Predslov
Pred dvomi rokmi som bol požiadaný Jožkom Kutným zo Sports-u a následne aj redakciou Slovenského rybára, či by som po viacerých článkoch a hlavne po mojej prvotine o pstruhoch „Čaro pstruhových potokov ma opantalo“ nenapísal seriál o prívlači (po ukončení dlhoročnej spolupráce s uvedeným časopisom som bol šéfredaktorom Poľovníctva a Rybárstva požiadaný o jeho dokončenie a poskytnutie). Článkov som napísal už naozaj dosť,  ale seriál, tak to je „iná káva“. Po chvíľkovom zaváhaní som dal súhlas a sa do toho pustil. V tom čase som však ešte netušil, aká s tým bude robota. Náročná, ale zároveň krásna. Nakoľko sa v posledných rokoch intenzívne venujem hlavne lovu pstruhov, rozhodol som sa svoje doterajšie skúsenosti a zážitky zhrnúť do jedného kompaktného celku, kde je úplne všetko od „A do Z“. Potulkami za pstruhmi som najazdil a nachodil stovky kilometrov. Lovu, testovaniu nástrah a náčinia, mapovaniu revírov, foteniu a v neposlednom rade písaniu som venoval stovky hodín. Snažil som sa o to, aby to nebolo len o náčiní, nástrahách, taktike a technike lovu pstruhov ale aj o vhodných podmienkach lovu, prirodzených stanovištiach, vplyve počasia, ich prirodzenej potrave a v neposlednom rade aj o prírode a krásnych zákutiach našich pstruhových revírov. Snažil som sa o to, aby si na svoje prišli nie len skúsenejší vláčkári a pstruhári, ale hlavne tí menej skúsení a začínajúci. Nepasujem sa za odborníka na pstruhy a som skôr „samorastom“, ktorý sa do lovu pstruhov zamiloval a ktorý sa chce v ňom neustále zlepšovať. Hoci nepatrím ani medzi špičku našej súťažnej prívlače, dúfam že moje rady a skúsenosti z ľahkej a ultraľahkej prívlače dopomôžu niektorým vláčkárom byť ešte úspešnejšími v love pstruhov, ale aj ostatných dravcov.

Krásny potočák ulovený na vobler

Môj koníček, príroda, rodina a priatelia medzi ktorých patrí mnoho vláčkárov aj pstruhárov z celého Slovenska, sú mi nadovšetko drahí a vzácni obzvlášť po tom, čo som prekonal začiatkom tejto pstruhovej sezóny vážne zdravotné problémy, pri ktorých mi išlo doslova o život. Veľmi ma podržali a aj vďaka nim, mojej silnej náture a pevnej vôli som späť a môžem sa naplno venovať svojmu koníčku. Vďaka tomu som mohol dopísať aj seriál a podeliť sa s vami o skúsenosti a zážitky. O ich zverejnenie na webe Klubu prívlače ma požiadal môj dlhoročný priateľ Peťo Zachar, vynikajúci pretekár, spoluzakladateľ nielen Klubu prívlače, ale aj súťažnej prívlače na Slovensku. Nakoniec mi dovoľte, aby som seriál venoval pamiatke troch mne veľmi blízkych ľudí, ale žiaľ už nebohých športových rybárov. Prvým je môj otec (bývalý člen výboru MsO SRZ Levice a Rady SRZ v Žiline), ktorý mi bol vzorom a najlepším kamarátom. Bol to práve on, kto ma priviedol k športovému rybolovu aj prívlači, ktorý ma naučil spoznávať a vážiť si prírodu a dobrých ľudí. Druhým je Peťko Junek (niekdajší vedúci družstva LRU v plavačke v Leviciach), s ktorým som zažil nespočetne krásnych rybačiek a ktorý mi ako prvý dopodrobna porozprával o jeho niekdajších zážitkoch z lovu pstruhov na riekach Kysuca a Rajčianka. S nemým úžasom som ho počúval a závidel. Ani vo sne ma vtedy nenapadlo, že raz budem mať šťastie všetko to krásne zažiť. Hoci sa presťahoval do Levíc, kde sa oženil a až do smrti žil, srdcom zostal Kysučanom. Vyrastal a dlhé roky žil totiž v Kysuckom Novom Meste. A Kysučanom bol aj môj tretí priateľ Janko Čičman, vynikajúci človek a športový rybár telom aj dušou, zakladateľ súťažnej prívlače na Kysuci. Bolo mi cťou a potešením, že som mohol loviť aj na ich úbľúbených a krásnych riečkach a mohol kráčať aj v ich šľapajach. Petrov zdar!

Prívlač. Je to koníček, vášeň, šport, relax, adrenalín, filozofia či dokonca diagnóza? Tak v mojom prípade je to všetko dokopy, som ňou doslova posadnutý. O tejto vysoko športovej technike lovu sa napísalo, a som presvedčený, že ešte napíše, mnoho zaujímavých článkov a vyjde veľa publikácií. Sú to väčšinou súhrny skúseností špecialistov lovu na prívlač sumcov, šťúk, zubáčov, boleňov, hlavátok a v neposlednom rade pstruhov. Donedávna som sa nešpecializoval vyložene na lov niektorého zo spomenutých druhov, aj keď som najviac preferoval zubáča a šťuku. Na svoje som si prišiel aj pri love jalcov či ostriežov. Pred časom mi však doslova učaroval práve lov pstruhov, ktorému sa intenzívne venujem už niekoľko rokov. Aj keď som vláčkarom z juhozápadného Slovenska a v našich tokoch sa pstruh vyskytuje len ojedinele, neľutujem čas a náklady s tým spojené, aby som sa za súbojmi s bodkovanými a dúhovými bojovníkmi vydával čoraz intenzívnejšie na pstruhové revíry po celom Slovensku. Pochodil som ich viacero, ulovil stovky potočiakov a dúhakov, obohatil sa o nové skúsenosti a nezabudnuteľné zážitky. Lov pstruhov mi zakaždým prináša nesmiernu radosť. Tú som mal aj pri ulovení prvého jazeráka, sivoňa či lipňa. Kráľovná lososovitých vôd hlavátka sa mi zatiaľ vyhýba, ale určite si na ňu v najbližšom období posvietim.

Malý, ale pekný. Bodaj by ich bolo čo najviac v našich potokoch.

Moje najobľúbenejšie

Svoje prvé jalce a šťuky som nachytal na menších tokoch a vodných nádržiach (VN) v blízkosti môjho bydliska. Najviac mi učaroval lov na neďalekej malej riečke Sikenica (vyviera pod najvyšším vrchom Štiavnického pohoria Sitnom a preteká nádhernou Horšianskou dolinou, vzdialenou len niekoľko kilometrov od môjho bydliska) a na Hrone. A práve Hron je zároveň aj jedným z mojich najobľúbenejších pstruhových revírov. Okrem toho, že horné Pohronie a jeho okolie je naozaj nádherné, spája sa s ním jedna kuriozita. Dominuje mu totiž Kráľova Hoľa, ktorá darovala Slovensku až 4 rieky. Okrem Hrona je to aj Hornád, Čierny Váh a Hnilec. Hlavne z časového aspektu najčastejšie vyrážam na najbližšie pstruhové potoky pri Novej Bani, Žarnovici, Krupine a Banskej Štiavnici, ktoré sú „mojimi“ tréningovými a testovacími revírmi, kde využívam skoro výlučne ultraľahkú prívlač. Na Slovensku je našťastie dostatok kvalitných pstruhových revírov s čarokrásnou prírodou, či je to už na hornom Pohroní, Považí, Liptove, Kysuci, Turci, Orave, pod Tatrami alebo v Slovenskom Raji. Práve so Slovenským Rajom a konkrétne s Dedinkami, ma spájajú prvopočiatky lovu pstruhov, kam ma v roku 1997 prvýkrát zobral kamarát, „starý dedinský vlk“, Stando. Popri Hrone sú Palcmanská Maša a Hnilec mojou „srdcovkou“, revírmi, ktoré každoročne viackrát a veľmi rád navštevujem. Postupne som mal možnosť chytať na viacerých VN, kde sa rád vraciam a lovím hlavne dúhaky. V ostatných rokoch mi však učarovali hlavne pstruhové potoky, vrátane tých, ktoré boli pre mňa dovtedy menej známe či úplne neznáme, ako napríklad nádherná Litava či Rajčianka.

Rozrastá sa aj výbava

Postupne pribúdali a stále pribúdajú nielen revíry, ktoré navštevujem, ale hlavne nové skúsenosti z lovu pstruhov. Veľmi mi pri tom pomáhajú aj skúsenosti zo súťažnej prívlače, ktorej sa venujem od jej vzniku na Slovensku. V nej mám celý rad priateľov, vynikajúcich pretekárov a zároveň skúsených pstruhárov, ktorí mi v mnohom pomohli a poradili. Vďaka nim a súťažiam som sa zdokonalil najmä v ľahkej a ultraľahkej (UL) prívlači, ktorú využívam veľmi často aj pri love pstruhov (a nielen tých) na tokoch ale aj na VN. Svoj vláčkarsky arzenál som pochopiteľne doplnil o zodpovedajúcu výbavu na lov pstruhov - pstruhové špeciály a jigové prúty, menšie navijaky, vobleríky, rotačky, plantavky, strímre, marmyšky, menšie gumky - twistre, rippre, nymfy, smáčiky, ráčiky, larvy, červíky..., jigové háčiky a prívlačové vlasce menších priemerov.

Za napredovanie a prvé úspechy som najviac povďačný môjmu priateľovi Palimu, ktorý je doslova vláčkarom - fanatikom. Je síce pravda, že som ho pred mnohými rokmi zasvätil do tajov prívlače práve ja, ale na druhej strane je to práve on, kto ma zobral na „moje“ prvé pstruhové potoky a zasvätil do tajov lovu pstruhov. Aj keď som nadobudol naozaj celý rad skúseností a slušnú prax, vždy sa mám čo zlepšovať, hlavne v taktike a technike lovu. Je len samozrejmosťou, že cestou k úspechu je aj neustále sledovanie správania sa pstruhov v ich prirodzenom prostredí, v rôznych ročných obdobiach a meniacich sa prírodných podmienkach. Popri tom je potrebná správna voľba náčinia, nástrah a hlavne veľa vychádzok k vode, množstvo prejdených a prebrodených kilometrov, desaťtisíce nahodení, kilometre natočených vlascov a v neposlednom rade je potrebná dobrá kondička, flexibilita, výdrž a trpezlivosť. Prívlač je náročná ale krásna, naozaj vysoko športová technika lovu, ktorú milujem a ktorú využívam aj pri love bodkovaných a dúhových krásavcov, pstruhov.

Potočák z Gaderskej doliny

Výber stanovišťa

Je logické, že ak chceme byť v love úspešní, mali by sme čo možno najlepšie spoznať prirodzené stanovištia rýb v revíroch, na ktoré sa vyberieme. To platí pri všetkých technikách lovu, prívlač nevynímajúc, u všetkých druhov rýb a samozrejme, obzvlášť pri love pstruhov. Aj preto je dôležité pozorovanie. Ich správanie sa mení v jednotlivých ročných obdobiach, za rôznych klimatických, atmosférických a svetelných podmienok, stavu vody, konkrétneho druhu potravy, ktorý v danom čase uprednostňujú a podobne. Ak sú tieto faktory porovnateľné a opakujú sa v závislosti od ročného obdobia, na základe dlhodobého pozorovania a porovnávania dokážeme ich stanovištia a výskyt lepšie lokalizovať. Pstruhy majú naprogramované svoje správanie nielen podľa uvedených podmieňujúcich faktorov, ale ich aktuálny výskyt a početnosť sú dané napríklad aj vhodnými podmienkami pre ich rozmnožovanie sa, či prítomnosťou predátorov. Veľa záleží aj na množstve a pravidelnosti ich vysádzania. Inak sa správajú čerstvo vysadený pstruh, tzv. granulák, a inak starší „domorodec“. Ten už toho preskákal viac, napríklad nápory pstruhárov na začiatku sezóny a pozná ostrosť ich háčikov. Je opatrnejší, skúsenejší, dominantnejší, má svoje zvyklosti a správa sa viac teritoriálne. To znamená, že si okrem iného, ako hlavné stanovište (a zároveň úkryt) prednostne zvolí tie najlepšie miesta, kde je v bezpečí a odkiaľ môže vyrážať na lov, či čakať na chutné porcie, ktoré mu priplaví prúd vody.

Potrava pstruhov

Potravinový reťazec pstruhov je prirodzene rôznorodý. Je to hlavne rybia mlaď, ktorú loví - čereble, jalce, ostrieže, ovsienky, plosky, beličky, plotice ale aj ostatné druhy rybiek, nevynímajúc menšie súkmeňovce. Medzi jeho obľúbenú potravu patria aj rôzne vo vode žijúce živočíchy - kriváky, potočníky, pošvatky, nymfy, ráčiky, pijavice, patentky, žubrienky (vrátane lariev či vajíčok), ale aj do vody popadané červy a húsenice a predovšetkým náletový hmyz - mušky, podenky, chrústy, včely, osy, lienky. Výskyt a dostatok určitého živočíšneho druhu potravy závisí od konkrétneho ročného obdobia a vhodných podmienok jeho rozmnožovania. Vidieť loviť hlavne statnejšieho pstruha je hotový zážitok. Je neuveriteľne rýchly a málokedy svoju obeť minie. Mal som to šťastie, keď som to krásne divadlo videl na jednom z úsekov horného Hrona, kde statný potočiak čakal na vhodnú príležitosť skoro až nehybne schovaný v priehlbine za veľkým kameňom. Po určitej chvíľke čakania som postrehol, ako razantným výpadom vrazil medzi nič netušiaci húf malých rybiek, ktoré takmer povyskakovali na breh. Nebyť však toho, že som sa k tomuto miestu doslova priplazil a mal polarizačky, by som sotva niečo také zažil a uvidel. Pri hojnosti náletové hmyzu som často sledoval, ako sa neraz celé húfy pstruhov doslova pasú na hladine či v stĺpci vody. Vidieť to ako krúžkovanie, šplechnutie, zvírenie. Inokedy zase doslova „vysávajú“ rôzne maškrty zo dna - z nánosov, prekážok, spod kameňov.

Autor seriálu na hornom toku Hrona

Prirodzené a neprirodzené zmeny

Ich stanovištia a správanie sa menia podľa toho, ako sa menia všetky uvedené faktory. Obmieňajú sa však aj vtedy, ak do toho vstupujú a ich ovplyvňujú rôzne prírodné okolnosti - búrky, záplavy, suché obdobia, zosuvy brehov, nánosy a často aj necitlivé zásahy človeka ako sú neprimerané regulácie, výruby pobrežnej vegetácie, znečistenia vody. Aj tieto faktory prispievajú vrchovatou mierou k negatívnym zmenám v hojnosti a sortimente tradičnej potravy pstruhov a hlavne menia charakter ich prirodzeného prostredia. Preto sú neraz nútené vyhľadávať nové vhodné miesta, meniť úkryty, svoje stanovištia. Našťastie máme na Slovensku ešte dostatok pstruhových revírov, kde majú takých miest dostatok a sú tam pre ne vytvorené dobré životné podmienky. Ide o vodné nádrže a úseky tokov, do ktorých sú pravidelne vysádzané, kde sa môžu rozmnožovať a rásť, majú dostatok prirodzenej potravy, kde je dôsledne zabezpečená ich ochrana a kde ich nedrancujú rybári - mäsiari. Takéto vhodné podmienky sú vytvorené samozrejme na vyhlásených neresiskách - chovných úsekoch pstruhových a lipňových pásiem, ale aj na revíroch s režimom chyť a pusť (Hron, Poprad, Váh, Turiec, Hnilec, Rajčianka, Belá a mnoho menších potokov, VVN Bešeňová). Pre úspešný lov sú logicky najlepšie tie úseky, kde sa pstruhy v konkrétnom období a čase vyskytujú, kde prijímajú potravu a lovia, kde sú dobré podmienky a predpoklad, že môžeme uspieť našou technikou lovu.

Stanovištia pstruhov sú v niektorých prípadoch podobné, ale väčšinou odlišné na tokoch a na vodných nádržiach. O tých, ktoré sú podľa mojich skúseností najvhodnejšie, si podrobnejšie povieme v druhej časti seriálu o pstruhoch.

Robo Fülöp