Nekonečné stepi, voľne sa pasúci dobytok, belasá obloha a príroda sfarbená farbami, ktoré ani ten najlepší maliar nedokáže namiešať. Žiadny zhon, žiadny stres či hluk. Čas tu nič neznamená. Dokonca aj kravy žujú trávu akosi pomalšie. To je Mongolsko. Keď si k tomu pridáte čisté rieky s množstvom rýb, čo viac si duša rybára môže priať. Už pri mojej druhej návšteve tejto krajiny som vedel, že to nebolo naposledy. Netušil som však, že to bude tak skoro.

Rieka Šiškid nás prekvapila svojou mohutnosťou a krásnym prostredím

Nekonečné mongolské stepi

Začiatkom roka 2011 ma oslovil kamarát z českej prívlačovej reprezentácie David Maixner, že dáva dohromady partiu do Mongolska, či by som s nimi nechcel ísť. Dvakrát ma prehovárať nemusel. Naviac keď išlo o lokalitu, kde sa vyskytujú veľké ryby. Začal som dávať dohromady voľné financie a zariaďovať si pracovné povinnosti tak, aby som v septembri mohol vyraziť. Táto cesta mala byť totiž trochu iná, ako som bol doteraz zvyknutý. Naše cesty do Mongolska sme si doteraz zabezpečovali a plánovali s mojim kolegom Peťom Zacharom sami. Tentoraz sme mali využiť skúsených sprievodcov a organizátorov ciest po Mongolsku - spoločnosť Ingol. Nepotešilo ma ani, keď mi Peťo oznámil, že so mnou nebude môcť ísť. Našu partiu nakoniec tvorili David Maixner, Michal Tichý, Vlasto Bednář, Vlasto Těšický a ja. Množstvo nečakaných pracovných a rodinných povinností mi môj odchod takmer prekazilo. Nakoniec však prichádza vytúžený deň a ja nasadám v Prahe na lietadlo smer Mongolsko.

Cesta do kempu

Z Prahy odlietame včas, hoci pracovníčka na letisku nám robí problémy a nechce pustiť Vlastíkových 0,5 kg nad limit leteckej spoločnosti. Našťastie zasahuje naša cestovná agentúra a problém sa darí vyriešiť. V Moskve nasleduje už tradičný rituál. Pri opätovnej kontrole na transferi je množstvo ľudí a ruskí pracovníci si dávajú načas. Hoci sme mali mať takmer tri hodiny čas, nakoniec máme čo robiť, aby sme prišli včas k odletu. Let do Ulanbaataru trvá skoro 7 hodín. Snažíme sa zaspať, aby nám cesta ubehla čo najrýchlejšie. Naviac je to posledná šanca, kde sa dá relatívne pohodlne oddýchnuť. Počas letu upozorňujem kolegov, že určite uvidia Irkutsk. Zatiaľ pri každej mojej ceste som zažil toto neplánované medzipristátie. Tentokrát sa však nekoná a po prílete nás čaká ďalšie milé prekvapenie. Naša batožina dorazila v poriadku a hneď sa nás ujíma pracovníčka cestovnej kancelárie, ktorá nás pomáha nasmerovať na let do Moronu. Vymeníme si tu domácu menu tugrik, vypijeme čaj a vodku a po piatich hodinách čakania odlietame. Pridáva sa k nm skupina Slovincov, ktorí smerujú na nižší kemp Tengis. Po jeden a pol hodinovom lete pristávame na utlačenej hline, ale pristátie je pomerne hladké. Prenášame batožinu do dvoch UAZ-ov. Sú asi dve hodiny popoludní. Cesta na kemp Tengis by mala trvať asi 12 hodín, tak sa snažíme čo najskôr vyraziť. Proti sú však Slovinci, ktorí si chcú ísť kúpiť nejaké „zásoby" na cestu. Aj mongolskí vodiči zistili, že treba natankovať a tak odchádzame až o 15-tej hodine. Cesta je náročná a hoci som unavený, nedarí sa mi zaspať. Kochám sa nádhernou krajinou. Rovina sa dvíha do vysokých hôr. Občas sa priblížime k jurte, pred ktorými čoraz častejšie vidieť terénne motocykle či autá a obrovské satelity. Zdá sa, že aj Slovinci ťažko znášajú cestu a posilňujú sa svojimi zásobami. Čoraz častejšie sa dožadujú prestávok a tak sa naša cesta opäť predlžuje. Asi o 23-tej hodine prichádzame do dedinky Tsagaanuurr. Zdá sa, že domáci nás očakávajú a ponúkajú nám nocľah. Pred sebou máme ešte asi štyri hodiny cesty a je nám jasné, že Slovincov tak ľahko neprehovoríme. Rozhodujeme sa preto prenocovať a ráno pokračovať ďalej. Za 25 dolárov dostaneme chutnú večeru, posteľ a raňajky. Hoci som dosť unavený, nedarí sa mi zaspať. Chalani totiž chrápu na nevydržanie. Nakoniec aj mňa aj premôže spánok a ráno sa budím ako znovuzrodený. Po raňajkách pokračujeme v ceste. Pri prevoze kompou cez rieku vidíme zberať ryby, čo nám dodáva nové sily.

Cesta UAZ- om je náročná. Prudké stúpania a spády radšej prejdeme po svojich

Okolo obeda prichádzame na Tengis. Stretáme tu českého rybára, ktorý tu lovil so skupinou Španielov a zajtra odchádza domov. Hovorí, že sa im celkom darilo a na rotačku a rybu ulovili dvoch tajmeňov cez 120 cm. Zjeme chutný obed a dozvedáme sa, že na náš kemp nepôjdeme na koňoch ale raftom. To ma celkom potešilo, pretože cestovať na rafte je určite pohodlnejšie ako na koňoch. Sprievodca, ktorí ide s nami nám hovorí, aby sme si zobrali prúty. Cestou sa zastavíme na pár miestach.

Príchod na Chanagaj a prvé úlovky

Kým nám nafúkali raft, lovíme na sútoku Tengisu a Šiškidu. Prvú rybu, lipňa, ulovil Vlastík. Aj ja mám po chvíli na Salmo Minnow silný záber. Myslím, že je to menší tajmeň. Na moje prekvapenie je to však pekne stavaný, 65-centimetrový lenok. Krásna ryba. Zopár fotografií a už nasadáme do raftu a púšťame sa dolu riekou.

Lenoci boli vo výbornej kondícii, súboje s nimi v silnom prúde neboli jednoduché

Zo začiatku máme problém s jeho vedením. Dostali sme totiž 3 veslá. Jedno som si zobral ja, druhé David a tretie si nechal Bacuch, náš mongolský sprievodca. Kým sme však pochopili jeho pokyny, podarilo sa nám nabehnúť na pár balvanov vo vode. Tak sme sa radšej s Davidom dohodli, že odloží veslo a raft budeme riadiť iba ja s Bacuchom, aby sme na každej strane mali rovnaký počet vesiel. Zastavujeme na peknej pláni, ktorej sa hovorí prezidentská. Je to podľa toho, že ju navštívil mongolský prezident a údajne tu aj chytil pekného tajmeňa. Skúšam 9-centimetrové Salmo Executor vo farbe dúhaka, ktorý bol úspešný na Onone. Blízko brehu mám záber a na moje prekvapenie je to krásny asi 45 cm lipeň. Trojháčik, ktorý som vymenil za väčší a pevnejší Owner má celý v papuli.

Lipeň nemal problém zaútočiť na 9 cm vobler

Takáto ryba by potešila nejedného muškára

Zopár ďalších hodov a opäť záber. Tentoraz je to menší tajmeň. Krajší začiatok som si ani nemohol želať. Pokračujeme ďalej a míňame Jakubovu skalu, kde Jakub Wágner ulovil veľkého tajmeňa. Veľa rýb však nelovíme. Tretie krásne miesto sa pred nami objavuje, keď zbadáme náš kemp. Lovia tu dvaja rybári, ktorých by sme mali striedať v kempe. Jeden z nich práve zdoláva asi metrového tajmeňa. Vystupujeme na breh a dolujeme od kolegov cenné informácie. Keďže sa zotmelo, aj oni končia lov a poberáme sa spoločne na večeru. Z kolegov sa vykľula skúsená partia šiestich rybárov, ktorí sú tu už po ôsmykrát. Jeden z nich je dokonca v Mongolsku už 14.-krát. Počas ich pobytu sa im podarilo uloviť 20 rýb cez meter. Hovoria, že takú dobrú rybačku tu ešte nezažili. Ryby sú vraj stiahnuté v hlbokých jamách a dobre reagujú na ťažšie nástrahy, hlavne gumy. Čo je ale horšie, ťažkých gúm tu veľa nemáme. Na jednej strane sme radi, že ryby berú, na druhej však predpokladáme, že budú dosť dopichané a opatrné.

Jesenná príroda hrala všetkými farbami

Kemp Chanagaj

Náš kemp ma milo prekvapil svojím vybavením. Každá dvojica má k dispozícii priestrannú izbu so štyrmi posteľami. V samostatnej budove je kuchyňa, jedáleň a dokonca aj sprcha a umývadlá s teplou vodou. Kúri sa samozrejme drevom. Ráno pred tým, ako vstaneme, nám kachle rozkúria mongolskí pracovníci kempu. Veľmi dobrá je tiež strava. Raňajky zvyčajne tvorí volské oko, omeleta, paštéta, syr, príp. maslo a džem. Na cestu nám spravia sendvič, aby sme na rybách nehladovali. Večera pozostáva zo šalátu, polievky, cestovín, či mäsa so zemiakmi. Bonusom bývajú palacinky, čučoriedky a brusnice. Skrátka luxus, na aký som v Mongolsku nebol zvyknutý. Ráno si pospíme trocha dlhšie, predsa len únava z cesty urobila svoje. Rozhodujeme sa, že pešo prejdeme čo najdlhší úsek rieky, aby sme si trochu zmapovali terén. Ja s oboma Vlastíkmi pôjdeme hore prúdom a David s Michalom dolu prúdom. Rýchlo zjeme raňajky a vyrážame. Postupne prelovujeme sľubné miesta, kde by mohla stáť ryba. Záberov však nie je veľa. Skúšame zmenšiť nástrahy. Záberov pribúda, ale sú to menšie ryby. Hlavne lipne, ktorých je tu naozaj dosť. Občas lenok. Ale tajmeni sa nám vyhýbajú. Konečne na sútoku oboch ramien uloví Vlastík malého tajmeňa a podobný padá aj mne. Vynahradím si to však pekným lenokom. Pohybovať sa korytom rieky nie je jednoduché. Kamene sú pokryté riasami, na ktorých sa mi v topánkach s filcovou podrážkou dosť šmýka. Lepšie sa po nich chodí v topánkach s vibramovou podrážkou s kovovými hrotmi. Ani cesta po brehu nie je jednoduchá. Mnohé miesta sú husto porastené šípovými kríkmi či plné dier. Inde siahajú skaly až do vody. Ryby sú krásne sfarbené. Lipne stoja na konci plání, či na ich okraji. Dobre reagujú na rotačky č. 0 alebo 1 a menšie voblery. Účinné boli aj voblery, ktoré som si zobral na testovanie od Daiwy Cormoran v prírodných farbách. Na jeden z nich sa mi dokonca ulakomil aj menší tajmeň. Popoludní prichádzame k Jakubovej skale. Je to najlepšie miesto, aké sme počas našej cesty videli. Na naše prekvapenie však na druhej strane lovia Slovinci. Z vrchu skaly opatrne pozorujem vodu podo mnou. Ryby však nevidím. Dlho sa nám nič nedarí uloviť. Nakoniec starší Vlasto oklame na X-Rapu asi 80-centimetrového pekne stavaného tajmeňa. Blíži sa večer a tak sa rozhodujeme pre návrat. Cesta je jednoduchšia, ako keď sme brodili riekou. Napriek tomu prichádzame do kempu poriadne unavení. Prichádza aj Michal s Davidom. Hovoria, že podobne ako my, videli 2 - 3 zaujímavé miesta. Pochytali pomerne veľa menších rýb aj vďaka UL výbave, ktorú mali so sebou. Väčšie ryby však nechytili. Chutná večera a teplá sprcha boli príjemným zakončením prvého dňa.

Kemp Chanagaj

Ryby sú v dobrej kondícii – lenok zo sútoku Tengisu a Šiškidu

Vlastík B. s menším tajmeňom uloveným na Rapalu X-Rap

Elektráreň

Včerajší deň nám dal všetkým zabrať. David s Vlastíkom B. sa preto rozhodujú, že dnes to zoberú trochu ľahšie a prelovia okolie kempu. Ja, Michal a Vlastík T. by sme chceli zájsť dolu riekou k miestu nazývanému Elektráreň. Je to údajne veľmi dobré miesto, kde sa ulovilo viac veľkých tajmeňov. Navliekame sa do broďákov a okolo 9-tej hodiny, keď trochu ustúpi ranný chlad, vyrážame. Míňame niekoľko zaujímavých miest, kde chalani chytili zopár menších tajmeňov a lipňov. Pred vysokou skalou nám Michal ukazuje drevené zábradlie - Bacúchove schody. Bacúch na tomto strmom a nebezpečnom mieste totiž postavil drevené rebríky so zábradlím, po ktorých sa dá prejsť na druhú stranu skaly. Prebrodíme bočné rameno a prichádzame k zaujímavému miestu. Tok sa tu zužuje, voda je hlboká a zasahujú do nej veľké balvany, z ktorých je vidno siluety rýb. Domnievame sa, že je to Elektráreň. Obchádzame s Michalom sľubné miesto, aby sme ryby nevyplašili. Každý pohyb po brehu, či štrkot kameňov totiž okamžite vyplaší celé miesto. Skôr, ako stihneme nahodiť, počujeme Vlastíka kričať, že niečo zdoláva. Michal má tiež hneď na prvý hod záber. Ryba však nástrahu nedoberá, ale sleduje ju až k brehu. Na druhý hod ryba visí. Predpokladám, že Michalov 18-centimetrový Salmo Whitefish zobral tajmeň. Na moje prekvapenie je to však asi 70-centimetrový lenok. Vyberám foťák a neviem, koho skôr fotiť. Vlastík však hlási menšieho tajmeňa a tak sa venujem Michalovmu lenokovi. Vo vode vidím zopár ďalších rýb, ktoré sledujú naše nástrahy. Postupne však prestávajú javiť záujem. Stále si nie sme istí, či sme na správnom mieste. Podľa opisu by mala byť Elektráreň oveľa väčšia. Rozhodujeme sa preto pokračovať ďalej po prúde rieky. Skúsime prejsť ešte asi 2 - 3 km a ak nič zaujímavé neuvidíme, vrátime sa. Asi po 200 metroch počujeme hukot rieky. Mohutný tok sa rozbíja o veľké skaly, vytvára pereje a potom sa rozbieha do hlbokej a dlhej pláne. Tak to je Elektráreň. Časť brehu je pokrytá pieskom, časť tvoria skaly. Rozdeľujeme si miesta. Dohodiť k druhej strane nebude jednoduché. Rozmýšľam preto skúsiť gumový ripper, ktorý dobre lieta. Do vody príliš vstupovať nechcem, aby som ryby, ak by stáli pri brehu, nevyplašil. Guma letí až k druhému brehu. Nechám ju klesnúť na dno. Jeden ťuk o dno, druhý, tretí... a zrazu cítim prudký úder. Zasekávam a cítim silný ťah. Je tam! Kričím na chalanov. Vtom ryba vyskakuje nad hladinu. Je to krásne stavaný tajmeň, odhadujem ho asi na 110 cm. Zdolať ho cez celý prúd nebude ľahké. Prichádza Michal s kamerou a ryba nám opäť predvádza nádherné výskoky a prudké výpady. Tak takýto súboj som nečakal. To je to, prečo som cestoval tisíce kilometrov. Asi v polovici toku ryba zaľahne na dno a mám čo robiť, aby som ju opäť zdvihol. Postupne mám však navrch a pri brehu sa objavuje zavalitý tajmeň. Ešte zopár výpadov , posledný výskok a ryba je na brehu. V porovnaní s rybami, ktoré som chytil na Onone, je táto zavalitejšia a mohutnejšia. Chalani mi robia zopár fotiek. Meriame rybu, ktorá má 105 cm, hoci by som jej odhadoval i viac a vraciame ju späť. Beriem prút do ruky a smerujem hod do rovnakých miest, kde som mal záber. Guma nestačí klesnúť na dno a v stĺpci cítim úder. Zásek a ryba je tam opäť. To snáď ani nie je možné. Chalani ešte stoja pri mne a pomáhajú mi zdolať druhého asi jeden meter veľkého tajmeňa. Tak ak to takto pôjde ďalej, bude to paráda. Do večera už ale ďalší záber nemám. Až na konci pláne zdolávam pekného lenoka. Je asi 5 hodín popoludní a to je najvyšší čas na návrat. Cesta späť trvá asi 2 hodiny. Ani sa mi pri chytaní rýb nezdalo, že je to tak ďaleko. Po ceste sa kŕmime ríbezľami a čučoriedkami. Chutia výborne. Čaká nás vykúrená izba a netrpezlivý kolegovia vyzvedajú, ako sa nám darilo. David s Vlastíkom pochytali viacero menších lenokov a lipňov. Hlavne David, ktorý využíval skúsenosti z ligových súťaží, bol na ľahkú prívlač veľmi úspešný. Darilo sa mu hlavne na menšie voblery v prírodných farbách a rotačky č. 00 - 1. Pri večeri rozoberáme zážitky z dnešného dňa a vyzvedáme od domácich sprievodcov cenné informácie. Všetko to zapíjame vodkou Chingis a chystáme plán na ďalší deň.

Bacúchove schody

Tento lenok zabral Michalovi na 18 cm Salmo Whitefish

Druhý o niečo menší tajmeň zobral na rovnakom mieste na ďalší hod

Moja prvá ryba nad meter

Tajmeň 120 cm

Za prvé dva dni som si spravil obraz o rieke nad a pod našim zrubom. Sú tu asi 2 - 3 sľubné hlboké jamy, v ktorých sa dá očakávať väčšia ryba. Osobne sa mi viac pozdáva spodná časť. Presun po brehu je však náročný na čas a fyzické sily. Navrhujem preto, že si zoberieme raft a splavíme sa dolu riekou. Ide so mnou opäť Vlastík T. Chalani sa na druhom rafte prevezú na druhú stranu a pôjdu po druhom brehu hore prúdom k Jakubovej skale. Lovím stále na voblery. Zdá sa mi však, že väčšie ryby budú opatrné a s voblermi bude ťažké ich oklamať. Väčšiu šancu dávam bezlopatkovým verziám, ktoré nemajú taký agresívny chod. Úspešné by mohli byť aj rippery, ktoré sa dostanú do väčších hĺbok rýchlejšie, ako voblery. Škoda len, že použiteľné mám iba dva kusy. Najväčšia šanca bude asi pri vláčení s mŕtvou rybou, ale to nie je príliš môj štýl a tak to nechám až na záver, keď by neboli úspešné ostatné nástrahy. Nasadáme do raftov. Rieka sa mi z brehu nezdala príliš prudká a tak verím, že sa nám ju podarí bez problémov splaviť vo dvojici. Zastavujeme na krásnej hlbokej pláni, ktorú sme z brehu ani nevideli, pretože bola ukrytá za ostrovom. Vlastík zostáva verný Executorom od Salma a ja skúšam bezlopatkové voblery Maxxo, ktoré mi dal Juro Mrázik, aby sme ich otestovali v Mongolsku. Na hlbokej prúdnej časti ich však neviem dostať do väčšej hĺbky a tak sa presúvam nižšie. Vidím, ako Vlastík zdoláva pekného lenoka, keď vtom zacítim zastavenie a oťaženie voblera. Podvedome zasekávam. Krásna ryba vyskakuje nad hladinu a začína sa súboj. Tunajšie ryby sú vo výbornej kondícii a mám čo robiť, aby som ju dokázal udržať. Je to opäť podobná krásavica ako včera a do metra jej chýbajú 3 cm. Mám radosť a užívam si krásy okolitej prírody. Doprial by som podobný úlovok aj Vlastíkovi a tak ho nechávam ísť dopredu a ja sa bavím s menšími rybami. Veľmi dobre mi reagujú na voblery Daiwa a Cormoran. Hlavne typ Tournament v dĺžkach 5 - 7 cm vo farbe čereble, hrúza a dúhaka je veľmi úspešný. Páčia sa aj lipňom a darí sa mi na ne uloviť viacero kusov cez 40 cm. Aj Vlastík zdoláva slušného tajmeňa okolo 70 - 80 cm. Radi by sme ale ulovili aspoň jednu rybu cez 120 cm. Bavíme sa s menšími rybami a ani sme nezbadali, že sa už zvečerilo a my ešte nie sme na dohovorenom mieste, kde majú prísť domáci na koňoch pre raft. Vraciame sa späť. Tesne pred zrubom stretávame chalanov, ktorí boli na druhej strane. Chválime sa peknou rybou. Sánky nám však spadnú, keď nám David ukazuje fotky krásnej 120 cm ryby. Hovoria, že len s námahou prechádzali po druhom brehu. Tiež ulovili viac menších rýb. Oproti Jakubovej skale sa Davidovi na rippera podarilo uloviť túto krásavicu. Veríme, že aj ostatní budeme úspešní a tiež sa nám podarí zdolať podobné ryby. Je nám ale jasné, že to vôbec nebude jednoduché. Všetci sme dosť unavení a tak sa rozhodujeme, že zajtra zostaneme všetci spolu a doprajeme si oddych. Prelovíme iba 1 - 2 jamy najbližšie k táboru a David sľubuje, že nám ugriluje nejaké menšie lipne. Ráno si pospíme trocha dlhšie. Je príjemné vsávať do vykúreného zrubu, keď vám skoro ráno príde zakúriť domáci Mongol.

Na menšie nástrahy ako napr. táto Daiwa v prírodnej farbe sa dalo uloviť veľa rýb

Vlastík T. boduje 60 cm lenokom

Moja tretia ryba okolo 1m stála na konci pláne

Davidova 120-tka

Bezlopatkové voblery boli účinné

Na rafte sa dá prejsť väčšia časť rieky. Tiež ušetríme veľa síl.

Oddychový deň

Ďalší deň chceme stráviť spoločne. Pôjdeme na spodnú pláň pod kempom. Je to dosť dlhá pláň, na ktorú sa môžeme všetci zmestiť. Michal loví na mŕtvu rybu, hlavne na menších lipňov. Keď sa nám podarí nájsť kŕdeľ lipňov, je to nádherný lov. Na menšie nástrahy kraľuje hlavne David. Nie je problém uloviť 20 - 30 rýb. Niektoré kusy majú viac ako 45 cm. No časom sa ryby vyplašia, prestanú brať a treba ich opäť hľadať. Na niektorých miestach bol problém uloviť akúkoľvek rybu. Páči sa mi Michalova vytrvalosť. Vláčiť takmer s polkilogramovou rybou je fyzicky náročné. Priznám sa, že s týmto spôsobom lovu nemám skúsenosti a tak sa snažím niečo odpozorovať. Dá sa totiž predpokladať, že väčšie ryby, ktoré už boli ulovené partiami, ktoré tu boli pred nami, budú opatrné a nedajú sa druhýkrát oklamať na vobler či gumu. Michal je v Mongolsku prvýkrát. Na väčšieho tajmeňa zatiaľ čaká. Nahadzuje do stredu pláne za veľký balvan. Ryba sa kotúľa po dne, občas ju pritiahne a znovu spustí. Vtom mu niečo potrasie špicou, chvíľu počká a prudko zasekáva. Je tam! Po chvíli zdoláva asi 90 cm tajmeňa. Urobíme zopár fotografií, rybu fotíme vo vode a púšťame späť. Ďalších zopár hodov a je tu druhý záber. Ryba je väčšia a nevzdáva sa ľahko. 115 cm a Michal má svojho prvého tajmeňa cez meter na brehu. Ostatní lovia na voblery až do poludnia, ale okrem lipňov a menšieho tajmeňa sa nám nedarí nič uloviť. Na obed sa vytiahne David a všetkým nám pripraví ražne s lipňami. Ryby príliš nejedávam a v Mongolsku už vôbec nie, ale musím priznať, že tento lipeň chutil skvele. Aj tak som ale viac rýb v Mongolsku nejedol. Popoludní pokračujeme v love. Zdá sa však, že ryby už nereagujú. Rozhodujem sa vyskúšať bezlopatkový Warior od Salma. Na konci pláne mám silný záber. Ryba vyskakuje nad vodu. Odhadujeme ju na 110 - 115 cm. Robí prudký výpad dolu prúdom. Skôr, ako stačím povoliť cievku, šnúra praská a ryba uniká. Nemôžem tomu uveriť. Musela sa o niečo predrať. Je mi ľúto aj ryby, verím však, že pomerne ťažkú nástrahu sa jej podarí vytriasť. Večer kontrolujem šnúru a zisťujem, že je poškodená na viacerých miestach. Tiež sa mi zdá, že šnúra dostatočne netlmí prudké výpady bojovných rýb. Prichádza za mnou Vlasto B. a ponúka mi výborný vlasec s priemerom 0,40 mm. Som mu vďačný za jeho nezištnú pomoc. Podobne sa však chovajú aj ostatní a nie je problém rozdeliť sa o úspešnú nástrahu, či kúsok čokolády. Dnešný deň sa nám vydaril a tak sa rozhodujeme, že ráno pôjdeme všetci spolu hore prúdom k Jakubovej skale. Prejdeme pešo až k skale a postupne pôjdeme dolu a budeme prelovovať sľubné miesta. Najlepšie miesto je pri Jakubovej skale, tam sa chceme zdržať väčšinu času. Po dvojhodinovom pochode prichádzame na miesto. Na druhom brehu však už lovia štyria rybári z horného kempu. Rozhodujeme sa preto pokračovať vyššie na prezidentskú pláň. Aj tu sú ale ďalší rybári. Mierne rozladení sa vraciame späť. Najlepšie miesta sú obsadené. Vlasto B. vyhlasuje súťaž o čokoládu Kofilu o najväčšieho lenoka. Uloviť rybu nad 60 cm vôbec nie je ľahké. Väčšie ryby sa nachádzajú v hlbších miestach za prekážkami. Často aj úplne pod nohami, pod hlbokým brehom. Treba preto pristupovať k vode veľmi opatrne a nerobiť hluk. Prvú 60-ku hlási Vlasto B.. Zapáčila sa mu zlatohnedá Rapala. Po chvíli ho ale prekonáva David na Illexa 64 centimetrovou rybou. Ďalšiu polhodinu sme bez záberu. Na sútoku dvoch ramien boduje Vlasto T.. Rotačka a - 65 cm. Zdá sa, že už ho neprekonáme. Pokračujeme po brehu. Cez polarizačky vidím pod nohami stáť peknú rybu. Dostať sa dolu cez strmý zarastený breh tak, aby som rybu nevyplašil, nebude ľahké. Opatrne zostupujem dolu. Skúšam vobler od Daiwy- Tournament vo farbe, ktorá pripomína lenoka. 5 - 6 hodov dolu prúdom a k druhej strane neprináša úspech. Až keď hodím hore prúdom a rýchlejšie navíjam, príde záber. Ryba sa rozbehne dolu prúdom a potom do stredu rieky. Odhadujem to na menšieho tajmeňa. Pri brehu sa ale objavuje lenok 66 cm. Prichádza Vlasto, ktorého som pripravil o vedenie. Premeriava rybu a Kofila je moja. Viac rýb sme už totiž do večera neulovili.

Tento 66 cm lenok mi vyhral Kofilu

Aj Michal sa dočkal ryby nad meter

Takýchto lipňov sa dalo nachytať na niektorých miestach veľmi veľa

David sa bavil ľahkou prívlačou. Darilo sa mu na menšie voblery Illex a rotačky č. 0-1.

Grilované ryby boli príjemným spestrením nášho jedálnička

Jaroslav Sámela