Nástrahy na ultraľahkú prívlač - voblery

Verná napodobenina rybky, fantastický vzor, plávajúci, potápavý, suspending, prirodzený pohyb či agresívny, hladinový, hĺbkový, jednodielny, dvojdielny alebo viacdielny. Pokiaľ ste hádali, že vymenované varianty sa týkajú voblerov, hádali ste správne. Doby, keď na pulte v rybárskom obchode ležali dve zabudnuté rapaly sú asi nenávratne preč. Vývoj a technický pokrok neobišiel ani voblery. Milovníci tejto nástrahy, pri dnešnej ponuke typov a vzorov, úplne ukoja svoju zberateľskú vášeň. Trh je zaplavený stovkami typov, vzorov a farieb. Zostáva sa nám už len rozhodnúť a vybrať si tie správne modely. Či bol náš výber správny, však zistíme až pri vode. Nemenej dôležité ako výber vhodného typu, či farby je samozrejme aj správne vedenie. Skúsim Vám nejako pomôcť zjednodušiť výber a rozdelím voblery do skupín. Z hľadiska potápavosti poznáme voblery, plávajúce, suspending a potápavé. V každej tejto skupine existujú vzory s agresívnym a miernejším chodom. Samozrejme každú skupinu by sme mohli rozdeliť ešte aj z pohľadu hĺbky, v ktorej má daný typ akčný rádius, prípadne z pohľadu farieb či dielov, z ktorých je zložený. Ale pre našu potrebu bude stačiť rozdelenie, aké som uviedol. Z môjho pohľadu je najdôležitejšia vlastnosť, podľa ktorej si vyberám vhodný vobler, agresivita chodu. Všetky ostatné parametre sú pre mňa viac menej druhoradé. Sú druhy rýb, ktoré uprednostňujú väčšinou agresívnejšie voblery ako napr. násadový pstruh dúhový, ale takisto sú ryby ako napr. zubáč, ktorým je po vôli miernejšia akcia a pomalšie vedenie. To je však iba teória, ktorá platí. Zvyčajne vedenie nástrahy musíme samozrejme prispôsobiť aj spôsobu lovu, či aktivite rýb. Pokiaľ je ryba mimoriadne aktívna, teda loví môžeme všeobecne siahnuť po agresívnejšej nástrahe a naopak. Zasa je to iba holá teória, ale mýliť sa je ľudské. Dôkazom toho bola aj moja tohtoročná boleňovačka. Všeobecne známym faktom je, že veľký boleň je opatrná ryba a lovíme ju väčšinou tesne pod hladinou alebo na hladine rýchlo vedenou nástrahou. Rybu sa snažíme dohnať k reflexívnemu záberu momentom prekvapenia.

Na VN Sĺňava bývajú koncom leta okolo brehov obrovské húfy poteru, na ktorom si okrem všetkých možných dravcov pochutnávajú aj bolene. Na ryby som chodil každý deň a celkom sa mi darilo bolene loviť. Brali každý deň veľmi spoľahlivo. Spôsob lovu - klasika - rýchlo vedená plandavka, vobler, či rotačka . Prišiel deň „D". To, že ryby lovia, som si všimol hneď po príchode k vode. Svoju aktivitu prezrádzali hlučnými výpadmi na hladine. Nasadil som 3 cm dlhý potápavý vobler a ako obyčajne som ho rýchlo viedol tesne pod hladinou. Bez kontaktu. Niečo sa rybám nepáčilo. Plandavka? Bude to tá správna voľba? Nie. Zasa nič. Rotačka vedená po hladine a vlnka, ktorú svojim vedením spôsobovala, by ich nemala nechať v kľude. Ale ani náznak záberu. Takto som postupne vyčerpal všetko, čo obyčajne fungovalo. Na hladine jedno šplechnutie za druhým a ani náznak záberu. Niektoré ryby mi lovili tesne pod nohami a ja som bezradne hádzal do prázdna. Trocha rozladený som rezignoval. Z krabičky som vybral 2 cm twister vo farbe slonovej kosti a chcel som sa pokúsiť aspoň o nejakého ostriežika. Ľahká gramová hlavička a som pripravený na prvý hod. Nástraha dopadla na hladinu. Nechal som ju postupne klesnúť asi do 1,5 m hĺbky a veľmi pomalým vedením som začal priťahovať. Razantný záber ma tak prekvapil, že som prišiel o rybu aj o nástrahu. Postup som zopakoval a nasledovala satisfakcia v podobe pekného boleňa, ktorého nasledovalo pár ďalších pekných rýb. Čo som tým chcel povedať? Na boleňa netradičná nástraha a vedenie nie zrovna agresívne a ryby pekne brali. Aktívne ryby mali podľa mojich predpokladov brať na agresívnejšiu a rýchlo vedenú nástrahu, no bolo to celé úplne naopak. Toto však bola naozaj iba neobvyklá situácia, na ktorej som chcel ukázať, že zažité pravidlá a predpoklady nemusia byť vždy dobré.

Ďalším určujúcim faktorom, ktorý rozhodne, či budeme bodovať, je dobré zhodnotenie momentálnej situácie pri vode. Pokiaľ dokážeme správne prečítať vodu a vybrať vhodný vobler, budeme pravdepodobne úspešní. Čo rozumieme pod správnym prečítaním vody? Je to určenie predpokladaného stanovišťa ryby, predpokladanej potravy ryby a spôsobu, ako ju prijíma. Stanovište ryby je miesto, kde sa ryba zdržuje a odkiaľ vyráža na lov. Miesto lovu a stanovište ryby nemusia, ale môžu byť tie isté miesta. Stanovišťami dravých rýb bývajú rôzne prekážky, stromy a iné naplaveniny. Bývajú to spravidla miesta, na ktorých ryby odpočívajú a cítia sa v bezpečí. Dosť často v okolí týchto miest aj lovia, alebo aspoň z týchto miest na lov vyrážajú a po love sa na ne vracajú. Aj keby na týchto miestach dravce nelovili, je to spoľahlivý záchytný bod, na ktorom máme veľmi reálnu šancu uloviť dravca, ktorý vyrazil na lov. Predstavme si hejno zubáčov v potopenom strome v 5 - 6 metrovej hĺbke. Takýto strom alebo koreň je jedným z najtypickejších stanovíšť zubáčov a práve preto sa zubáčom a sumcom veľmi často hovorí aj stromové ryby. Veľký strom môže byť súčasne stanovišťom viacerých druhov rýb aj napriek teritoriálnemu správaniu sa dravcov. Najbližšie pri dne budú oddychovať sumce, nad nimi zubáče a najbližšie k hladine si môže nájsť miesto ešte aj nejaká tá šťuka. Pokiaľ je strom naozaj priestranný, miesto medzi zubáčmi a šťukou dokážu vyplniť ešte aj nejaké ostrieže. Samozrejme ryby môžu byť rozložené úplne inak, ale je pravdepodobné, že ryby budú uložené v opísanej hierarchii. Okrem toho, že strom je vynikajúcim úkrytom, zachytávajú sa na ňom rôzne zložky potravy nedravých rýb, ktoré slúžia ako potrava dravcom. Preto potopené stromy sú magnetom pre ryby nielen dravé, ale aj nedravé. Dokonale preloviť prívlačovou nástrahou potopený strom býva veľmi zaujímavé, vzrušujúce a v neposlednom rade aj veľmi drahé. Čas, za ktorý sa nám podarí lokalizovať presnú polohu každého konára, môže vo veľmi krátkom stáť naozaj veľa peňazí. Pokiaľ objavíme potopený strom, bude pravdepodobne vhodnejšie a najmä lacnejšie prechytať ho rôznymi gumičkami, ktoré sú na rozdiel od voblerov menej náchylné na zachytenie o prekážku.

Pekný boleň na vobler Repulu 34 SR

Ako zistíme, že pred nami je potopený strom, či iná prekážka? Na prúdiacej vode prekážku pod hladinou lokalizujeme podľa zvírenej vody tesne za ňou. Presnú polohu prekážky sa po nejakom čase naučíme relatívne ľahko odhadnúť. V hlbšej prúdnej vode je trocha vyššie nad zvírenou hladinou a v plytkej vode je často hneď pod vírmi. Ďalším faktorom je aj sila prúdu. Vo veľmi hlbokej vode vizuálny kontakt odpadá a potopený strom zaregistrujeme najčastejšie stratou nástrahy. Znechutenie z odtrhnutej nástrahy si postupne zvykneme určite ignorovať, pokiaľ sa nám podarí nájsť nejaké to nové horúce miesto.

Za veterného počasia si asi každý, kto má aspoň minimálny pozorovací talent všimol, že na niektorých miestach sa vietor točí a na hladine vytvára pásy, kde sa lámu vlny. Ale možno nie všetci sme si všimli, že práve na týchto miestach je najhustejšie sústredený popadaný hmyz, prach, riasy, či iné nečistoty. Na týchto miestach sa veľmi často zhusťuje aj rôzny planktón a drobné rybky, ktoré ho požierajú. Môžeme si byť istí, že na blízku sú určite aj dravce, ktorým vietor pripravil obed či večeru. Takéto pásy medzi vlnkami sa najčastejšie vyskytujú pri vstupoch do zátok alebo za rôznymi výbežkami pevniny do vody v zákrutách riek a pod. Takéto pásy môže vytvoriť aj prúdenie vody a vietor ani nemusí fúkať. Podstatné je, aby sme vedeli, čo hľadáme. Hľadáme hustejšie sústredenie potravy dravcov. Potravou dravcov sú menšie ryby, ktoré sa na niektorých miestach vyskytujú vo väčšom množstve z rôznych dôvodov, ale najčastejšie kvôli potrave. Je to síce paradox, ale pri love dravcov často hľadáme potravu ich koristi, resp. miesta, kde sa ich korisť zdržuje. Tu zasa hľadáme miesta, kde sa z koristi stane ľahká korisť (splavy, prekážky, atď.). Pokiaľ uspejeme, pravdepodobne nájdeme aj dravcov. Prítomnosť dravcov nám rybky prezradia prskaním. Podľa prskania rýb by sme aspoň teoreticky mohli určiť o akých dravcov sa pravdepodobne jedná. K presnejšiemu určeniu konkrétneho dravca samozrejme berieme do úvahy aj charakter vody, na ktorej lovíme. Asi ťažko budeme očakávať sumca na pstruhovom potoku, alebo pstruha na kaprovom rybníku. Pri troche skúseností podľa prskania poteru dokážeme určiť druh loviacich dravcov s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti a podľa toho zvoliť tú najvhodnejšiu nástrahu. Po určitom čase sa naučíme podľa spôsobu lovu rozoznávať väčšinu dravých rýb. Keď sme dobrí pozorovatelia, rozoznáme, či muchu plávajúcu na hladine zobral jalec, pstruh či lipeň. Sú to veci, na ktoré sa rybár väčšinou nesústredí, ale výsledok lovu je až pričasto závislí na takýchto zdanlivo bezvýznamných maličkostiach. Dobrý vláčkár je v prvom rade dobrý pozorovateľ. Dianie na hladine nám vždy niečo prezradí, hladina rieky je ako kniha napísaná v cudzom jazyku, ktorému porozumieme do takej miery, do akej budeme ochotní sa ho učiť a študovať. Pokiaľ sa do tejto knihy sústredene nezačítame, budú naše vychádzky k vode ochudobnené o niektoré riadky a my nepochopíme celý zmysel diania na hladine a pod ňou. Predstavme si trs trávy, strom, či krík prevísajúci nad vodnú hladinu. Pod kríkom sa robia na hladine krúžky. Zlý pozorovateľ by povedal, že rybky zbierajú hmyz rojaci sa na hladine. Dobrý pozorovateľ si určite všimol, že rybky sa občas rozpŕchnu a zbierajúce rybky sústredené na hmyz sú ľahkou korisťou pre dravca, ktorý nepozornosť rybiek podľa občasného rozpŕchnutia aj využíva. Podľa charakteru vody a veľkosti unikajúcich rybiek sa dopátrame, o akého dravca či dravcov sa jedná. Sú ryby, ktoré lovia samotársky ako šťuka, pstruh potočný, boleň a naproti tomu sú ryby, ktoré žijú a lovia v skupinách ako napr. ostriež a zubáč.

Na mikronymfu Maxxo sa bežne dajú uloviť aj nedravé ryby

Výber vhodnej nástrahy na každý druh z vymenovaných rýb býva veľmi rozdielny a asi ťažko by sme uspeli so šťukovou nástrahou na ostrieža a naopak. Samozrejme sú aj výnimky, keď veľké dravce berú mikronástrahy a ostrieže žerú 12 cm dlhé voblery, ale sú to skôr iba okrajové situácie. Možno sa nám podarilo určiť druh dravca a taktiež sme podľa najlepšieho vedomia a svedomia vybrali tú najvhodnejšiu nástrahu, no úspech v podobe úlovku je stále veľmi ďaleko. Vieme čo lovíme, vieme na čo lovíme, vieme kde lovíme a nevieme ako. Sme pred najväčším problémom, od ktorého závisí náš úspech a to „ako danú nástrahu predátorovi ponúknuť". Je to síce paradoxné, ale správna prezentácia ktorejkoľvek nástrahy je väčšinou kameňom úrazu každého lovu. Práve riešenie tejto situácie robí z priemerného rybára špičkového pretekára, na ulovenie opatrnej ryby máme najväčšie šance vždy prvý hod a práve od neho väčšinou závisí úspech či neúspech. Úlovok väčšieho jalca, pstruha potočného, boleňa a hlavátky je vo väčšine prípadov závislý práve od prvého hodu tieto ryby sú často prezývané „ryby prvého hodu". Zubáč, ostriež, pstruh dúhový a menšie jalce nám väčšinou doprajú viacej pokusov, ale aj tu sa každým ďalším hodom pravdepodobnosť úspechu znižuje, no nie tak výrazne, ako u rýb prvého hodu. Kedy a kam načasovať prvý hod? Relatívne presne vieme lokalizovať smer pohybu aktívnej loviacej ryby podľa smeru prchajúceho poteru a je iba na nás kam, sa rozhodneme smerovať prvý hod. Každý variant má svoje za a proti, keď hod nasmerujeme presne na dravca je dosť veľké riziko, že na nástrahu okamžite reflexívne zaútočí, ale ju veľmi často netrafí a samozrejme sa môže stať, že dravca vyplašíme. Pri hode 2 - 3 m pred loviacu rybu dravec našu nástrahu zaregistruje a rozhodne sa k záberu, zásek väčšinou sedí, nevýhodou ale je, že ryba má veľa času na to aby zistila, že ide o podvod a k záberu ani nedôjde, iba nástrahu z bezpečnej vzdialenosti sleduje. Zlatá stredná cesta 0,5 m až 1 m pred loviacu rybu. Výhodou je, že ryba útočí z časti reflexívne a má dosť času na to aby nástrahu trafila. Ja väčšinou volím túto možnosť. Stane sa mi občas, že opatrná ryba nástrahu iba sleduje resp. ju pri reflexívnom zábere netrafí, ale nejako sa rozhodnúť musíme. Podľa môjho názoru najviac záberov budeme mať pri hode presne na dravca, alebo tesne pred neho. Najviac rýb ale ulovíme pri hodoch do jedného metra pred aktívnu rybu v pohybe. Ďalším faktom, na ktorý by sme nemali zabudnúť je hĺbka, v ktorej sa dravec pohybuje, čím je dravec bližšie k hladine, tým menej vidí a tým sú šance na reflexívny záber vyššie a naopak čím je od hladiny ďalej, teda hlbšie, tým viac na hladine vidí a je opatrnejší. Vtedy hádžem presne na rybu. Vo všeobecnosti platí, že ryba tesne pod hladinou je oveľa ľahšou korisťou ako ryba v metrovej vzdialenosti od hladiny. Ryba z hlbšej vody nástrahu lepšie trafí a zásek väčšinou sedí , no početnosť záberov sa nedá porovnávať s rybou loviacou tesne pod hladinou. Ďalším faktorom na ktorý nesmieme zabudnúť pri rybách tesne pod hladinou je, že nástraha musí byť vedená vždy nad rybou a nie pod ňou. Práve tento fakt je veľmi často hlavnou príčinou neúspechu. V prívlačovom žargóne sú nástrahy s akčným rádiusom do 1 m považované za povrchové nástrahy, ale ryby lovia často úplne pri hladine a nástraha v metrovej hĺbke ostáva nepovšimnutá.

Juraj Mrázik

www.maxxo.sk