V predchádzajúcej časti sme si charakterizovali vodné toky a nádrže, vhodné stanovištia pstruhov a lovu. Definoval som aj ovplyvňujúce faktory pri výbere nástrah a pridal som aj konkrétne uzly, ktoré sú najosvedčenejšie na ich uchytenie a naviazanie karabinky. V tretej časti budeme pokračovať s opisom zostrojenia zostavy sbiro a prejdeme na moje osvedčené nástrahy.

Sbiro a jeho použitie

Sbirá (bombery) sú ideálne nosiče nástrahy do väčších vzdialeností. Nie som síce ich veľkým prívržencom, ale nikdy nechýbajú v mojej výbave, hlavne pri návštevách rozľahlejších vodných nádrží. Nasadzujem ich výhradne len v období, keď sa pstruhy zdržujú ďalej od brehu, nedokážem k nim nástrahu z brehu dohodiť a ani sa priblížiť na dohodenie z člna. Vždy mám však na zreteli dôležitú zásadu, že ryby nesmiem pri tom rozplašiť. Toto neželané negatívum sa prejaví aj pri neadekvátnej neopatrnej technike lovu a to hlavne vtedy, ak sbiro s nástrahou dopadá priamo do miesta ich stanovišťa. Preto sa vždy snažím dané miesto prehodiť a až následne nástrahu do lovného miesta dotiahnuť. Podľa toho, aké je sbiro ťažké, či je plávajúce, potápavé alebo vzplývajúce, dostanem nástrahu nielen do požadovanej vzdialenosti, ale aj hĺbky.

Autor pri love

Využitie a modely

Tento univerzálny nosič často využívajú nielen vláčkári, ale aj muškári (viacerí však používajú aj klasické bubliny) a dokonca je vhodný aj na lov nedravých rýb. Podaktorí rybári ho nahadzujú aj do prúdov, čo ja však nepraktizujem a vždy si radšej zvolím iný spôsob ako dostať nástrahu ku stanovišťu pstruhov. Výnimkou sú u mňa len tie miesta, ktoré sú predovšetkým na väčších tokoch ťažko dostupné, kam neviem nástrahu dohodiť ani splaviť a ku ktorým sa nedokážem prebrodiť. Sbiro sa vyrába hlavne z teflónu a v predajniach s rybárskymi potrebami ho dostať kúpiť v rôznych variantoch, veľkostiach a gramáži. Pre povrchový lov a lov v stĺpci používam model v tvare predĺženej slzy s vodiacou trubičkou. Vodiaci efekt je potrebný pre kmeňový vlasec pri nahadzovaní a najmä pri vedení nástrahy. Naopak, pre spodový lov sú vhodnejšie vzory bez anténky. Tie odporúčam použiť skôr v prípade výskytu rôznych prekážok a vodného porastu nachádzajúcich sa na dne, ale aj v stĺpci, či na povrchu. Ak sa zaryje do bahna, či iba mierne zakliesni na dne, vďaka jeho ideálnemu oblému tvaru pri potiahnutí prútom sa od neho lepšie odrazí.

Sbirolino - rôzne modely a veľkosti

Ďalším modelom v mojej výbave je univerzálne sbiro od Quantum, ktoré sa vďaka pozdĺžnej drážke a odnímateľnej vodiacej trubičke dá podľa potreby kedykoľvek dať dole a nahradiť iným modelom - ľahším alebo ťažším. Ďalším typom je predchodca sbira, ktorý je spojený z dvoch odnímateľných dielov, pričom sa jeho hmotnosť reguluje pridaním alebo uberaním určitého množstva vody. To zaručuje jeho univerzálnosť na lov v rôznych vzdialenostiach. Tieto nosiče sa vyrábajú z umelej hmoty podobnej plexisklu. Kvôli všetkým spomenutým dôvodom je sbiro ďaleko výhodnejšou alternatívou nosiča nástrahy ako rôzne olovká.

Zostava

Lov so sbirom si vyžaduje špeciálnu techniku lovu, pri ktorej treba použiť pevnejšie a dlhšie prúty - 2,6 - 3 m, pričom ich vrhacia záťaž by mala byť prispôsobená hmotnosti sbira a nástrahy. Pri tomto spôsobe lovu používam odlišnú zostavu ako pri klasickej prívlači. Tá pozostáva z kmeňového vlasca (ø 0,14 - 0,22 mm), na ktorý navlečiem sbiro, ktoré zaisťujem zarážkou a koncovej zostavy - špeciálneho nadväzca (ø 0,12 - 0,18 mm). Ako zarážku a zároveň príchytku pre koncovú zostavu používam odopínaciu karabinku s obratlíkom. Kvôli možnému pretáčaniu vlasca odporúčam použiť viacobratlíkovú. Medzi sbiro a krabinku umiestňujem špeciálny gumený broček, ktorý funguje ako tlmič nárazov. Tie by inak bez neho mohli spôsobiť poškodenie uzla pri nahadzovaní a trhnutí prútom pri záberoch. Poniektorí športoví rybári zvyknú navyše používať aj gumenú alebo silikónovú zarážku, ktorú majú osadenú na kmeňovom vlasci nad sbirom (dokonca zafixovanú napevno). Ide pritom o to, aby sbiro pri nahadzovaní neudieralo do koncového očka, ktoré by sa mohlo nárazom poškodiť. Odporúčam ju zvlášť pre začínajúcich menej skúsených vláčkarov. Praxou a správnou technikou nahadzovania sa však tento problém dá bez problémov eliminovať až vylúčiť.

Hotová zostava - sbirolino so zarážkou a karabinkou

Nadväzce vyhotovujem zvyčajne v dĺžkach 90 -110 cm. Na jednej strane urobím slučku (obr. 1), ktorá slúži na pripnutie ku kmeňu. Na druhej strane priviažem odopínaciu karabinku s obratlíkom, čo mi umožňuje prípadnú rýchlu výmenu nástrahy. Vždy mám so sebou viacero nadväzcov, aby som zbytočne nestrácal čas s ich vyhotovovaním (aj keď to nezaberie až tak veľa času). V zásade platí, že v chladnej a priezračnej vode, keď sú pstruhy opatrnejšie, používam čo možno najmenšie priemery a ešte dlhšie nadväzce.

Obr. 1

Technika lovu

Technika lovu je samozrejme závislá nielen od použitého typu nosiča, ale hlavne od druhu nástrahy (technike lovu s rôznymi nástrahami sa budem venovať v samostatnej časti). Pri zostave so sbirom mám okrem toho ďalšie 2 dôležité zásady: hlavne pri ťažšej záťaži sa snažím nahadzovať tak, aby som prudkým švihom - trhnutím prútu - nespôsobil neadekvátne silnú protireakciu, ktorá by mohla spôsobiť odtrhnutie kmeňového vlasca pri koncovom očku (spomenutú vrchnú zarážku nepoužívam). Ďalšou je to, že po dopadnutí zostavy s nástrahou do vody trhnem prútom vo zdvihnutej polohe, aby som zamedzil jej prípadnému zamotaniu a aby som čo najskôr napol vlasec. K tomu následne pridám niekoľko rýchlych otočiek kľukou navijaka.

Vo svojej výbave mám prakticky všetky spomenuté typy nosičov rôznych značiek, no najviac od Quantum a Balzer.

ODPORÚČANÉ NÁSTRAHY

Rotačky a plandavky

Niet nad rotačku, povie si značná časť vláčkarov. Niekedy to platí, inokedy absolútne nie. Isté však je, že túto najznámejšiu nástrahu najdôvernejšie pozná a najčastejšie používa značná časť klasikov, vrátane pstruhárov. Na malých tokoch a v súťažnej prívlači patrí u mňa jednoznačne medzi najúspešnejšie nástrahy, hlavne v menších veľkostiach. Na niektorých úsekoch tokov však rovnako dobre viem využiť aj malé plandavky, gumky či minivobleríky. Neraz však tento drobizg nasadzujem aj na väčších tokoch a VN. Je to hlavne v období, keď viem, že pstruhy uprednostňujú druhovo a veľkosťou porovnateľnú potravu. Aj keď to nebýva stále pravidlom, je to hlavne na tých úsekoch, ktoré sa u oboch typoch vôd svojim charakterom a hĺbkou dajú aspoň čiastočne porovnať.

Na mnohých VN sa mi neraz dobre osvedčil ten istý druh nástrah (teda aj blyskáče a plantavky) ako na tokoch. V hlbších vodách a silnejších prúdoch často používam ťažšie kusy; dostanú sa ku dnu a nie sú príliš vytláčané na hladinu. Oproti rotačkám však veľké a ťažké plantavky častejšie nasadzujem na VN. Dajú sa ďalej dohodiť a dokážem prelovovať aj hlbšie vody.

Rotačky

Ich názov je odvodený od slova rotácia, čo znamená, že ide o nástrahu, ktorá má upútať pozornosť dravcov svojim agresívnym rotačným pohybom. Ten navyše vytvára vo vode aj veľmi dráždivé vibrácie a zvukové efekty, ktoré sú pstruhy schopné zaregistrovať vďaka dokonale vyvinutým zmyslom aj z väčších vzdialeností. Nakoľko majú aj vynikajúci zrak a svetelné podmienky bývajú vplyvom počasia rôznorodé, je dôležitým aspektom úspešnosti aj pri tejto nástrahe správna voľba farebných odtieňov. U rotačiek ale aj plandaviek do čistej vody a za slnečného počasia vyberám hlavne tieto odtiene: medená (v tmavšom vyhotovení tzv. patina), mosadzná, čierna, sivá (olovený odtieň). Do prikalenej vody či prítmia je účinná skôr zlatá, strieborná a biela. Výborne sa mi osvedčili obzvlášť rotačky s rôznymi farebnými korálikmi, pričom prevládajú oranžové, žlté, červené a čierne. U komerčných sú to v prvom rade červené, medené a zlaté. Takéto korálky sú podľa môjho názoru pre dravcov (ale aj ostatné druhy rýb) účinným dáždidlom, pripomínajúcim rybie ikry, ktoré sú ich veľkou pochúťkou.

Široký výber vhodných rotačiek - Vaškovky, Emte, Lackovky, dolu Julovky

Zhotovte si ich aj doma

Väčšinu týchto rotačiek si dávam vyrábať od skúsených výrobcov - vláčkárov a dá sa povedať „na mieru", podľa mojej predstavy. Sú to skôr stredné až miniatúrne veľkosti od č. 1 až do č. 00000, ktoré využívam hlavne pri UL prívlači. V pretekárskej obci sú snáď najznámejšie tzv. vaškovky, vojáčkovky, lackovky (pomenované podľa priezviska ich stvoriteľov), ale aj julovky, ktoré pre mňa a celé družstvo, za ktoré chytám prívlačovú ligu, vyrába kamarát Julo. V nedávnej minulosti som sa dostal aj k českým rotačkám Emte a som s nimi rovnako spokojný ako s tými, čo som už spomenul. Uvedené rotačky sa mi vynikajúco osvedčili nielen pri love pstruhov, ale aj jalcov, ostriežov a boleňov. Všetky majú svoje stabilné miesto v mojej pstruhárskej aj pretekárskej výbave. Tie najmenšie mi dobre poslúžili aj pri love lipňov (akým spôsobom, to sa dozviete v časti technika a taktika lovu).

Je len samozrejmé, že si podobné modely svojpomocne vyrába čoraz viac vláčkárov a nielen pretekárov. Mnohí z nich si jednotlivé časti - polotovary (pliešky, strmene, drôty, koráliky) zháňajú cez rôzne predajne či internetové obchody. Podaktorí si ich vyrábajú doslova na kolene, ale sú medzi nimi aj zlepšovatelia - novátori, ktorí si pre presnejšiu a rýchlejšiu výrobu vyhotovili rôzne nástroje (napr. raznice plechov). Samozrejmosťou výbavy skúsených vláčkárov používajúcich takéto rotačky ale aj plandavky či voblery, je špeciálna nestierateľná vode odolná fixka (hlavne čierna alebo krikľavá), ktorou si môžu pliešok prefarbiť či na voblery pridať falošné oko. Dá sa to robiť aj doma, ale výhodou je, ak vieme byť pri zmene svetelných podmienok a zmene čistoty vody flexibilní aj počas lovu. Platí to najviac vtedy, keď práve nemáme naporúdzi rotačku s potrebným odtieňom. Ja nie som žiadnym zručným remeselníkom a tak chlapcom pomáham aspoň nápadmi, či zháňaním polotovarov či špeciálnych trojháčikov. Medzi najosvedčenejšie patria hlavne Owner a VMC, no mnohí si ich vyrábajú z jednoháčikov a spájajú letovacou technikou.

Moje osvedčené

V prívlačovej lige, kde sa vo veľkej miere chytá aj na pstruhových tokoch, sú u mňa, ako aj u drvivej väčšiny pretekárov, práve uvedené rotačky nástrahou číslo jedna. Je len prirodzené, že okrem nich má každý správny vláčkar vo výbave aj klasické komerčné modely. Značky ako Mepps, Albastar, Zebco, Hammer, Balzer, Blue Fox, Berkley, Awa-Shima..., sa výborne osvedčili aj na lov pstruhov a netreba ich snáď nikomu predstavovať. Od tých rotačiek, ktoré som spomenul skôr, sa líšia hlavne veľkosťou, ale aj rôznorodejšími farebnými vyhotoveniami.

Univerzálny Mepps

Zo všetkých týchto značiek mám vo výbave na lov pstruhov hlavne staré dobré meppsky veľkosti č. 0 - 2, ktoré sa mi osvedčili aj pri love ostatných dravcov. Tak ako aj u iných značiek, sú to rôzne modely s klasickým, ale aj predĺženým a „špicatým" tvarom pliešku (Aglia Long) v rôznych farebných odtieňoch. Medzi najviac overené jednoznačne patria Black Fury, čo v preklade znamená „čierna zúrivá fúria". Z toho vyplýva, a v praxi sa to potvrdilo, že neraz dokáže pstruhy doslova nasrdiť a vyprovokovať k útoku. Majú to na svedomí nielen perfektný agresívny chod a vibrácie, ale aj vydarené farebné odtiene. Najlepšie podľa mňa sú spomenuté čierne fury s reflexnými žltozelenými bodkami (účinné sú aj žlté a červené), u Aglii (v preklade znamená škvrnu na očnom bielku alebo rohovke) je to matne biely odtieň (tzv. slonová kosť), ktorý je ideálny do priezračnej vody. A v neposlednom rade je to aj predĺžené Aglia Long v perleťovom striebornom a červenom odtieni, ktoré nasadzujem skôr za horších svetelných podmienok. U klasických meppsiek sú to rôzne medené a strieborné odtiene (niektoré majú červené a čierne bodky). Jedným z najuniverzálnejších modelov Mepps je zlatá a strieborná Aglia TW s červeňou v strede a čiernymi bodkami po bokoch. Modelov a odtieňov od tejto najznámejšej značky je samozrejme ďaleko viac, ja som však uviedol výhradne len tie, ktoré sa mi najviac osvedčili.

Albastar a Zebco

Pred časom ma zaujali a príjemne prekvapili nové súpravy pstruhových špeciálov od Albastar a Zebco, ktoré som už viackrát veľmi úspešne otestoval. Okrem perfektnej práce ma prekvapila široká paleta modelov (rôznych tvarov, odľahčené, aj viac zaťažené) a farebné odtiene (bodkované a dúhové imitácie pstruhov, strieborné, zlaté, medené, čierne, perleťové, ...).

Rotačky značiek Mepps, Albastar, Zebco a plandavky Hammer

Dráždidlá a prídavné závažia

Podobne ako plandavky, aj rotačky mávajú často falošné chvostíky vyrobené z umelej hmoty, ale aj rôzne pierka či vlákna. Červený chvostík alebo aj bužírka či korálik na konci nástrahy je pre pstruhy veľmi účinným vizuálnym dráždidlom. Ak sa okrem pliešku pozrieme na detail kostry rotačky, upútajú nás, okrem zmienených dráždidiel, aj rôzne závažia. Tie ťažšie sú poznávacím znakom toho, že sú určené na lov do mohutnejších prúdov a hlbších vôd. Vďaka ich hmotnosti ich dohodíme aj do väčších vzdialeností a prúd vody nám ich tak rýchlo nevytlačí na hladinu ako ľahšie modely.

Plandavky

Plandavky používam obzvlášť na vodných nádržiach. Na tokoch je to hlavne v menej prúdivých, skoro až stojatých hlbších úsekoch. V prúdoch ale občas nasadím hlavne menšie modely, s ktorými viem popri správnej technike lovu imitovať pohyb rybieho poteru, ktorý je pre pstruhy veľkým lákadlom. Niektoré sa im svojim predĺženým tvarom pri pohľade z boku dokonca podobajú. Čo sa týka výberu farebného vyhotovenia, je to obdobné ako u rotačiek. Pri love pstruhov mám dobré skúsenosti so špeciálnymi modelmi s imitáciou červených a čiernych bodiek, aké má po bokoch potočák. Veľmi úspešné sú aj tie, ktoré sú poprehýbané a majú imitáciu šupín. Z tých komerčných sú snáď najznámejšie a moje dlhodobo najúspešnejšie staré dobré heinzky a hlavne pstruhové špeciály Hammer. Pri svojej relatívne malej veľkosti sú primerane ťažké, výborne letia a najmä vynikajúco pracujú. Ich farebné stvárnenie je veľmi vydarené pre lov pstruhov za rôznych podmienok. Medzi moje najpreferovanejšie patria medené a zlaté s oranžovo-červenými bodkami (obe s imitáciou šupín) a čierna s bielymi bodkami. Tieto modely majú navyše výrazné veľké oko.

Aj špeciálne typy

Vo svojom arzenáli mám ešte stále aj české plandavky z 80-tych rokov minulého storočia (Ryna). K nim nedávno pribudli nové, ktoré som vlani s úspechom odskúšal a to obzvlášť plandavky Zebco (6 g, tzv. obuvák, farby zlatá, medená a strieborná) a Albastar (Laxus od 2,5 - 10 g, strieborná). Na lov z brehu na VN používam na ďaleké hody pochopiteľne ťažšie modely. Tie menšie a ľahšie využívam skôr v plytších vodách tokov a VN. Tam ich nasadzujem aj vtedy, ak viem, že pstruhy nie sú veľmi pri chuti a uprednostňujú a vyberajú si skôr menšiu korisť. Okrem klasických plandaviek sa mi na tento účel snáď najviac hodili špeciálne typy, vyrobené z plných oceľových materiálov (guľatín a viachranov) podlhovastých tvarov. Viacmenej ich radím skôr medzi pilkre. Majú tú výhodu, že vďaka uvedeným materiálom sú aj pri pomerne malej veľkosti dostatočne ťažké a zaručujú dlhé hody, čo umožňuje dosiahnuť stanovištia pstruhov i vo väčších vzdialenostiach. Výborne sa osvedčili aj pri love boleňov. Mnohí šikovní vláčkári si aj plandavky vyrábajú sami. Ich výroba je podstatne jednoduchšia a rýchlejšia ako napríklad pri rotačkách. Plandavka je názov odvodený od slova „plandať". Čo to v rybárskej terminológii znamená, ako pracuje a ako sa s ňou narába, sa takisto ako u rotačiek a ostatných nástrah dozviete v časti o technike lovu.

Robo Fülöp