Po minuloročnej výprave na Chanagaj som myslel, že si dám rok od Mongolska pauzu. Onedlho po našom návrate však prišla ponuka od šéfa Ingolu Peťa Procházku, či by som nechcel ísť otestovať nové miesto, kde by chcel postaviť kemp na rieke Selenge. Takáto ponuka sa nedala odmietnuť. Bola to veľká výzva ísť sa medzi prvými pozrieť na miesta, kde ešte veľa rybárov nechytalo. Samozrejme mohlo sa stať aj to, že veľa rýb nechytíme, ale to som si príliš nepripúšťal. Oslovil som aj svojho parťáka Peťa Zachara, či by nechcel ísť so mnou a bol som rád, že sa nenechal dlho prehovárať. Okrem nás mali výpravu tvoriťDavid Maixner, Miro Opavský, Vlasto Bednář, Peťo Procházka - „Dragoňák", Jirko Janda, Zdeněk a samozrejme Peťo Procházka - „Ingolák". Bolo to na môj vkus dosť veľa ľudí, ale keďže sme mali ísť na dolný tok rieky, predpokladal som, že bude treba preskúmať veľké územie. Peťo „Ingolák", ktorý mal s podobnými akciami najviac skúseností, nás postupne oboznamoval s tým, čo nás čaká. Pred nami bol na tomto mieste známy francúzsky rybár Olivier Portrait. Prezerali sme si jeho fotografie a snažili sme sa z nich vyčítať čo najviac informácií. Rieka vyzerala hlboká s pomalším tokom, množstvom ramien a zátok, do ktorých sa dalo dostať iba raftom alebo belly boatom. Vyskytovali sa v nej viaceré druhy rýb. Okrem lenokov a tajmeňov to boli šťuky, ostrieže, miene, jesetery a dokonca aj sumce. Tomu sme museli prispôsobiť aj našu výbavu a nástrahy. Mohol som sa spoliehať iba na svoje osvedčené typy a tak som opäť viezol široké spektrum nástrah. Prevládali hlavne voblery rôznych veľkostí a farieb, gumy, rotačky, plandavky, muchy. Skrátka množstvo zbytočností, ktoré sa ale dopredu nedali vylúčiť. Viezol som tri prúty - Penn do 280 g, Sportex do 80 g a Stage do 24 g. Navijáky Daiwa, na ktoré sa dá v ťažkých podmienkach spoľahnúť, vlasce a šnúry rôznych priemerov. Keďže sme išli až 5. októbra, nechýbalo ani teplé oblečenie, broďáky, zopár sladkostí a klobás. Bývať sme mali v jurtách. Stravu, dopravu, kúrenie, či sprchu, ktorú som si veľmi pochvaľoval už pri predchádzajúcej výprave, nám zabezpečovali domáci Mongoli, s ktorými ak budeme spokojní, bude Peťo spolupracovať aj neskôr. K dispozícii sme mali 2 rafty, 2 autá a chalani priviezli aj 3 boaty. Keďže sme o termíne vedeli dosť skoro, podarilo sa nám zohnať za dobrú cenu aj letenky. Termín odletu sa rýchlo blížil. Párkrát sme sa ešte všetci zišli a pomáhali si so zabezpečením rôznych nástrah, či ďalšej výbavy.

Lenoci útočili na menšie nástrahy

Leteli sme v dvoch skupinách. Jedna išla z Prahy, druhá z Budapešti. Stretnúť sme sa mali v Moskve. Doma som ešte niekoľkokrát odvážil batožinu, aby som sa zmestil do 23 kg limitu. Samozrejme mal som nejaké to kilo naviac, ktoré sa mi podarilo vtesnať Peťovi do tašky, ktorý sa vždy dokáže zmestiť pod 20 kg. Prúty je treba spojiť páskou do spoločného balíka. Za každú batožinu naviac je totiž príplatok 50 - 100 usd podľa jej dĺžky. Let do Moskvy prebehol bez problémov, všetci sme sa zišli na letisku, kde je potrebné prejsť pomerne veľkú vzdialenosť do odletovej haly. Podobne aj do Ulanbátaru sme prišli v pohode, hoci sme chalanov strašili, že určite budeme mať medzipristátie v Irkutsku, kde sme s Peťom už dvakrát stáli. V Ulane na letisku nás už čakal Peťo „Ingolák" so svojimi kolegyňami. Stíhame ranný čaj a nasadáme do naložených áut, ktoré máme pripravené pred letiskom. Čaká nás asi 10 hodín cesty. Po roku tu opäť vyrástli nové budovy. Je vidieť, že rozvoj Mongolska napreduje míľovými krokmi. Je tu veľké množstvo zahraničných, hlavne ťažobných spoločností. Okrem ekonomického úžitku ale so sebou prinášajú aj ekologické problémy. Veľkú časť cesty ideme po spevnenej asfaltke a aj nespevnená časť je rovinatá a dá sa bez problémov zvládnuť. Zastavujeme sa v druhom najväčšom meste Mongolska Erdenete, kde kupujeme zásoby mäsa. Večer sme dorazili do kempu. Bolo veľmi príjemné dať si po namáhavej ceste teplú sprchu, polievku a rozsvietiť svetlo v jurte. Rozdelili sme sa do troch skupín. Prvé dve pôjdu na raftoch nad a pod kemp. Tretia sa prevezie na druhú stranu a pôjde sa pozrieť ku vtoku rieky Egg do Selengy.

Kým som sa stihol ráno vyhrabať zo spacáku a urobiť rannú hygienu, Peťo už hlási prvé úlovky lenokov. To ma vzpružilo viac ako včerajšia sprcha. S Mirom a Peťom nasadáme do raftu a po prúde rieky smerujeme dolu. Zastavujeme na protiľahlom brehu. Skúšam stredne veľké voblery. Na pláni s hĺbkou asi 1,5 metra mám záber na 9-centimetrového Executora. Prvá ryba je tu. Má asi 40 cm a po vytiahnutí zisťujem, že je to malý tajmeň. Aj Mirovi sa darí uloviť niekoľko lenokov. Ryby nie sú príliš veľké. Väčšinou okolo 30 - 40 cm. Prechádzame preto na väčšie nástrahy. Nachádzame zopár pekných miest, hlbších jám ale i rozsiahlych plání, kde by ryby mohli byť. Zábery však ustali. Až keď znovu nasadzujeme menšie nástrahy, darí sa nám uloviť ďalšie ryby. Na protiľahlom brehu vidíme niekoľko domácich rybárov, ako sa snažia na rotačky uloviť nejakého lenoka. Večer sa vraciame UAZ-om do kempu. Cestou vidíme kŕdle tetrovov. Náš šofér zastaví a kalašnikovom jedného zastrelí. Vtáky vôbec nie sú plaché, je vidieť, že na ne nikto nepoľuje. My budeme mať chutnú večeru. Po príchode nám David oznamuje, že sa na druhej strane rieky dostali na ostrov a k Eggu neprešli. Ulovili niekoľko malých tajmeňov a lenokov. Úspešnejší boli Zdeněk a Jirko, ktorí boli s Peťom Procházkom nad kempom. Chytili zopár šťúk, ostrieža a dokonca aj dvoch takmer metrových tajmeňov. Pri chutnej večeri si vymieňame skúsenosti a poznatky z celého dňa. Zajtra si dve skupiny vymenia miesta a David so svojou partiou pôjde vyskúšať boaty na sútok.

Rieka Selenge

Ráno sa nechávame vyviezť o niečo vyššie, ako boli včera chalani. UAZ zdoláva hrboľaté cesty spoľahlivo. Na rafte sa postupne počas dňa splavíme až do kempu. Skúšame niekoľko sľubných miest. Striedajú sa prudšie úseky s hĺbkou okolo 1 m s tichými pláňami s väčšou hĺbkou. Dno je na niektorých miestach kamenisté, ale často aj bahnité s pomalšou vodou. Prechádzame užším miestom, kde nevidíme dno. Odhadujeme hĺbku 4 - 5 m. Pod týmto miestom sa rieka rozlieva do 300 - 400 metrov dlhej pláne. Tu musí byť väčšia ryba. Zabrodím od brehu pokiaľ sa dá a snažím sa dohodiť k druhému brehu. S voblerom sa mi to ale nedarí. Skúšam teda väčšiu gumu, s ktorou dohodím takmer na druhú stranu. Cítim, ako skáče po dne. V tom nástraha oťažie. Podvedome zasekávam, ale asi visím. Na druhej strane cítim pohyb. ,, Je tam!" kričím na chalanov. Ryba sa rozbieha proti prúdu. Udiera hlavou do strán a darí sa jej zbaviť nástrahy. Uvedomujem si, že som ju asi slabo zasekol a držal príliš na tvrdo. Škoda, bola to slušná ryba. Chalani na menšie nástrahy zdolávajú zopár väčších lenokov. Najväčšieho asi 55 cm Peťo. Ja som už úplne prepadol tajmeňom, ale ďalší záber neprichádza, hoci skúšam všetky osvedčené nástrahy. Je celkom príjemné počasie. So západom slnka prichádzame nad sútok Selenge a Eggu. Na 13-centimetrového Whitefisha od Salma mám konečne záber. Ryba vyskakuje nad hladinu. Je to tajmeň. Postupne ho priťahujem ku brehu. Hoci má len 75 cm, je vidieť, že má dostatok potravy. Takmer z toho istého miesta Peťo vyťahuje pekného lenoka. Na sútoku je krásna jama s veľkou hĺbkou. Tu musí byť veľká ryba. Záber ale nemáme. Ešte sa sem pozrieme niekedy neskôr. Nad kempom stretávame chalanov na boatoch. Hovoria, že na sútoku chytili veľa lenokov a dokonca aj pár lipňov. Poslední prichádzajú zo spodu Jirko, Zdeněk a Peťo. Dolu chytili menšieho tajmeňa a videli vo vode mieňa. Rád by som skúsil uloviť túto rybu, ktorú som v Mongolsku ešte nechytil. Určite niekedy večer alebo ráno pôjdem vyskúšať, či sa netúlajú aj okolo kempu.

Ryby boli v dobrej kondícii pripravené na zimné obdobie. Prvý väčší tajmeň nás potešil

Z rovnakého miesta vytiahol Peťo slušného lenoka

Pomocou raftu sme dokázali prejsť väčšie územie

Večer sa rozhodujeme, že pôjdeme na druhý deň vyskúšať Egg. Pridáva sa k nám aj Zdeněk. David s Jirkom sa chcú preplaviť na druhú stranu a pešo obísť veľkú skalu na sútoku. Priznám sa, že som sa na Egg veľmi tešil. Je to menšia rieka ako Selenge a pripomína mi Váh u nás doma. Najskôr sa ale musíme dostať k prievozu cez Selengu. Vetrom ošľahaný prievozník pripomína vysušenú klobásu. Darujeme mu cigaretu a zopár sladkostí. Je dosť chladno. Hneď ako zastavíme pri brehu Eggu je krásne miesto. Skalnatá zátoka s hlbšou vodou. Skúšame rôzne nástrahy, ale záber nemáme. Takto to pokračuje až do poludnia. Nachádzame viaceré pekné miesta. Jediný záber po asi 4 hodinách lovu hlási Peťo, ale rybu nezasekol. Určite tu nejaké ryby musia byť. Neviem, či je to spôsobené chladom alebo sa už ryby stiahli do Selenge k prezimovaniu. Zmenšujem nástrahy. Konečne záber. Na 4 cm Daiwu Tournament Minnow vo farbe Ayu Rusty zaútočil malý lenok. Konečne ryba. Naleje nám to nových síl a usilovne prehadzujeme hlbšiu vodu pod strhnutým brehom. Darí sa mi uloviť ďalších troch lenokov. Vobler od Daiwy je vzhľadom na malú veľkosť dosť ťažký. Dá sa s ním ďaleko dohodiť a dokáže klesnúť aj do väčšej hĺbky. Väčšinou ho nechám klesnúť na dno, potom ho prudšie zdvihnem do stĺpca a opäť nechám klesnúť. Zábery prichádzajú pri klesaní alebo obrátení voblera v prúde. Sme asi 1 kilometer od sútoku so Selenge. Aj ostatní sa dočkali prvých záberov. Najlepšie ale funguje môj voblerík. Zdolávam dokonca aj malého tajmeňa. Keďže Miro je stále bez záberu, požičiavam mu môj prút. Darí sa mu uloviť zopár lenokov a v nenápadnej jame zasekáva tajmeňa. Ryba nie je veľká, ale na jemnej zostave predvádza pekné divadlo. Asi 2 - 3 krát vyskočí nad hladinu, prudko vyráža do prúdu a snaží sa vytriasť malý vobler. Stage dobre tlmí výpady a Mirko má postupne navrch. Zdoláva svojho prvého mongolského tajmeňa. Hoci má ryba iba 65 cm, máme z nej radosť. Je mi jasné, že k prútu sa tak skoro nedostanem. V plytších častiach vidíme zberať nejaké ryby. Skúšam menšiu rotačku a hladné lipne na seba nedajú dlho čakať. Kým sa bavím s menšími rybami, Peťo so Zdeňkom v zátoke objavujú šťuky. Na väčšie rotačky, ale aj voblery hlásia pár záberov a zdolaných šťúk vo veľkosti okolo 50 - 70 cm. Poslednú zdolal po našom príchode prvým hodom Miro. Zábery ako rýchlo prišli, tak rýchlo aj prestali. Šťuky okukali naše nástrahy a zátoka je rozplašená. S väčšími nástrahami prelovujeme jamu na sútoku. Záber ale nemáme. Nakoniec náš výlet na Egg nedopadol najhoršie. Verím však, že pri teplejšom počasí, či v letných mesiacoch je v rieke viac rýb. Sme zvedaví, ako sa darilo ostatným. David s Jirkom mali skôr turistickú, ako rybársku výpravu. Výstup na horu nad sútokom bol veľmi náročný, naviac pri slnečnom počasí štípali drobné mušky, ktoré spôsobovali krvavé rany. Lepšie dopadli „Ingoláci". V hornej časti sa im podarilo uloviť 40-centimetrového ostrieža a Vlastík zdolal metrovú šťuku. Rozhodujeme sa, že ráno vstaneme skôr a pôjdeme čo najvyššie nad kemp. Mira vymieňame za Peťa „Dragoňáka". Druhá partia pôjde dolu pod kemp. David s Peťom P. ostanú v okolí tábora.

Po niekoľkých hodinách lovu bol tento lenok náš prvý úlovok na Eggu

Mirkov tajmeň na UL

Daiwa Tournament Minnow účinkovala na všetky druhy rýb

Peťo v zátoke objavil šťuky

Posilnení dobrými raňajkami vystupujeme z auta ešte vyššie, ako boli chalani včera. Je chladno, ale svieti slnko a verím, že preberie ryby k záberom. Prelovujeme nádejné miesta. Na miestach, kde sa napájajú bočné ramená s takmer stojacou vodou a previsnutými konármi, by mohli stáť šťuky alebo ostrieže. V menšom ramienku skúšam rotačky, ktoré mi pripravil podľa mojich požiadaviek Maťo Forbak. Veľký strieborný list sa točí v pokojnej vode. Kontrolujem, ako pracuje rotačka, keď v tom spod konárov vidím pohyb. Rotačka sa mi stráca pred očami a nasleduje opatrný záber. Keby som nevidel ako rotačka zmizla asi by som ani nesekal. Na hladine sa ukazuje pekne sfarbená šťuka. Kričím na Peťa, aby ma išiel odfotiť. Šťuka má 80 cm. Pár rýchlych fotiek a rybu vraciame do vody. Ukazujem Peťovi, kde mi to ryba zobrala. Ďalší hod pod krík a takmer okamžite ďalší záber a asi 60 cm šťuka. O chvíľu má záber aj Peťo. Je to podobná šťuka, ako pred chvíľou. Ďalšie zábery už ale nemáme, hoci skúšame rôzne nástrahy. Cestou dolu sa nám darí na rotačky a menšie voblery chytiť zopár lenokov. Hoci prechádzame viaceré nádejné miesta záber od väčšej ryby nemáme. Postupne sa dostávame až k miestu, kde Vlastík chytil veľkú šťuku. Stále sme však bez záberu. Chalani tu skúšajú rôzne šťukové nástrahy ale neúspešne. Asi 200 metrov nižšie je skalnatý breh, ktorý klesá do vody. Skúsim ešte tu zopár hodov a pôjdeme ďalej. Pridržiavam sa skaly a snažím sa prejsť pokiaľ to bude možné. Voda nie je príliš hlboká, často zachytávam o dno. Vymieňam preto gumu za 12,5 cm Minnow od Cormoranu vo farbe pstruha. Ešte posledný hod a vrátim sa. Kúsok od brehu zrazu zacítim prudký záber. Takmer okamžite zasekávam a ryba skáče nad hladinu. Prudko vyráža dolu prúdom a opäť vyskakuje nad hladinu. Voda strieka na všetky strany ako po výbuchu. Asi metrový tajmeň nám predvádza nádherný súboj. Dobre nastavená brzda na mojej Daiwe plní svoju úlohu na 1 a tlmí výpady tajmeňa. Pre takéto chvíle sa oplatí precestovať takú diaľku. Postupne mám navrch a darí sa mi ju pritiahnuť k brehu. Niekoľko výpadov pri kraji a rybu vyťahujem za chvost ku brehu. Pár rýchlych fotiek vo vode a už putuje naspäť do svojho kráľovstva. Vraciame sa k raftu a pokračujeme dolu prúdom. Ani sme si neuvedomili ako rýchlo ubieha čas a začína sa zvečerievať. Oprieme sa preto do vesiel a zastavujeme až nad kempom. Na sútoku stretávame Davida na boate. Hovorí, že mal na prúte veľmi slušnú rybu. Vraciame sa preto spoločne na miesto, kde mal záber. Skúšame rôzne nástrahy, ale bezúspešne. V kempe rozoberáme zážitky z dnešného dňa. Chalani dolu pod kempom chytili troch menších tajmeňov a lenokov. Mne sa dnešný deň vydaril. Ak sa bude dať, aj zajtra by som chcel ísť hore a dôkladnejšie sa povenovať miestam, ktoré sa mi dnes pozdávali a nestihli sme ich poriadne preloviť.

Zátoky boli stanovišťom šťúk

Šťuky dobre reagovali hlavne na rotačky MF

Súboj s prvou metrovkou som si riadne vychutnával

Dobojované

Pár rýchlych fotografií a ryba putuje naspäť

Peťo ,,Dragoňák" s lenokom na vobler

V Mongolsku sa zvečerí veľmi rýchlo, cesta späť môže byť nebezpečná

Hore pôjdeme štyria - ja, Peťo Zachar, Peťo Dragoňák a Vlastík. Vstávame o niečo skôr, ako ostatní. Rýchlo sa naraňajkujeme, zoberieme si sendviče na cestu a už naháňame nášho mongolského šoféra, aby sme vyrazili. Ráno je dosť chladno a cesta je namrznutá. Asi po pol hodine prichádzame k potoku, cez ktorý musíme prejsť. Už z diaľky vidíme, že v strede brodu je zapadnuté nákladné auto. Predpokladám, že náš šofér prejde povedľa neho. Podľa môjho odhadu je tam dosť miesta. Na brehu je ale ľad a šofér má asi obavy, aby sa nešmykol do zapadnutého nákladiaku. Na naše prekvapenie prehodí pár slov so šoférom, prudko sa rozbehne a vbehne do potoka asi 10 metrov vedľa brodu. Predné kolesá okamžite zapadnú do blata. Inak to dopadnúť ani nemohlo. Hoci sa snažíme podložiť zadné kolesá kameňmi a tlačíme UAZ, auto zapadne ešte hlbšie. Aj keby sme prešli na druhú stranu, sú tam brezy, cez ktoré by sme neprešli. Ešte viac sme prekvapení, keď asi 5 metrov vedľa je druhý brod, cez ktorý by sa dalo prejsť. Šofér sa ale nechcelo vychádzať z auta a pozrieť si prechod a tak si zmýlil cestu. Tvrdí nám, že do hodiny príde traktor a obe autá vytiahne. Mongolská hodina je často veľmi dlhá. Snažíme sa zabaviť, ako sa dá. Po dvoch hodinách sa s Peťom rozhodujeme, že vystúpime na neďaleký vrch a rozhliadneme sa, ako ďaleko je rieka cez kopec. Výstup v broďákoch nie je práve najľahší. Odmenou je nám ale nádherný výhľad. K rieke je to asi 5 kilometrov cez kopce a traktor je v nedohľadne. Keďže sa blíži obed, rozhodujeme sa, že sa pešo vrátime do kempu. Odhadujeme to na 3 - 4 hodiny chôdze. Ak nechceme nocovať vonku, je to asi najlepšie riešenie. Na traktor sa nedá spoliehať. Posilníme sa sendvičmi a vyrážame späť. S prútmi v ruke, batohmi na chrbte a v broďákoch cesta len pomaly ubúda. Obdivujem Vlastíka, ktorý je z nás najstarší a napriek tomu dlhú dobu s nami dokáže držať krok. Po asi dvoch hodinách prichádzame k rieke. Trochu si oddýchneme a chytíme pár lenokov. Radi by sme zostali dlhšie, ale do kempu je to stále ešte ďaleko. Necháme ryby na pokoji a pokračujeme v ceste. Po ďalších dvoch hodinách nám ubúdajú sily a kemp je stále v nedohľadne. Prichádzame k farme a ja uvažujem, či nepoprosiť domácich, aby nás odviezli do kempu. Nakoniec sa rozhodujeme, že si chvíľu oddýchneme a budeme pokračovať. Predierame sa k rieke a párkrát si hodíme. Dvaja lenoci neodolali našim nástrahám. Kúsok vyššie vidím pekné miesto. Chalani ale chcú pokračovať, tak im hovorím, nech idú a ja ich dobehnem. Zlákala ma hlbšia tôň pod brehom. Už tam smeruje moja rotačka. Ťahám ju dolu prúdom. Ešte jeden hod a idem za chalanmi. Prudký záber, rýchlo zaseknem, ale ryba sa vypína. Vyzeralo to na slušný kus a zaujímalo by ma, čo to bolo. Musím sa už ale ponáhľať, určite sa sem ešte niekedy vrátim. Po chvíli dobehnem chalanov, hovorím Peťovi o zábere, ale príliš mi neverí. Asi po pol hodine unavení konečne prichádzame do kempu. Trochu sa posilníme, vypijeme kávu a s Peťom ideme ešte skúsiť šťastie pod kemp. Príliš sa nám nedarí. Ulovíme iba zopár menších lenokov. Zospodu prichádzajú aj ostatní chalani. Hovoria nám, že dolu sa dostali do ramien rieky. Je v nich ale dosť ťažké sa pohybovať a orientovať. Tiež chytili množstvo lenokov, ale nič väčšie. Vraciame sa spoločne do kempu. Po chvíli prichádza aj náš šofér s utopeným UAZ-om. Hovorí, že traktor prišiel až o piatej hodine večer. Na večeri sa dohodneme, že sa zajtra opäť pokúsime dostať hore. Ostatní skúsia na rafte prejsť až k prievozu.

Ani najlepšie stroje nedokážu zdolať všetky prekážky. Hlavne, keď treba zapojiť aj rozum

Po náročnom výstupe nám bol odmenou výhľad na okolitú krajinu

Po svojich najďalej zájdeš. Pešo sa vraciame od zapadnutého auta do kempu

Počas krátkej prestávky neodoláme a ulovíme zopár lenokov

Malé nástrahy ako tento vobler od 3stana fungujú veľmi dobre

Ráno vyrážame o niečo skôr, ako včera. Šťastlivo sa nám darí prejsť aj potok, kde sme zapadli a tak vystupujeme pri veľkej skale, pod ktorou sa ukazuje krásne miesto. Vo vode sú veľké balvany a dno takmer nie je vidieť. Preplavíme sa na druhú stranu a rozostupujeme sa pod vysokou horou, okolo ktorej krúžia dva orly. Skúšam rôzne voblery, ale na dno sa nemôžem dostať. Skúsim dať gumu. Kým ju stihnem nahodiť vidím, ako Peťo Zachar zasekol nejakú rybu. Odkladám preto prút a idem za ním. Podľa ťahu to bude slušná ryba. Beriem mu fotoaparát a na hladine sa objavuje tajmeň odhadom okolo 120 cm. Vyskočí nad hladinu a snaží sa uniknúť medzi skalami vo vode. Stihnem urobiť jeden - dva zábery, keď ryba prudko vyráža dolu prúdom a trhá vlasec. Je nám ľúto krásnej ryby, ale veríme, že sa jej podarí čoskoro zbaviť sa nástrahy. Pri výskoku som videl, že mala zaseknutú veľkú rotačku v kútiku papule. Peťo nám hovorí, že mal predtým ešte dva opatrné zábery na gumu. Ryby sa mu ale vypli. Tak vyskúšal veľkú rotačku č. 7 Mepps Giant Musky Killer Tandem a výsledkom bola odtrhnutá ryba. Skúšame rôzne nástrahy, ale hluk, ktorý sme spôsobili na brehu ryby asi vyplašil, pretože viac záberov nemáme.

Peťo svoju životnú rybu nezdolal. Možno nabudúce.

Pokračujeme preto ďalej. Na sútoku dvoch ramien je hlboká pláň. Dno je silne zanesené bahnom a na kraji sú riasy. Rozostupujeme sa krajom vody. Okamžite sa zabárame do bahna a iba s námahou vyťahujeme nohy. Hádžeme k druhému brehu, kde odhadujeme hĺbku asi 4 metre. Cítim, ako nástraha kĺže po bahnitom dne. Ryby ako keby tu ale ani neboli. Mimovoľne hádžem vedľa seba krajom smerom k Peťovi. Vobler oťažel, asi som zachytil nejaké rastliny. Vlasec ale smeruje do boku a ryba mieri do hlbšej vody. Darí sa mi ju otočiť a čoskoro mám pri nohách peknú šťuku. Po chvíli aj ostatní chalani vytiahli 2 menšie šťuky. Ryby stoja na kraji v riasach a čakajú na rybky, ktoré vybehnú z prúdu. Postupujeme nižšie. Dno sa mení na štrkovité. Opäť pribúdajú zábery, ale sú to iba menšie lenoky. Prichádzame k miestu, kde sme sa dohodli, že nás bude čakať auto so šoférom. Nakladáme raft na UAZ a smerujeme do kempu. Večer sa rýchlo ochladí a raft, ale i naše broďáky sú pokryté ľadom. Už aby sme boli v jurtách. Mongoli hneď ako uvidia auto, rozkurujú v jurtách piecky a nás už čaká príjemné teplo. Dozvedáme sa, že pre silný mráz zamrzli dokonca aj sprchy. Večer pri vodke rozoberáme zážitky. Dnes sa darilo Davidovi s Peťom „Ingolákom". Pod kempom ulovili dvoch metrových tajmeňov. David mi hovorí, že vo vode videl 10 – 15 cm ryby podobné jalcom. Preto aj svoje nástrahy vyberal v podobných farbách a veľkostiach a úspech sa dostavil. Druhá partia na rafte chytila iba lenokov a malého tajmeňa. Rozprávajú nám ako sa dostali späť do kempu. Na dohodnutom mieste ich nečakal Mongol s autom, tak sa Miro vybral k pastierom a poprosil ich, aby ho zaviezli do kempu. Odtiaľ druhé auto išlo pre ostatných. Ako neskôr zistili, šofér ich čakal o niečo nižšie a nerozumel im, kde sa majú stretnúť. Dohovoriť sa v Mongolsku je niekedy naozaj ťažké.

Šťukám sa páčili rotačky a väčšie voblery

Slušné ryby ulovili chalani pod kempom. Peťo,, Ingolák" a jeho metrovka

David si svoje ryby poctivo odchodil

Ráno nás Miro nahovára, aby sme ho zobrali hore. Je vidieť, že naše rozprávanie a vidina veľkej ryby mu dodali nových síl. Ja si myslím, že sme včera úsek dobre prechytali a veľa záberov mať nebudeme. Sám som ale zvedavý, ako budú ryby reagovať na mieste, kde mal Peťo zábery od väčších rýb. A tak opäť vystupujeme na rovnakom mieste, ako včera. Je krásne ráno. Cestou nám pred autom prebieha líška a na oblohe krúžia dva orly. Skúsime prejsť s Peťom vrchom skaly a Miro nám pôjde oproti. Miesto pod skalou je vlastne hlboká ryha, do ktorej prudko padá voda z rozľahlej plytčiny. Zhora zo skaly vidíme v jame utopený strom. Výborné miesto, včera sme tu ale záber nemali. Brodíme krajom skaly, postupne prelovujeme každý meter. Asi v polovici počujeme krik. Miro niečo chytil. Prejsť krajom skaly nebolo jednoduché. Po príchode už vidíme Mira, ako zápasí na brehu s pekným tajmeňom. Urobíme mu zopár fotografií a rybu vraciame do vody. Miro nám hovorí, že po pár hodoch mal záber na vobler a sám si zdolal rybu. Má veľkú radosť, je to jeho najväčší tajmeň a do metra mu chýbali iba tri centimetre. Ďalšie zábery nemáme a tak pokračujeme dolu k Peťovmu miestu. Cestou nám skáče pred raftom do vody srnec a pláva cez rieku na druhú stranu. Miro drieme na člne, zdá sa, že na dnes už si plán splnil. Má neuveriteľný dar. Dokáže zaspať takmer kdekoľvek. Peťo by dokonca prisahal, že ho videl zaspať s veslom v ruke :-). Splavujeme sa k miestu, kde mal Peťo niekoľko záberov od tajmeňov. Kotvíme o niečo vyššie ako minule a po brehu v tichosti prechádzame na skalu, ktorá vbieha do vody. Peťo skúša rotačku a ja gumu. Voda je dosť hlboká, myslím si, že ryby budú skôr na dne medzi skalami. Nahadzujem hore prúdom. Cítim, ako sa nástraha posúva po dne. Občas narazí do skaly. V tom ucítim náraz do gumy a potom ďalší a nasleduje prudký ťah do strany. Zasekávam. Vyzerá to, akoby som ostal visieť medzi kameňmi. Vtom sa ryba prudko rozbieha dolu prúdom .V tomto momente je dôležitá dobre nastavená brzda. Asi po 10 metroch sa mi darí rybu otočiť. Takéto výpady sa niekoľkokrát zopakujú, ale postupne mám navrch. Asi 5 metrov od brehu nastáva najväčší súboj. Ryba vyskočí na hladinu a prudko trepe hlavou. Snaží sa zbaviť nástrahy. Tá je ale dobre zaseknutá a tak po chvíli svoj súboj vzdáva. Peťo ochotne zoskakuje do bahna pod skalu a za chvost vyťahuje rybu. Mám čo robiť, aby som potom vytiahol Peťa z bahna. Dobre stavaná ryba má určite cez meter a je zatiaľ najväčšia, akú sme ulovili. Peťo mi gratuluje a ja mu ďakujem, že objavil toto miesto. Po fotení sa vraciame na skalu. Ukazujem Peťovi, v ktorých miestach som mal záber. Guma kopíruje dno a znovu cítim podobné drgnutie. Zasekávam a je tam ďalšia ryba! To snáď nie je ani pravda. Podávam prút Peťovi. Ja som si už svoju rybu zdolal, tak nech si užije aj on. Možno už taký deň nebudeme mať do konca výpravy. Ryba bojuje ešte viac, ako predchádzajúca. Ale Peťo je skvelý rybár a tak podobne, ako jej družka končí pri brehu pod skalou. Tentoraz sa do bahna zabáram ja. Vyťahujem z vody o niečo väčšiu rybu ako pred chvíľou. Máme veľkú radosť. Takýchto dní nebýva veľa. Tradičné foto vo vode a tajmeňa opatrne púšťame späť. Všetci traja skúšame na skale rôzne nástrahy. Ďalší záber už ale nemáme. Hoci žiadna ryba nemala cez 120 cm, sme spokojní. Cestou dolu sa bavíme s lenokmi a užívame si mongolskú pohodu. Šofér nás čaká na dohodnutom mieste. V kempe kolegom rozprávame dnešné zážitky. Ostatní tak úspešní neboli, ale Peťo „Ingolák" si chytil svojho prvého tajmeňa, ktorý mal asi 70 cm.

Pod skalou bola hlboká ryha, v ktorej sa dali očakávať väčšie ryby

Mirkova prvá mongolská ,,metrovka"

Súboj s väčšími rybami si vyžaduje dobre zladenú zostavu. Druhá šanca sa nemusí opakovať

Krásavica z Peťovho miesta

O pár minút sme zdolali druhú podobnú rybu

Z Jirkovej a Zdenkovej jurty sme si urobili krčmu. Premiestnili sme sem všetky zásoby alkoholu a každý večer sme sa tu schádzali na bojovú poradu, ktorá sa často pretiahla až do ranných hodín. Aj touto cestou im ďakujem za ich trpezlivosť. Jirko bol hospodský a Zdeněk priamy potomok Džingischána, na ktorého sa neuveriteľne podobal. Vlastík s Peťom Dragoňákom mali najviac rybárskej výbavy a keď niekomu niečo chýbalo, vždy boli ochotní sa podeliť o svoje zásoby. Podobne sa chovali aj ostatní členovia výpravy. Miro sa ukázal ako skvelý kuchár a veslár. David s Peťom Ingolákom prešli asi najviac km z nás pešo. Peťo dokáže odhadnúť skvele stanovištia rýb. Je vidieť, že v Mongolsku je ako doma. David skvele zvláda techniku práce s malými nástrahami. Dôkladne prechytáva každý centimeter vody. Ak sa v nej nachádza nejaká ryba, určite mu neunikne. Verím, že ani my dvaja s Peťom nie sme zlí rybári a tak sa dala dohromady skvelá partia, ktorá si rozumela pri vode aj v kempe. Okrem nás tu boli dve domáce Mongolky - mama s dcérou - Minde a Ceceg, ktorej sme inak nehovorili ako Cecke. Starali sa o naše pohodlie, varili a kúrili v pieckach. Snažili sa v rámci možností napodobňovať európsku stravu. Príjemné bolo prebúdzať sa do rozkúrenej jurty alebo sa po rybačke vracať do tepla. Okrem nich tu boli dvaja šoféri a Mergen, ktorý viedol kemp. Robí geodeta a vicegubernátora v neďalekej dedine Selenge Sum. V dobrej nálade sa v hospode dohadujeme, že ráno pôjdeme s Mirom a Peťom dolu. Miro nám chce ukázať miesta, ktoré vyzerali nádejne a mohli by tam byť slušné ryby.

Noc bola chladná a brehy rieky sa pokrývajú ľadom. Horný tok Selengy dokonca zamrzol. Nasadáme do raftu o niečo neskôr. Plavíme sa dolu riekou. Hneď pod kempom je pekné miesto, kde chalani chytili zopár menších lenokov a hlavátok. Aj nám sa tu darí uloviť nbiekoľko lenokov. Postupujeme nižšie. Za skalou, ktorá vybieha do vody, je tíšina. Tu by mohla stáť nejaká ryba. A naozaj, po pár hodoch má Miro záber. Na vobler zdoláva šťuku. Dolu nižšie po prúde je nádherné miesto. Hlboká jama, akú sme doteraz ešte nevideli. Rozľahlé miesto je ale ťažko preloviť. Z brehu sa nedá dohodiť do potrebnej vzdialenosti a z vody sa chytať nedá. Je vidieť, že aj domáci toto miesto poznajú. Na brehu sú ohniská a vyšliapané miesta. Je tu veľká hĺbka a je problém dostať nástrahu ku dnu, resp. do potrebnej vzdialenosti. Bolo dobré vyskúšať lov z belly boatov. Pokúšam sa prejsť krajom skaly pokiaľ to pôjde. Pridržiavam sa jednou rukou skaly a v druhej držím prút. Nechcem ani myslieť na to, čo by sa stalo, ak by som sa pošmykol. Postupne prechádzam okolo celej skaly a kde sa to dá, skúšam nahodiť. Napriek všemožnému úsiliu záber nemáme. Verím ale, že tu musí byť slušná ryba. Chcelo by to len správny čas a výdrž. My musíme ísť ďalej a tak to asi po dvoch hodinách vzdávame a pokračujeme dolu riekou. Čas rýchlo beží, opierame sa do vesiel, aby sme boli včas na dohodnutom mieste. Pri vtoku potoka nás už čaká šofér a vraciame sa späť. Večer v „hospode" rozoberáme zážitky z celého dňa. Jirko so Zdeňkom chytili dvoch menších tajmeňov neďaleko kempu. Prekvapuje ma David. Vo foťáku nám ukazuje fotky sumca. Pri svojich potulkách našiel plytkú zátoku, na dne ktorej ležal sumec. Ryba bola zranená asi od útoku veľkého tajmeňa. Podobá sa na nášho sumca, ale má špicatejšiu spodnú čeľusť. Tak to by som tu veru nečakal, aj keď viem, že v Mongolsku sa sumec vyskytuje. Chladná zima a silné mrazy sumcom práve nesvedčia.

Jaroslav Sámela