Najväčšia ryba výpravy

Ďalší deň sa chceme opäť pozrieť dolu prúdom na rafte. Druhá skupina chce zostať na Tajmenej pláni pri kempe, kde sa pred časom darilo Michalovi. Skoro ráno, keď trochu vystúpi teplota, nasadáme v Vlastíkom T. do raftu a púšťame sa dolu prúdom. Vlastík stále nechytil rybu cez meter. Príliš mu do reči nie je, hoci predchádzajúci deň večer , keď sme už my ostatní oddychovali v zrube, na malú plandavku vodil asi pol hodinu slušnú rybu. Nakoniec mu ale vyrovnala háčiky. O to viac sa dnes snaží preloviť sľubné miesta. Na menšie voblery sa mu darí uloviť dvoch krásnych takmer 70 cm lenokov a dvoch malých tajmeňov. Strieda farby aj veľkosti nástrah. Väčšie ryby o ne ale nemajú záujem. Keď mu 12 cm Salmo Skinner sleduje slušná ryba až k brehu, ale nezoberie ho, rozhodujeme sa pre zmenu. Skúsime si uloviť menšieho lenoka alebo lipňa a uvidíme, či táto nástraha neoklame opatrné ryby. Darí sa nám uloviť zopár menších lipňov. Ryby napichujeme na jednohák za papuľu tak, ako sme to videli u Michala. Nahadzujeme koľko sa dá s ťažkou nástrahou mierne hore prúdom, alebo ju spúšťame do hlbokých jám. Žiadneho záberu sa však nedočkáme.

Krásne úlovky sa podarili aj Michalovi a Vlastíkovi B.

Ja to dlho nevydržím a vraciam sa preto k osvedčeným voblerom, na ktoré reagujú aspoň menšie ryby. Na spodu tiahlej pláne mám záber. Ryba sa nevzdáva ľahko, no po chvíli fotíme na brehu lenoka, ktorý je ešte väčší ako boli tie Vlastíkove. Ulovíme aj zopár menších lipňov, ktorých si odkladáme na posledné hlboké miesto, kde tušíme väčšiu rybu. Opierame sa do vesiel a zdolávame náročný terén. Obrovské balvany padajú do vody. Okolo nich sa točí silný prúd a vymieľa pod nimi hlbokú jamu. Breh je ťažko prístupný a vo vode je zopár spadnutých stromov. V piesku vidíme stopy medveďov a nie je nám všetko jedno. Napichujeme nástrahy, vyliezame na skaly a spúšťame ich pod seba. Ryby sa točia v prúde, záber však neprichádza. Ďalšie a ďalšie hody smerujú do hlbočiny. Už sa rozhodujem, že ideme ďalej, keď vidím, ako sa Vlastíkovi podo mnou ohýba prút. „Do p... visím", uľavuje si a pomykáva so špicou. Vtom sa uviaznutá nástraha pohýňa. ,, Je tam ryba!" A nie hocijaká.,, Máš čas", radím Vlastíkovi, ktorý by mal rybu najradšej čo najrýchlejšie na brehu. Niekoľkokrát ju priťahuje ku brehu, ryba ale opäť vyráža do prúdu. Nebojuje tak, ako ryby, ktoré som chytil na vobler, skôr využíva svoju hmotnosť a veľkosť. Vlastík má postupne navrch, vchádzam teda do vody, uchopujem rybu za koreň chvosta a je naša. „Uáááá", ozýva sa radostný výkrik úspešného lovca. Ryba má 128 cm, je pekne stavaná a zdravá. Len jednu prsnú plutvu má do polovice roztrhnutú. Neviem, či sa jej to stalo počas zdolávania alebo to už mala pred tým. Robím Vlastíkovi zopár fotiek a celý rozžiarený vracia rybu späť do vody. Zvečerilo sa a tak sa čo najrýchlejšie vraciame k raftu . Prechádzame na druhú stranu, kde už čakajú naši sprievodcovia, aby zobrali raft na koňoch späť. Ukazujeme im, kde sme rybu ulovili. Na kameni už sedí kormorán a chystá sa loviť. Mongol bez zaváhania zamieri guľovnicu a hoci náboje sú na tunajšie pomery pomerne drahé, páli. Kormorán padá ako podťatý. Škodná. V posledných rokoch sa tu objavujú početné kŕdle týchto vtákov, ktoré značne decimujú tunajšiu osádku rýb. Domáci si to ale uvedomujú a chránia ryby, ktoré pre nich znamenajú zdroj obživy. Keď nebudú ryby, nebudú turisti a nebudú ani doláre. Vraciame sa späť do kempu. Rozprávame ostatným naše zážitky a chválime sa peknou rybou. Aj druhý Vlastík a Michal ulovili na Tajmenej pláni dve ryby cez meter, takže spokojnosť je vzájomná. Všetci sme si už ulovili svoju rybu cez meter. Ja mám ale ešte jednu túžbu. Dostať sa cez 120 cm. Podarí sa mi to?

Krásne sfarbený lenok bol zdatným súperom

Vlastík sa snažil o rozmnoženie stavu tunajších tajmenov :-)

128 cm tajmeň - najväčšia ryba výpravy

Kormorány aj tu spôsobujú značné škody, domáci však s nimi robia krátky proces

K rieke často zablúdi aj medveď

Starý zrub

Z našich doterajších skúseností sa nám zdá, že ryby sú sústredené v hlbokých jamách, ktorých však nie je veľa. Láka ma preto myšlienka ísť sa pozrieť na starý zrub, o ktorom nám hovorili chalani z predchádzajúcej výpravy. Mal by byť dolu prúdom rieky a v jeho okolí by mali byť dve tri sľubné jamy. Pri večeri sa naň pýtam Bacúcha a keď mi potvrdí, že chalani tam ulovili pekné ryby, je rozhodnuté. K zrubu pôjdeme prvú časť raftom a potom pešo alebo na koňoch. Dá sa síce pokračovať aj nižšie na rafte, ale keďže nepoznáme aký tok má rieka dole, dávame prednosť vlastným nohám. Cestou sa zastavujeme na Elektrárni a Vlastíkovi sa opäť darí uloviť rybu cez meter. Ďalej pokračujeme pešo. Cesta korytom rieky po veľkých balvanoch je náročná a únavná. Opäť sa mi darí uloviť pekného lenoka. Žiadne zaujímavé miesta však nevidíme. Môže to byť spôsobené nízkym stavom vody. Po asi 2-hodinovom pochode prichádzame k nádhernému miestu. Hlboká tiahla jama pod skalným bralom. Na kraji lesa je starý poľovnícky zrub. Pred zrubom už stoja kone, na ktorých prišli naši mongolskí sprievodcovia. Vo vnútri zrubu sú z brvien stlčené postele, ktoré sú vystlané machom. Pomôžeme Bacúchovi igelitom zatĺcť okná a ponáhľame sa k jame. David s Michalom sú už zabrodení na jej hornom kraji. Ja skúšam na spodu jamy gumovú rybku a vobler. Netrvá dlho a David má záber. Ryba sa drží pri dne a dá sa tušiť, že vôbec nebude malá. David má postupne navrch a na hladine sa objavuje statné telo. Pár výpadov, ale pevná výbava nedáva rybe veľa šancí. 127-centimetrová ryba je ozajstnou kráľovnou tunajšej tône. Pár pekných fotiek bude Davidovi pripomínať jeho triumf. Po chvíli aj Michal zdoláva asi metrového tajmeňa. Zdá sa, že tunajšie ryby uprednostňujú prirodzené nástrahy pred umelými. Snažíme sa preto naloviť si „nástražné rybky". Nie je to však vôbec jednoduché. Väčšina lipňov meria totiž 35 - 40 cm a vláčiť s takouto rybou nie je vôbec jednoduché. Menšie ryby na rotačku či vobler nie je ľahké uloviť. Skúšame rôzne nástrahy, záber ale do večera už nemáme. Vonku sa ochladilo a zdá sa, že bude aj snežiť. Ponáhľame sa preto do zrubu, ktorým sa šíri vôňa chutného jedla a príjemné teplo. Otvárame fľašu Džingisa a unavení zaspávame. V noci sa poriadne ochladilo a vonku poletuje sneh. Chalani navrhujú návrat do pohodlnejšieho kempu. Ja by som však ešte rád ostal jednu noc v zrube. Zhoršené počasie mi našepkáva, že by sa ešte mohla chytiť nejaká pekná ryba. Ráno s východom slnka opäť stojíme na brehu. Michal má opatrný záber, ktorý nepremenil. Asi o 10-tej hodine sa chalani rozlúčia a v zrube zostávam iba ja s Vlastíkom. Lovíme na malé nástrahy ryby. Zhoršené počasie akoby vyhnalo lipňov z tône. Skúšame malé voblery aj rotačky, ale nie sme príliš úspešní. Rotačky občas atakujú väčšie lipne. Tajmeni sú pravdepodobne na love. Chcelo by to mušku. Zopár som si ich zobral od Davida, ale problém je, ako ich nahodiť ďalej od brehu. Tak skúšam rôzne kombinácie. Naviažem mušku na bočný príves a na koniec dávam rotačku. Tá však dosť stáča vlasec a tak ju mením za preťaženú nymfu a dopĺňam ďalšiu mušku. Táto kombinácia sa neskôr ukázala doslova ako vražedná a miestne lipne. Darí sa mi uloviť aj zopár menších kúskov. Ani som si nevšimol, že Vlastík si zobral zopár rýb a už s nimi vláči. Prebral ma až jeho krik, že tam niečo má. Opäť bojuje so slušnou rybou. Tak ja tu lovím nástrahové rybky a on má znovu kapitálnu rybu, zanadávam v duchu. Vlastík zdoláva krásneho 125 cm tajmeňa. To už je dosť aj na mňa. Beriem jednu z ulovených rýb a asi na piaty hod mám záber. Ryba sa drží v prúde a zatiaľ nedáva o sebe vedieť. Niekoľkokrát sa mi ju darí pritiahnuť k brehu, ale vždy sa vráti do hlbšej vody. Niekoľko výpadov a na brehu je moja prvá ryba cez 120 cm. Mohutná ikernačka mi urobila veľkú radosť. Prichádzajú aj Mongoli a gratulujú nám k slušným úlovkom. Skúšame vláčiť aj ďalej, ale žiadny ďalší záber už neprichádza. Bacúch nám navrhuje, aby sme sa poobede išli pozrieť na ďalšie pekné miesto asi 5 km pod zrubom. Príliš nás nahovárať nemusí a tak rýchlo zhltneme obed, berieme výbavu a vyrážame cez les dolu prúdom. Cestou obdivujeme krásnu prírodu. Pýtam sa Bacúcha na rôzne rastliny a machy. Ukazuje mi machy, kde ležia jelene po ťažkej zime, šišky, ktoré obľubujú vevričky, či chodník, kadiaľ prechádzajú líšky. Na čistine plnej brusníc a čučoriedok som našiel kôpku plnú škrupín, kôstok a vetvičiek. Drobím ju medzi prstami, privoniavam a pýtam sa, čo to je. Tuším, že ju tam nechalo nejaké zviera, asi veverička. Bacúch sa smeje a hovorí mi, že je to medvedí trus. Prechádzame okolo kamennej lavíny. Medzi skalami som našiel aj krásny žltý kvet veternice. Bola to jediná kvitnúca rastlina, ktorú sme videli. Po asi hodine schádzame k rieke. V prudkej zákrute tvorí rieka hlbokú pláň. Snažíme sa zabrodiť čo najďalej od brehu, aby sme dohodili k druhej strane, kde je najhlbšie miesto. Cítim, ako sa nástraha prevaľuje po dne, keď náhle oťažie. Zasekávam, ale ryba nesedí. Takto sa to opakuje asi dvakrát. Aj Vlastík hlási opatrné zábery. Skúsim rybu nechať dlhšie. Po jemnom zábere počkám ešte asi 5 sekúnd a zasekávam. Je tam! Ryba sa rozbieha dolu prúdom. Vyskakuje nad hladinu a snaží sa vytriasť háčik. Potom si to znova zamieri do hlbočiny. Postupne mám však navrch. Na brehu končí krásne stavaná 115 cm ryba. Zopár rýchlych fotiek a ryba putuje späť. Máme ešte zopár opatrných záberov a potom ako keď utne. Vraciame sa späť do zrubu. Pred zrubom skúšame uloviť nejakých lipňov. Ryby sú pri chuti a tak prúty požičiavame aj Bacúchovi a našej kuchárke. Občas sa im darí uloviť naraz aj 2 - 3 ryby. O zábavu máme postarané a k prútom sa už ani nedostaneme. Mušky na prívesoch fungujú spoľahlivo. V zrube nás za odmenu čaká kráľovská večera. Na úspešný deň padne aj fľaša Džingis vodky. Dohadujeme sa, že ráno skúsime chvíľu loviť pred zrubom a potom nás čaká dlhá cesta späť do kempu. Spíme ako zarezaní a ani necítime nočný chlad. Ráno sa len ťažko vyhrabávame zo spacákov. Voda na stole je zamrznutá, ale naša kuchárka už rozkúrila v piecke a chystá nám omeletu. Vlastík ma nahovára, aby sme išli ešte raz skúsiť dolnú jamu a potom sa vrátili do kempu. Rátam hodiny, či nám to vyjde časovo. Keď ale nemáme záber pred zrubom, vyrážame dolu prúdom k jame, kde som včera ulovil 115-ku. Znovu máme opatrné zábery, ale ryby sa nám nedarí zaseknúť. Zmenšíme preto o niečo nástrahu. A už letia vzduchom. Záber! Je to asi menší tajmeň. Na moje prekvapenie však vyťahujem lenoka. Do 70 cm mu chýba jeden centimeter. Má ale otrhaný chvost, asi od kormorána, inak by bol ešte dlhší. Už sa dám asi pasovať za kráľa lenokov. Vlastík skúša menšie nástrahy. Na vobler mu zaútočí tajmeň 111 cm. Zvádza s ním náročný súboj. Ale rybár nakoniec zvíťazí. Je načase sa vrátiť. Čaká nás asi 5 - 6 hodín pochodu, čo v broďákoch nebude moc príjemné. Cestou sa osviežujeme divými ríbezľami, čučoriedkami a brusnicami. Do kempu prichádzame až večer. Sme riadne vyčerpaní a unavení. Odhadom sme prešli okolo 30 - 40 km. Zvítame sa s ostatnými a dozvedáme sa, že aj Michalovi sa podarilo dostať cez 120 cm. Polomŕtvi padáme do postelí. Zajtra nás čaká posledný deň lovu. A potom dlhá cesta do Ulanbátaru.

Starý zrub - romantika uprostred divočiny

Uloviť malého lipňa je občas problém

Takýto obrázok sa nám naskytol ráno po snehovej búrke

Aj ja som sa dočkal ryby cez 120 cm

Tomuto lenokovi chýbala časť chvostovej plutvy , pravdepodobne po útoku kormorána

Po opatrnom zábere sa mi podarilo zdolať túto krásavicu

Aj náš sprievodca neodolal pokušeniu a občas sa mu podarilo uloviť aj viac rýb naraz

Život tunajších ľudí je spätý s prírodou, ich poznatky sú pre nás veľmi zaujímavé

Posledný deň lovu alebo ako uloviť dvakrát tú istú rybu

Ráno som ako dolámaný. Chalani hovoria, že by sa chceli ísť pozrieť k Jakubovej skale, ale príliš ďaleko sa nechcú vybrať. Vlastík ma nahovára, aby sme zobrali raft a išli sa pozrieť na miesto, kde chytil najväčšieho tajmeňa. Pohodlie raftu ma nakoniec presvedčí, aj keď cesta späť nebude práve najpríjemnejšia. Hádžeme do raftu zopár pív, v kuchyni vyfasujeme sendviče, pribalíme placačku s vodkou, poslednú čokoládu a už sa plavíme dolu prúdom. Zastavujeme na Tajmenej pláni. Na malé voblery sa bavíme s lipňami. Chytáme aj dvoch menších lenokov a malého tajmeňa. Skúšame aj väčšie voblery, ale bezúspešne. Postupujeme dolu prúdom. Prichádzame ku krásnemu miestu, kde by som predpokladal veľkú rybu. Minule sme doň vplávali na rafte príliš rýchlo a rozplašili sme ho. Teraz kotvíme nad ním a opatrne postupujeme po kamenistom brehu. Pod vodou sme videli veľké balvany. Hĺbka tu môže byť 4 - 5 metrov. Ideálne stanovište väčšej ryby. Skúšame hlbokopotápavé voblery aj ťažšie gumy. Okrem jedného opatrného záberu ale žiadny kontakt nemáme. Chcelo by to vydržať dlhšie na tomto mieste, ale na to už nemáme čas a ani to nie je môj štýl lovu. Radšej prechádzam väčší kus rieky a hľadám aktívne ryby, ako zotrvávať na jednom mieste, kým ryby nedostanú chuť loviť. Prichádzame k miestu, kde som chytil 97 cm tajmeňa. Vlastík na 4-ku rotačku uloví menšieho tajmeňa a mne sa opäť darí na vobler pekný lenok. Príliš dlho sa nezdržiavame, pretože chceme dôjsť až k spodnej pláni. Musíme sa poponáhľať späť, aby sme si stihli pobaliť veci. Nad širokou pláňou, kde sa zužuje rieka a tok je veľmi prudký, sa vytvára malý vracák. Minule sme tu ani nechytali, lebo tok je tu veľmi prudký. Hádžem do silného prúdu poslednú gumu. Prúd ju vynáša k hladine a vracia k mojím nohám. Asi na piaty hod vidím, ako z hlbokej vody vyráža tmavý tieň. Za nástrahou vyráža až k mojim nohám krásny tajmeň. Vidím, aký je naštvaný, že mu ryba tesne pred nosom unikla. Hľadíme si do očí a ja v duchu ďakujem za túto krásnu rozlúčku. Ani som nezbadal, ako ma predbehol Vlastík a už stojí na skale, z ktorej ulovil svoju najväčšiu rybu. Zostávam teda nad ním. Nestačím však ani poriadne nahodiť a už na mňa kričí: „Je tam, je tam! Poď mi ju vybrať!". Pozerám zo skaly a vidím, že je to opäť pekná ryba. „Máš čas, má okolo 130 cm". Predpokladám, že ju bude zdolávať ešte dosť dlho. Ale ryba sa takmer vôbec nebráni a zdá sa, že ide sama na breh. Uchopujem rybu za koreň chvosta a na brehu nám skoro vybehnú oči z jamôk. Je to tá istá ryba, ktorú Vlastík už raz chytil. Poznáme ju podľa poškodenej prsnej plutvy. Premeriavame ju, či za tých pár dní nevyrástla. Stále má ale rovnakých 128 cm. „Vypni mi ju", prosí ma Vlastík, „ja som stratil kliešte". Nástraha je ale pomerne hlboko. „Ja ti ju pridržím palicou a ty jej tam strč ruku", radí mi Vlastík. Hovorím mu, nech to skúsi sám. Strčiť hlavátke ruku do papule je samovražda. „Ja ju držím, vypni ju", opäť radí. Strčím teda ruku do papule, vtom okamihu sa ryba zatrepe a ja mám krásnu pamiatku v podobe porezanej ruky. Nástraha sa našťastie uvoľnila a sama vypadla z papule. Pozeráme na hodinky. Ryba zabrala takmer na minútu presne, ako prvýkrát. Vlastík jej poďakuje za krásnu chvíľu a už sa musíme poponáhľať, aby sme sa stihli pred večerou vrátiť a pobaliť si veci v kempe. Mongolskí sprievodcovia zbalia raft a na koňoch ho prevezú do kempu. Aj ostatným sa darilo. Posledný deň chytili dve 115 cm dlhé ryby. Balíme si veci a dlho do noci rozoberáme zážitky z posledného dňa.

Vlastíkovi sa podarilo 2x v priebehu 5 dní zdolať tú istú rybu

Mne zostala takáto pamiatka na Vlastíkov úlovok. Dostatočne dlhé kliešte sú nevyhnutnosťou.

Mongolská príroda žiari všetkými farbami

Ja sa už môžem korunovať za lenočieho kráľa

Posledný deň priniesol opäť pekné úlovky

Cesta späť a rozlúčka

Ráno nakladáme veci na kravy. Posielame ich pred nami. My vyrazíme o niečo neskôr. Lúčime sa s kempom a jeho zamestnancami, ktorí sa nám starali o pohodlie. Darujeme im drobné darčeky na pamiatku. A po svojich vyrážame ku kempu Tengis. Hoci nám cesta trvá takmer 5 hodín, užívame si krásy okolitej prírody. K brodu na rieke prichádzame skôr ako kravy. Keďže Mongoli si dávajú na čas, vystúpim na neďaleký kopec, z ktorého je krásny výhľad na okolitú krajinu. Vidím, ako Šarko (Bacúchov syn) prichádza s raftom. Postupne nás preváža na druhú stranu rieky. V kempe si dáme chutný obed. Bol by som rád, keby sa nám podarilo čo najskôr odísť. Musíme ale počkať na kravy s nákladom. A tak odchádzame až okolo 15-tej hodiny. Čaká nás najhoršia časť našej cesty. Asi 12 hodín náročným terénom v UAZ-e. Do Moronu prichádzame až o 3:30 ráno. Máme tu zabezpečený hotel a tak padáme do postelí ako podťatí. Ráno spíme dlhšie ako zvyčajne. Naša sprievodkyňa Sára nás odvádza na letisko a vnútroštátnou linkou sa presúvame do Ulanbátaru. Tu nás čaká Enche a Bajsa mongolské pracovníčky CK, ktoré sa starajú o náš hladký odchod. Ubytovávame sa v útulnom hoteli. Navštívime obchod s kašmírom, dokupujeme zopár suvenírov a spoločne ideme na večeru. Naše spoločníčky nás ocenia zlatým odznakom s tajmeňom, keďže sme ulovili ryby nad 120 cm. Bol to milý darček od spoločnosti Ingol, ktorá podľa dĺžky rýb oceňuje svojich klientov zlatým, strieborným a bronzovým odznakom. Chutná večera a dobrá nálada zavŕšili príjemný večer. Ráno sa presúvame na letisko. Naše lietadlo mešká a je jasné, že v Moskve nestihneme prípoj. Naše spoločníčky nám vybavujú nové letenky na neskorší let z Moskvy. Do Prahy sme dorazili okolo 16-tej hodiny. Doma som okolo polnoci. Napriek náročnej ceste sme prežili nádherný výlet so skvelou partiou kamarátov.

Naša batožina putuje na kravách.

Cesta späť bola vyčerpávajúca a náročná

Záverečné bilancovanie

Piati rybári ulovili za 11 dní lovu 17 ks tajmeňov nad 100 cm. Najväčšieho Vlastík 128 cm, mne sa podaril najväčší lenok 69 cm. Každý z nás si ulovil rybu nad 120 cm. Veľké ryby boli sústredené v hlbokých tôňach, aj keď asi najviac rýb sme chytili na monotónnej pláni bez väčších prekážok s rovnakou hĺbkou. Najlepšou nástrahou boli ťažké gumy a hlbokopotápavé voblery. Lipne a lenoci dobre reagovali na malé rotačky a voblery v prírodných farbách. Používali sme tvrdšie prúty s vrhačkou 80 - 150 g. Na menšie ryby boli ideálne jemnejšie prúty do 30 g. Navijaky - na ťažšiu prívlač s kapacitou 4000 - 5000, na ľahšiu prívlač 2000 - 3000. Lovili sme na vlasce s priemerom 0,30 - 0,40 mm a na šnúry. O niečo lepšie vychádzajú vlasce. Lepšie tlmili výpady veľkých rýb. Dôležité bolo dobré oblečenie z goretexu. Samozrejmosťou sú kvalitné broďáky a topánky s vibramovou podrážkou. Prvýkrát sme využili služby profesionálnej cestovnej kancelárie. Vysoko hodnotím kvalitu ubytovania, stravy a sprievodcovských služieb. Pri predchádzajúcich pobytoch som si ani neuvedomil, ako sme riskovali, keď sme sa spoliehali iba na seba. Hlavne keď nám naše sprievodkyne popisovali, ako privolali vrtuľník k rybárovi, ktorý dostal infarkt v mongolskej divočine. Alebo problémy pri meškajúcom lietadle či zabezpečení povoleniek, ktoré vyriešili za nás. Na mongolské pomery hodnotím tieto služby ako vysoko nadštandardné. Nevýhodou sú vyššie ceny, ale v porovnaní s rizikom stoja za to. Aj touto cestou ďakujem CK Ingol za nádherné zážitky. Najdôležitejšia na celej našej výprave bola ale skvelá nálada a partia, ktorá sa tu zišla. Vznikli tu priateľstvá a zážitky, ktoré sme spolu prežili a na ktoré budeme spomínať celý život.

Šarko, Bacúchov syn, nás previezol cez rieku Tengis

Každému z nás sa splnil sen

Jaroslav Sámela