Rusko 2008 – polostrov Kola (1. časť)

Články

Ľudia odjakživa majú nejaké sny a rybári nie sú v tomto žiadnou výnimkou. Niekto z nás sníva o ulovení veľkej ryby, niekto o riekach nepoznačených civilizáciou a obrovských množstvách rýb v nich, iný o expedíciach do neznámych diaľok s možnosťou dosýta si zachytať ryby. Ale zo všetkého je úplne najlepšie, ak sa podarí spojiť niečo takéto dohromady. Niekoho láka lov na mori, ďalší je schopný precestovať kilometre za írskymi šťukami a iný uprednostní lov pstruhov niekde v Argentíne. Mne sa podarilo si splniť v tomto roku jeden taký cestovateľský sen spojený aj s lovom rýb. Tým dávnym snom bolo navštíviť Rusko. Možnosti rybolovu v Rusku sú nekonečné, takisto, ako nekonečná je samotná táto krajina. Ja som sa rozhodol pre úplný sever Ruska, konkrétne pre polostrov Kola s možnosťou skúsiť si lov lososov. Polostrov Kola sa nachádza na severozápade európskej časti Ruska. V najširšom mieste má 405 km a na dĺžku 550 km. Väčšina územie leží za severným polárnym kruhom. Severné brehy obmýva Barentsovo more, na juhu Biele more. Západná časť polostrova je hornatejšia ako východná. Prevažná časť je ťažko dostupná, sú tu obrovské plochy neobývaných oblastí, močarísk a holej tundry. Len na juhu má krajina prívetivejšiu tvár a pokrývajú ju lesy typické pre tieto zemepisné šírky - tajga.

Klíma je na Kole veľmi osobitá a svojrázna – niečo medzi miernym a arktickým podnebím. Na severe polostrova, kde sa v zime 2 mesiace neukáže slnko sa môže zdať, že budú treskúce mrazy. Opak je pravdou a priemerná zimná teplota na severe je -14 stupňov. Je to spôsobené vplyvom teplého Golfského prúdu, ktorý tu výrazným spôsobom ovplyvňuje podnebie. V lete je v týchto oblastiach okolo 15 stupňov. Naopak v strede polostrova Kola a na juhu v zimných mesiacoch môžu mrazy dosahovať -40 - -50 stupňov. Zato leto je tu suchšie a citeľne teplejšie. Ešte jedna osobitosť je charakteristická pre počasie na Kole – počasie býva nestabilné, v zime sa často oteplí a v lete sa pritrafia silné ochladenia. Západ je teplejší ako východ, ktorý je vďaka rovinatému reliéfu charakteristický silnými vetrami a prudkými búrkami. Úžasným obdobím je takto na severe práve jún, kedy vrcholí polárny deň. Ten tu trvá od 21.5. do 22.7. a počas celej doby môjho pobytu snáď slnko ani nezapadalo. Svetlo po celý čas je niečo, na čo sa tak ľahko nezabúda. Keď sa k tomu vydarí aj počasie, že nie je príliš veterno a daždivo, nič nebráni skvelému lovu.

Polostrov Kola je jednou z oblastí s najvyšším počtom riek a jazier nielen v Rusku, ale na celom svete. Je tu okolo 110 tisíc jazier, pričom do tohto počtu sa zarátavajú len jazerá s plochou väčšou ako 10 ha. Riek a potôčikov je v oblasti na desaťtisíc. Rieky na polostrove Kola majú horský charakter. Hustota riečnej siete je ohromujúca. Rieky patria k úmoriu Bieleho alebo Barentsovho mora. Tie väčšie dosahujú dĺžku cez 200 km (Ponoj – 425 km, Varzuga – 262 km, Tuloma – 236 km, Streľna – 213 km, Jokanga – 206 km).

Vody polostrova Kola sú rajom pre rybárov. V tisíckach riek a jazier žije ostriež, sih, plotica, losos, lipeň, pstruh morský, pstruh potočný, jalec a šťuka. Záujem rybárov sa sústredí hlavne na ryby lososovité, predovšetkým na samotného lososa atlantického (salmo salar), ktorého tu miestny volajú sjomga. Lov tiahnucich rýb je povolený v čase ich ťahu na neresiská, pretože v tomto čase sa stanú ryby dostupnými pre rôzne spôsoby športového rybolovu. Loviť ryby bezplatne možno prakticky všade v jazerách. Výnimkou sú lososové rieky a priechodné jazerá, úseky rybárskeho priemyslu, rezervácie, kde je lov zakázany alebo je naň potrebné povolenie. Športový lov rýb je regulovaný oblastným zákonom murmanskej oblasti. V ňom je každoročne vždy pred začiatkom sezóny presne stanovené, aké množstvo lososov je možné v jednotlivých riekach vyloviť (podľa veľkosti rieky a počtu rýb tiahnucich do nej), termín, kedy začína sezóna a ceny povolení.

Do riek južného brehu polostrova Kola tiahne najväčšie množstvo lososov v Európe. Dlhé roky bola táto oblasť neprístupná pre športový lov kvôli jej strategickému významu a rozmiestneným vojenským základňam. Až na začiatku 90-tich rokov minulého storočia, kedy došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu, sa otvorili možnosti na cestovanie aj do týchto častí. Vtedy začali vznikať aj prvé rybárske kempy a na všetkých lososových riekach sa zaviedol licencovaný lov. Nietoré úseky riek sú vyhradené len na lov spôsobom „chyť a pusť“. Na každej rieke sú vymedzené úseky, kde je možné loviť lososov, morských pstruhov a potočákov na povolenky. Na jednu licenciu je dovolené privlastniť si len jedného lososa. Chránené lososové rieky sú Umba, Varzuga, Kica, Inďora, Ponoj, Jokanga, Východná a Západná Lica, Charlovka, Rynda, Kola, Tuloma. Na týchto riekach je možné loviť lososa zvyčajne od konca mája do konca septembra. Presný termín je vždy vyhlásený v pravidlách lovu platných pre príslušný rok. Na mnohých riekach je povolený lov len na muchu. Povolenky sú vydávané inšpektormi rybárskej stráže a na našich riekach boli 2 typy - licencia „chyť a zober“, platná na 6 hodín stála 400 rubľov (cca 350,- Sk). Po ulovení ryby je nutné licenciu uzavrieť a kúpiť novú. Tie už neboli, pretože sa vypredajú väčšinou hneď na začiatku sezóny. V prípade, že sa nevychytá povolený limit lososov na rieke, je možné ju ešte kúpiť aj v jesenných termínoch, na to sa však nedá spoliehať. Druhou možnosťou boli povolenky „chyť a pusť“ v cene 800 rubľov/deň (cca 700,- Sk) a platné od 6:00 do 24:00 hod.

Z rybárskeho hľadiska sú rieky na Kole veľmi rozdielne. Rieky na juhu a v strednej časti sú dlhé s neveľkým prevýšením a nachádza sa v nich veľa lososov vo váhovej kategórii 2 – 4 kg. Lososy nie sú veľké, pretože v týchto riekach je málo vodopádov a prahov a dĺžka týchto riek neumožňuje v dobe nízkeho stavu vody návrat späť do mora a ryby by museli čakať v rieke do ďalšej jari na vysokú vodu.

Najznámejšími riekami sa stali rieky Varzina, Alta, Varzuga, Umba, Kica, Ponoj, Olenica a Varzuga. Varzuga sa považuje za najrybnatejšiu rieku južného brehu polostrova Kola, nazývaného aj Terský breh. Pre nováčikov je to asi najlepšia varianta vyskúšať si lov lososov, aj keď priemerná hmotnosť lovených rýb je tu malá. Varzuga s celkovou dĺžkou 335 km vyzeká z jazera Varza v strede polostrova Kola a vlieva sa do Bieleho mora. Vo vrchnej časti sa nazýva aj Malou Varzugou. Na začiatku je to tichá kľudná rieka, široká 20 – 25 m s brehmi porastenými lesmi. Nižšie Varzuga tečie 40 km pomedzi močariská a potom nasledujú kaskádovité úseky.

Kica, jeden z prítokov samotnej Varzugy s dĺžkou 45 km, vyteká z jazera Ingijarvi (Kické jazero), ďalej preteká cez najhlbšie jazero polostrova Kola Umbozero. Hore je to divoká úzka rieka s kamenistými brehmi. Nižšie Kica tečie v nízkych brehoch so zmiešanými lesmi cez močaristé oblasti. Rieka je tu pomerne plytká, s veľkým množstvom nie príliš divokých perejí. Boli to jedny z riek, na ktoré som sa chystal.

Rieka Kica

Na európskom severe Ruska sa losos rozmnožuje v riekach Archangeľskej oblasti, v Karélii a samozrejme v Murmanskej oblasti na polostrove Kola. V posledných 15 rokoch sa počty lososov tiahnucich do riek v Rusku znížil. Najmenej citeľný je tento úbytok práve na polostrove Kola. Životný cyklus atlantického lososa možno rozdeliť na etapy života v slanej a v sladkej vode. Na rozdiel od pacifických druhov lososov, ktoré pri návrate do riek a po nerese v nich hynú, je schopný losos atlantický sa vrátiť do riek na neres aj 3 – 4 krát počas života. Ryby tiahnuce z mora na neres si vyberajú miesta, kde je čo najmenej nepriateľov ich ikier a čerstvo vyliahnutej mlade. Mladý losos žije nejaký čas v rieke a potom nasleduje migrácia do mora, kde dospieva. Po pobyte v mori sa opäť vracia do rieky, kde vyrástol, na svoj prvý neres. Každý losos sa vráti presne tam, kde sa narodil. Orientuje sa pri tom nielen chemickým zložením vody v rieke, ale v prvom rade slanosťou vody v miestach, kde sa v ústiach riek do mora mieša sladká voda so slanou.

Ryby tiahnuce na jar z mora do riek majú tmavý chrbát, svetlo strieborné boky a biele brucho. Na bokoch a na hlave má niekoľko tmavých škvŕn. Počas doby pobytu rýb v riekach a pri ich postupe proti prúdu im boky postupne temnejú až do tmavo medenej farby, na hlave a bokoch sa môžu objaviť aj červené škvrny. Dochádza k zmenám aj na vnútorných orgánoch v brušnej dutine, ktorú postupne takmer celú vypĺňajú pohlavné orgány. Samcom narastá typický hák na dolnej čelusti. Po ukončení neresu si losos nájde v riekach hlbšie jamy, kde aj prezimuje. V priebehu zimy časť lososov uhynie od vyčerpania. Na jar pri topení snehom a zvýšenej hladine sa ryby pomaly spúšťajú späť do mora. Losos tiahnuci do rieky na prelome jari a leta sa neresí ešte v ten istý rok na jeseň. Ryby z jesenného ťahu zimujú v rieke a neresia sa až v nasledujúcom roku. V riekach na severnej strane kolského polostrova väčšinou tiahnu ryby do riek iba na jar. Všetko to ale vždy záleží od viacerých faktorov a podmienok v danom roku, ktoré ťah lososov ovplyvňujú – teplota vody, stav vody v riekach, počasie a iné.

V septembri u rýb, ktoré natiahli na jar do rieky, dozrievajú ikry a mlieč. Neres sa začína, keď teplota vody klesne na 5 – 6 stupňov. Ten trvá priemerne od polovice septembra do polovice októbra a prebieha v niekoľkých vlnách v závisloti od teploty vody. Na jar sa losos po roztopení ľadov začne spúšťať dole po rieke do mora. Kvôli dlhému hladovaniu vyzerajú ryby dosť zúbožene – veľká hlava a chvostová plutva a medzi tým vychudnuté telo.

Losos atlantický (Salmo salar)

A práve počasie zohráva pri love lososov jednu z rozhodujúcich úloh a výrazným spôsobom ovplyvňuje úspešnosť lovu. Všeobecne sa na Kole považuje za najlepšie obdobie na lov lososov koniec mája až jún a potom koniec augusta až október. Najmä jesenný ťah však býva veľmi diskutabilný a je to určité riziko. Takisto počasie už býva na jeseň nestabilnejšie, často prší a fúka silný vietor. Cítiť nastupujúcu zimu a výsledky môžu byť v tomto čase už neisté. Začiatok sezóny zase môže ovplyvniť topiaci sa sneh a zvýšená hladina riek, ktorá komplikuje lov. Vysoká voda na jar je však prvým signálom pre ryby zhromažďujúce sa v ústí riek v mori a odštartuje ťah lososov. Trafiť sa do správneho termínu je asi zo všetkého najdôležitejšie. Dobré je si zistiť aj vzdialenosť kempu a miesta lovu od mora, čo môže byť vodítkom pre výber konkrétnej lokality.

Druhým problémov na Kole sú komáre. Akonáhle sa výraznejšie oteplí (zvyčajne v druhej polovici júna), v nekonečných bažinách a močariskách sa ich začnú liahnuť miliardy. Preto by vo výbave rybára smerujúceho na Kolu v tomto období nemali chýbať repelenty (aspoň 2 rôzne, keby jeden z nich nebol dostatočne účinný) a moskitiéra. Posledným zásadným problémom tu môže byť organizácia takejto rybačky a samozrejme od toho sa odvíjajúca cena. Kola je jednou z najdrahších destinácií na rybolov na svete. Vzhľadom na odľahlosť a nedostupnosť mnohých riek na Kole je nutná preprava vrtuľníkmi. V tomto roku sa hodina letu pohybovala okolo 65.000 rubľov (cca 60.000 Sk). Platí sa cesta na rieku, platí sa cesta vrtuľníka späť a potom samozrejme vrtuľník musí priletieť na konci rybačky pre vás - takže opäť dve cesty. Letecké presuny sú minimálne hodinu až hodinu a pol dlhé a tak si náklady dokáže každý spočítať. Aj keď sa do vrtuľníka zmestí aj 10 rybárov, ktorý sa skladajú na túto cestu, nie je to celkom optimum, pretože takéto množstvo ľudí na jednom úseku rieky, ktorý prislúcha k danému kempu, už cítiť. Do týchto oblastí sa predsa nechodí preto, aby ste sa na každom kroku potkýňali o iného rybára. Existujú samozrejme aj rieky dostupné autami, ale podľa toho to na nich aj vyzerá. Väčšinou pretlak rybárov nielen z Ruska, ale aj zo Škandinávie, z pobaltských krajín a v podstate z celého sveta, ktorí už pravidelne navštevujú túto oblasť na severe Ruska. Z toho vyplýva veľký tlak na tieto vody a malý počet ulovených rýb. Za najlepšie a tým pádom aj najdrahšie rieky sa považujú tie najodľahlejšie. K tomu treba prirátať ceny za stravu, ubytovania a povolenky. Ceny môžu dosahovať skutočne závratné výšky a v tomto roku cena za 7-dňovú rybačku v najlepšom týždni na jednom z luxusnejších kempov na Jokange vychádzala na 20.000 EUR. Ale už aj na mnohých iných riekach začínajú byť bežné ceny vo výške 650,- EUR/deň. A to už je teda riadne peklo. K tomu všetkému treba samozrejme prirátať náklady na dopravu do Ruska a víza, čo však je oproti ostatným položkám zanedbateľná časť rozpočtu.

Preto som sa pri plánovaní tejto cesty snažil využiť čo najrozumnejšie všetky tieto dostupné informácie a podľa toho vybrať lokalitu, aby sa tam dalo aj niečo chytiť a samozrejme, aby to bolo aj cenovo relatívne dostupné. Pomaličky som začal zbierať informácie o tejto časti Ruska a možnostiach rybolovu tam. V dnešnej dobe internetu to nie je až tak veľký problém a dá sa dopracovať prakticky ku všetkému. Kúsok po kúsku, čriepok po čriepku začala nadobúdať mozaika konkrétne obrysy. Ako sa začali pomaly rysovať možnosti, stúpalo aj moje presvedčenie, že by to mohlo byť realizovateľné. A tak prišiel deň, kedy som sa definitívne rozhodol a začal sa niekoľkomesačný kolotoč príprav a organizačného zabezpečenia celého výletu. Postupne som riešil problémy s vízami do Ruska, dopravou, organizačným zabezpečením celého pobytu. Ani som sa nenazdal a pomaly sa blížil termín odletu. Všetko sa napokon podarilo dotiahnuť do zdarného konca a nič už nebránilo v ceste do neznáma na ďaleký sever Ruska.