Perfektné spoznanie a zmapovanie revírov, kde chceme loviť, nám umožní lepšiu lokalizáciu stanovíšť rýb (v našom prípade pstruhov), ktoré nám spolu s neustálym zdokonaľovaním sa v technike a taktike lovu dávajú väčšie šance byť úspešný v love. V druhej časti seriálu sa podrobnejšie pozrieme na vodné toky a nádrže a povieme si viac o nástrahách.

Vodné toky

Riek, riečok a potokov s výskytom lososovitých rýb je našťastie na Slovensku dostatok a rybám sa darí nielen na mnohých pstruhových, ale aj na lipňových a niektorých kaprových vodách. V ostatnom období som si zamiloval lov pstruhov práve na vodných tokoch. Okrem toho, že ich obklopuje väčšinou čarokrásna príroda, ma fascinuje aj rôznorodosť jednotlivých úsekov, koryta, pobrežných partií a hlavne toku. To zaručuje veľkú rozmanitosť ich stanovíšť, čo automaticky zvyšuje aj početnosť vhodných miest na lov. Sú lokality, kde sa k nim dostaneme aj z brehu, ale je mnoho takých, kde sa dostaneme len zabrodením. U mnohých tokov sú niektoré úseky dosť podobné, ale väčšinou je ich charakter odlišný, špecifický. Sú aj také, kde je tok prevažne jednotvárny - niekde prúdivejší, inde pomalší (hlavne u regulovaných a s menším výškovým prevýšením a členitosťou).

Stanovištia pstruhov

Každý tok je však v niečom jedinečný a poskytuje mnohé vhodné stanovištia pstruhom. Často to bývajú miesta s prekážkami ako sú skaly, balvany, či do vody popadané stromy a ich konáre. Bývajú to aj rôzne zlomy a miesta, kde sa mení charakter toku. Sú to napríklad rozhrania prúdov, tzv. vracáky, meandre, výmole, miesta pod a nad kaskádami (splavmi), ale neraz aj široké hlbšie pláne (tam sa spolu s lipňami, sivoňmi ale aj ostatnými rybami rady pasú na muškách, popadaných do vody), prípadne pobrežné partie s hustou vegetáciou. Hlavne v letných mesiacoch pstruhy vyhľadávajú prúdivejšie úseky, kde je voda dostatočne prekysličená a studenšia. V teplých slnečných dňoch sa veľmi rady zdržujú v tôňach stromov. Tie im svojimi husto zarastenými konármi vytvárajú príjemný tieň, ktorý ich chráni pred lúčmi slnka, ale aj pohľadmi rybárov. Obzvlášť to platí v tom prípade, ak konáre visia tesne nad hladinou.

Typickým stanovišťom pstruhov sú aj cestné a železničné mosty, či lávky pre peších (vrátane ich pilierov), kde nájdu zároveň aj určitú ochranu pred predátormi - rybármi ale napríklad aj pred kormoránmi a ostatnými dravcami. Najtypickejším a najčastejším stanovišťom pstruhov v prúdoch, ale aj v tíšinách s otvorenou vodou, sú miesta za rôznymi balvanmi a skalami. Na týchto miestach sa cítia pomerne v bezpečí a zároveň tu striehnu na popadané maškrty a neopatrné či zranené rybky.

Zmeny stanovíšť

Ako som už v prvej časti spomenul, pstruhy svoje stanovištia menia na tokoch ale aj vodných nádržiach podľa zmien počasia, stavu vody, svetelných podmienok, výskytu potravy, ale aj v závislosti od ostatných podmieňujúcich faktorov. Tie sa v mnohom podobajú, ale aj odlišujú. U tokov to môžu byť - oproti nádržiam - navyše aj meniaci sa charakter koryta, regulácie, prívalové dažde, zosuvy brehov, prudké kolísanie hladín, do vody popadané stromy, konáre a podobne. Na tokoch musíme pri love pstruhov vynaložiť väčšie úsilie, prejsť neraz dlhé kilometre, aby sme objavili tie „najhorúcejšie miesta", ich stanovištia.

Obr. 1

Obr. 2

Na obrázkoch č. 1 a 2 vidieť typické stanovišťa pstruhov, ktoré vďaka rozmanitosti charakteru daného úseku (rôzne hĺbky vody, prúdy a ich rozhrania, tíšina, výmoľ, rozličné prekážky - kamene, balvany, spadnutý strom) sú obľúbeným v rôznych časových obdobiach, za odlišných klimatických podmienok a pri meniacom sa stave vody.

Vodné nádrže (VN)

Tak ako je to v prípade tečúcich tokov, takisto aj pri VN je mnoho faktorov vplývajúcich na stanovištia pstruhov. Tie spoločné som spomenul hlavne vo všeobecnej časti. VN majú samozrejme podobný, ale aj celkom iný charakter a takisto majú svoje špecifiká. Odlišujú sa v závislosti od veľkosti plochy, objemu a hĺbky vody, reliéfu dna, typu pobrežia, výskytu vegetácie a prekážok. V oboch prípadoch záleží na tom, v akej nadmorskej výške a v akom geologickom prostredí sa lokality nachádzajú. No a aby som nezabudol, rozlišujeme ich hlavne podľa toho, či sú tzv. prietočné alebo uzavreté. To všetko má vplyv aj na stav vody (zloženie, čistota, teplota, kolísanie hladiny), charakter a čistotu dna (usadeniny), druhové obsadenie rýb a rôznorodosť potravy.

Výhody i nevýhody

Uzavreté VN majú voči prietočným výhodu hlavne v tom, že nie sú znečisťované prívalovými vodami, nánosmi a rôznymi nečistotami, hladina je ustálenejšia, kvalita vody je väčšinou vyššia. Obsádka pstruhov a sivoňov tu nie je decimovaná inými dravcami a ostatnými, v lososovitých vodách nežiadúcimi druhmi rýb, ktoré sa sem môžu dostať len vinou človeka a nie prirodzenou cestou. Tie by mohli byť vážnym konkurentom v potrave a zároveň zdrojom rôznych chorôb. Naopak prietočné VN majú zase výhodu voči uzavretým hlavne v tom, že pstruhy majú širší sortiment potravy vďaka prítokom. Je to v neposlednom rade i možnosť vydávať sa hore prúdom za potravou, ale aj na neres. Takéto VN môžu byť tým pádom zarybňované aj prirodzeným spôsobom, vďaka samovýteru. Charakteristickou črtou pre ne sú pochopiteľne hrádze a výpustné telesá s tzv. betónovými lavicami, ktoré vytvárajú zlomy medzi nimi a dnom. Všetky uvedené faktory majú vplyv na stanovištia pstruhov.

Kde je potrava, tam sú pstruhy

Samozrejme, že aktivita pstruhov a ich aktuálne stanovištia na VN sú rovnako ako u tokov závislé od ročného obdobia a už spomenutých aktuálnych prírodných podmienok. Veľa záleží aj na období a hojnosti konkrétnej potravy, ktorú práve uprednostňujú. Môžu to byť rôzne druhy vo vode sa nachádzajúcich plevelných rýb, ale aj vlastní mladší súkmeňovci. No a rybky sa často zdržujú či skrývajú na rôznych miestach (na dne, na hladine alebo v stĺpci). Pstruhy v čase hojnosti aj na VN neraz uprednostňujú na dne sa nachádzajúce vodné živočíchy a ich larvy. Sú aj obdobia, keď im (ako je to aj u tokov) vietor do vody strháva a priveje rôzne mušky a iný náletový hmyz, alebo im ho prináša prúd vody spolu s ďalšími maškrtami. Vtedy je ale neraz umením ich prekabátiť našou technikou lovu a umelou nástrahou. Od smeru a sily vetra i prúdu závisí, či je to pri brehoch alebo vo vzdialenejších miestach. Okrem tohto a spomenutých lavíc sú obľúbenými stanovišťami pstruhov hlavne prítoky, rôzne vo vode sa nachádzajúce prekážky, zlomy (prudšie zmeny hĺbok), potopené stavby, ostrovy, zátoky, pobrežná vegetácia (stromy, riasy, šariny) a podobne.

Obr. 3

Na obrázku č. 3 som sa snažil znázorniť väčšinu spomenutých stanovíšť. Všimnite si aj prirodzené, ale aj spätné prúdy, ktoré sa menia podľa mohutnosti prítoku a pri regulácii aj podľa výšky hladiny (objemu) vody. Len čo je prúd mohutnejší, prináša pstruhom viac potravy a vtedy sa k nim premiestňujú. Hlavne na spodnom úseku sa pred výpustným telesom prúdy točia a odkláňajú späť od smeru prítoku a roznášajú potravu do určitého priestoru. Je to hlavne vtedy, keď sa po predchádzajúcich prívaloch a zdvihnutí hladiny vody jej prítok ustáli, objem zmenší a vypúšťanie vody zredukuje privretím výpustného zariadenia. Na lokalizovanie a znázornenie stanovíšť pstruhov je okrem využitia sonaru prospešné aj to, ak si po zmapovaní hĺbok a reliéfu dna vyhotovíme, okrem plošného, aj priečne náčrty.

Výber nástrah

V oboch prípadoch – teda pri stanovištiach pstruhov ale aj pri výbere nástrah – je to naozaj individuálne. Veľa záleží na charaktere tokov a VN, ako aj na období, v ktorom pstruhy uprednostňujú konkrétne druhy potravy: rybky, kôrovce, červy, larvy, hmyz. Snažím sa pri tom držať hlavne týchto faktorov, aj keď často a rád experimentujem. Niekedy sú pstruhy priam agresívne, žravé a je im skoro jedno, ktorú nástrahu im ponúknem. Dosť často sú však skoro až apatické a je doslova umením ich prinútiť k záberu. Mnohokrát skúšam všetko možné a nič. Po každom úspechu či neúspechu sa však snažím situáciu zhodnotiť a analyzovať príčiny. Zakaždým si zapíšem všetky potrebné údaje do zápisníka (dátum a miesto lovu, čas, stav vody a počasia a samozrejme úspešné nástrahy). To všetko mi dáva veľmi prospešné štatistické údaje a napomáha byť v love úspešnejší.

Neustále experimentujem

Práve na základe vyhodnotenia všetkých údajov z predošlých lovov sa rozhodujem, ktoré úseky a stanovištia na lov si zvolím a ktoré nástrahy nasadím ako prvé. Niekedy sú to agresívne rotačky či voblery a niekedy menej agresívne nástrahy. Podľa danej situácie a podmienok neraz nasadím aj iné druhy nástrah: plandavky, rôzne gumky, strímre či dokonca marmišky. A pravdaže experimentujem a skúšam ich za rôznych svetelných podmienok a volím rôzne farebné odtiene. Snažím sa byť aj v tomto čo najviac flexibilný a skúšam dovtedy, kým sa nedostaví úspech. Ak sa to viackrát zopakuje a pri porovnateľných podmienkach a s konkrétnou nástrahou, tak som získal ďalší užitočný štatistický údaj, ktorý si zapíšem a nástrahu zaradím medzi svoje „tutovky" (aj keď „totálne tutovky" neexistujú, osvedčené nástrahy však určite áno). Kým som sa však dopracoval k tomu, aby som ich mal dostatočné množstvo a mohol zaradiť do svojho arzenálu, musel som nielen najazdiť a nachodiť, ale hlavne nakrútiť stovky a stovky kilometrov vlasca a odskúšať nepreberné množstvo rozličných nástrah. U jednotlivých druhov nástrah uvediem tie najúspešnejšie na lov pstruhov (aj s ich opisom), ako aj faktory, ktoré ma ovplyvnili pri ich výbere.

Uchytenie nástrah a použité uzly

Popri výbere nástrah je dôležité aj ich kvalitné a účinné uchytenie k vlascu či šnúre, respektíve pripnutie ku karabínke. Na rozdiel od niektorých vláčkárov, skoro u všetkých nástrah a pri každej technike prívlače používam na tento účel z viacerých príčin odopínacie karabínky s obratlíkmi. Výnimkou sú iba malé jigové nástrahy a marmyšky, ktoré viažem priamo na vlasec, aby hlavne pri technike lovu „natriasaním" neboli v krištáľovo čistej vode vďaka karabínke pstruhom podozrivé. Je to hlavne pri love z brehu na malých potokoch, kde sa snažím pstruhy loviť v malých jamách. Tam sa ukrývajú väčšie jedince. Pri tejto skoro až vertikálnej technike lovu s minimom navíjania nedochádza k prekrúcaniu vlasca. Hlavným dôvodom používania karabínky s obratlíkom u ostatných nástrah (hlavne rotačiek) je práve zábrana proti prekrúcaniu vlasca. Výhodou je aj rýchlejšia možnosť ich výmeny. Veľkosť a hmotnosť musia byť prispôsobené nástrahe. Vôbec sa mi nepotvrdilo, že napríklad u menších a ľahkých voblerov má pridanie takej karabínky negatívny vplyv na ich chod, ako to tvrdia niektorí vláčkári. Neraz sme spolu s kamarátom Paľom lovili na rovnaké nástrahy, pričom on použil známy rapalovský uzol (obrázok č. 4) a ja malú odopínaciu karabínku. Nespozoroval som žiadny rozdiel v chode ani v účinnosti nástrah.

Obr. 4 (Rapala uzol)

Chyba býva skôr v tom, že u niektorých výrobcov nie sú minivobleríky pri určitej sérii celkom identické a nechodia rovnako hlavne kvôli odchýlkam vo vyhotovení úchytného očka. Vtedy nezostáva nič iné, len zobrať do rúk kombinačky a opatrne ho doladiť vyhnutím do strany, či už vodorovne alebo zvisle. Na pripevnenie karabínky používam jednoduchý, ale veľmi účinný uzol (obrázok č. 5). Cez očko karabínky pretiahnem vlasec tak, že vytvorím 3 menšie slučky (u mininástrah s malými očkami 2), ktoré pridŕžam medzi palcom a ukazovákom, koniec vlasca cez ne 3x prevlečiem, dobre zatiahnem (protiťahom vlasca a karabínky) a koniec odstrihnem.

Obr. 5

Druhým známym je tzv. rýchlouzol (obrázok č. 6). Po prevlečení vlasca cez očko karabínky sa vytvorí jedna malá slučka, tá sa pridrží medzi prstami a koniec vlasca sa 5-7x obtočí okolo vlasca, pretiahne cez oko, zatiahne a koniec odstrihne.

Pri úspešnosti lovu neraz rozhodujú aj také maličkosti, akým je správne uchytenie nástrahy a preto uzlom venujem zvýšenú pozornosť.

Robo Fülöp