoľahlivú brzdu. Prečo? Pretože navijak používaný na prívlač je vďaka neustálemu používaniu v rôznych obdobiach roka (zima, teplo, dážď), ale taktiež prostredie v ktorom sa do navijaka dostávajú nečistoty, zrnká piesku a tým je maximálne zaťažovaný a namáhaný. Čím viac hodín máte so svojím navijakom pri love strávených, tým viac dostáva „do tela“. Ak je skonštruovaný z veľmi kvalitných komponentov, vydrží akúkoľvek záťaž a často aj hrubé a nešetrné zaobchádzanie bez väčšej ujmy „na zdraví“. Ak nie, urobíte s ním pár krát spoločné randevu k vode, a tým aj končí.
Vlasec a či šnúra? „Toť“ rybárska otázka
Polemika o tom, či sa pri vláčení viac uplatní spletaná šnúra, alebo monofilový vlasec, je stále a často diskutovanou otázkou v radoch vláčkarov. Podľa môjho názoru však veľakrát zbytočne, pretože ako vlasec, tak aj šnúra sú za určitých špecifických podmienok nenahraditeľnými. Každý z nich má vlastnosti, ktoré využijete v tej ktorej konkrétnej situácii. Ja vo väčšej miere uprednostňujem šnúru, ale nezavrhol som ani monofil. Šnúru na šťuku odporúčam od 0,12 mm do 0,17 mm podľa vami vybraného loviska, prekážok, veľkosti nástrahy a samozrejme veľkosti odhadovaného úlovku. Ak sa usilujete o ulovenie veľkého exemplára a navyše v zložitých podmienka loviska radím maximálne 0,21 – 0,24 mm. Monofilový vlasec v priemere 0,21 – 0,35 mm. Ak by som mal ísť ešte do vyšších priemerov vlasca, určite by som sa rozhodol pre tenšiu alternatívu pletenky.
Obratlíky a karabínky
Jednou z najdôležitejších vlastností karabínok, ktoré musia pre použitie k lovu mať, je schopnosť odolať nárazu pri zábere ryby. Kvalitnú karabínu oceníte hlavne pri použití šnúry alebo s lovom na extrémne tvrdú udicu.
S lankom alebo bez lanka?
Oceľové lanko používame výhradne pri love šťúk. Žiadny iný dravec v našich vodách totižto nedokáže svojimi zubami prekusnúť (iné je predrať na zuboch napr. sumca, či zubáča) vlasec/šnúru. To vedia iba šťuky. A dokonca aj veľmi obľúbené spletané šnúry vyšších priemerov ich zubom nerobia žiadne problémy.
Vždy sú dve voľby, či cesty.
1. Loviť bez lanka a riskovať tak stratu šťuky, ale dokonale prezentovať nástrahu bez rušivých elementov, ktoré spôsobuje použité lanko.
2. Použiť lanko a mať tak ochranu pred šťučími zubami a tým aj relatívnu istotu neodkúsnutia sa úlovku, avšak na úkor menšieho počtu záberov.
Ak mám úprimne povedať, tak takmer vôbec lanko nepoužívam. Siahnem po jeho pomoci iba vtedy, ak lovím na vode, kde s určitosťou môžem predpokladať šťuku naozaj veľkých rozmerov. Nepoužívam však prehnane silné a neohybné „drôty“. Zaobstarávam si lanká skôr tenké, jemné a poddajné, aby čo v najmenšej miere ovplyvňovali chod mojej nástrahy svojou hmotnosťou a taktiež boli čo najmenej viditeľné vo vodnom prostredí. Farebné prevedenia v ktorých sa vyrábajú sú zelené, čierne, strieborné. Poddajnejšou a tenšou alternatívou oproti oceľovému lanku je kevlarové, alebo volfrámové lanko, ktoré sa môžu použiť i pri love s malými nástrahami.