V predchádzajúcich častiach seriálu som uviedol moje najosvedčenejšie nástrahy na lov pstruhov. V tých nasledujúcich prejdem postupne do finálnej časti seriálu a tou je taktika a technika lovu.

Taktika lovu

Znamená prípravu a stratégiu, ktorú uplatňujem počas lovu. Tá môže byť rôzna, v závislosti od charakteru ročného obdobia, počasia a hlavne od charakteru konkrétneho úseku revíru. Kde začať, ako postupovať, ktorú nástrahu nasadiť, aký prút a techniku zvoliť, čomu sa prispôsobiť či vyvarovať, ako a čím pstruha prekabátiť. To všetko sú veľmi dôležité a podmieňujúce atribúty úspešnosti lovu.

Každej činnosti musí predchádzať plánovanie a príprava. Trafiť sa do optimálneho času a podmienok lovu na zvolenom revíri nám nie vždy musí vyjsť. Ktorý z nich si v danej chvíli vybrať, býva aj pre mňa neraz dilemou. Záleží to na viacerých aspektoch - ročné obdobie, stav vody a počasia, výskyt pstruhov, rybársky tlak a podobne. Ak si zvolím niektorý z revírov, kde som už viackrát lovil a jeho jednotlivé úseky dostatočne poznám, tak si podľa toho nachystám potrebnú výbavu, prúty a nástrahy (vysoké čižmy alebo broďáky mám pre istotu vždy v kufri auta). Na základe uvedených faktorov mi je viacmenej už dopredu zrejmá taktika aj technika lovu.

Zmena podmienok ma však neraz donútili zvoliť aj inú alternatívu voči tej, ktorú na danom revíri zvyčajne uplatňujem. Ak sa chystám navštíviť nový alebo menej prelovený revír (úsek), tak sa musím dopredu pripraviť na viaceré alternatívy. Snažím sa hlavne získať čo možno najviac prospešných informácií a tie si zapamätať a zaznamenať (samozrejmými pomocníkmi sú pri tom fotoaparát a zápisník). Ak je možnosť, veľmi rád sa nechám po ňom povodiť skúseným vláčkarom alebo muškárom, ktorý ho má dostatočne zmapovaný po všetkých stránkach. Ako sa vraví, človek sa učí do konca života a preto je veľmi prospešné, ak svoju prax obohacuje aj dostatočnou teoretickou prípravou. Platí to dvojnásobne hlavne vtedy, ak niekto s niečím len začína, chce sa v danej oblasti čo najviac zdokonaliť a čo najviac priblížiť naozajstným majstrom. Okrem spomenutých kamarátov Paľa a Standa, ktorí ma ako prví pred mnohými rokmi zasvätili do tajov lovu pstruhov, som mnoho cenných rád načerpal aj z článkov od viacerých skúsených pstruhárov (napr. Marcela Pecníka, Maťa Forbaka, Mira Mikáča a ostatných), no najviac od Maja Fedeša. Mal som aj to šťastie, že som si hlavne vďaka súťažnej prívlači osvojil aj ľahkú a ultraľahkú prívlač, ktorú často využívam aj pri love pstruhov. Teóriu som obohatil o vlastné praktické skúsenosti, ktoré sa snažím neustále rozvíjať. Vždy je čo vylepšovať, vymyslieť, zmeniť či zaexperimentovať, aby som prekabátil hlavne potočáky „domorodcov". Snažím sa byť proste byť flexibilný a prispôsobivý daným podmienkam lov.

Toky

Zásadne prelovujem najskôr tie úseky a stanovištia pstruhov, ktoré sú prístupné a dosiahnuteľné z brehu. Inak nedostupné a nechytateľné miesta prelovujem samozrejme z vody. Predtým, ako začnem so samotným lovom, prejdem sa po brehu a prezriem celý zvolený úsek. Pokiaľ je to možné zmapujem koryto a reliéf dna, lokalizujem prekážky a v danom čase aktuálne stanovištia pstruhov. Od viacerých skúsených pstruhárov som pred mnohými rokmi ako „začínajúci učeň" dostal odporučenia, aby som postupoval v love smerom proti prúdu a viedol nástrahu zhora smerom dole. Pri love s muškami a strímrami to bolo pre mňa logické, nakoľko pstruhy čakajú hlavne na hmyz napadaný do vody, ktorý splavuje prúd k ich pozíciám. Logicky sú pritom postavené súbežne s tokom, hlavou proti prúdu. Ale pri prívlači? Veruže áno, ale nie za každých podmienok a na každom úseku. Mnoho úsekov s výskytom pstruhov má rôzny charakter a nie všetky nástrahy sú pre tento spôsob lovu práve najvhodnejšie. Dlho som si to myslel aj o rotačkách. Z omylu ma však vyviedli viacerí registrovaní pretekári - pstruhári už v prvom súťažnom ročníku prívlačovej ligy. Túto techniku lovu majstrovsky ovládajú a veľmi často využívajú tak v súťaži, ako aj pri love pstruhov. Veľa som pri tom od nich odpozoroval, nechal si poradiť a hlavne prehovoriť, aby som to skúsil aj s rotačkami. Som im za to nesmierne vďačný, nakoľko som aj kvôli tomu oveľa úspešnejší na mnohých pstruhových revíroch. Samostatnou kapitolou je spôsob lovu splavovaním nástrahy, na ktorý využívam hlavne malé vobleríky napodbňujúce hmyz. Častejšie však uplatňujem klasický spôsob lovu s ťahom nástrahy proti prúdu. Na niektorých úsekoch je účinnejšie nahadzovať a viesť (sťahovať) nástrahu naprieč prúdu, pod určitým uhlom.

Hore prúdom, dole prúdom

Výhodou lovu brodením hore prúdom je hlavne v tom, že vodu nezamútim a pstruhy až tak nevyplaším. Na druhej strane je trochu pravdy aj v tom, že svojím brodením odokryjem pred pstruhmi sa ukrývajúce drobné vodné živočíchy. Tento spôsob lovu uplatňujem hlavne na menších tokoch obrastených hustou vegetáciu, kde je lov z brehu na mnohých miestach nemožný. Aj tu však platí pravidlo, že sa „nevrútim" hneď do vody, ale vytipované miesta najskôr prelovím z brehu. Snažím sa byť pritom veľmi opatrný, aby som svojim pohybom či tieňom ryby nevyplašil. Samozrejme, že pri love nikdy nemám na sebe žiadne oblečenie v krikľavých farbách. Zopárkrát som sa k danému miestu doslova priplazil po bruchu a chytal z pozície „ležiaceho strelca". Ide hlavne o menšie priehlbiny s množstvom prekážok, prekryté hustou vegetáciou, ktoré sú často úkrytom aj väčších pstruhov. Na takýchto miestach sa nástraha dá nahodiť buď iba zospodu alebo mnohokrát len spustiť. V takých prípadoch uplatňujem skoro až vertikálnu techniku lovu popoťahovaním a natriasaním. Na to sa výborne hodia hlavne jigové nástrahy (gumky) a marmyšky. Často však popritom využívam aj rotačky a plantavky, ktoré pri ich spúšťaní a podvihovaní svojím plantavým pohybom a odleskom zaujmú pstruhy podobne ako v smrteľných kŕčoch zmietajúca sa zranená rybka.

Okrem takýchto miest vyhľadávam hlavne tie pobrežné partie, kde sa nástraha dá nahadzovať alebo spúšťať po prúde k predpokladaným stanovištiam pstruhov. Výhodou je aj to, že tu viem uplatniť klasické techniky lovu a použiť hlavne vobleríky. Aj pri love na otvorených úsekoch tokov vždy prelovujem najskôr vytipované miesta v blízkosti brehu a následne aj tie vzdialenejšie, ku ktorým dokážem nástrahu dohodiť. Až po odskúšaní uvedených variantov lovu vleziem do vody a prelovujem ostatné, z brehu nedostupné úseky. Podľa charakteru toku sa rozhodujem, či budem postupovať a loviť hore alebo dole prúdom a ktorú nástrahu prednostne nasadím.

Dúhak 56 cm dlhý ulovený na malú plantavku

Malé nástrahy a UL technika

Na menších a plytších tokoch sú pre klasickú prívlač najuniverzálnejšími nástrahami malé rotačky, plantavky a vobleríky. Na imitáciu do vody padajúceho hmyzu sa výborne hodia drobné strímre. Mne sa popri nich výborne osvedčili aj marmyšky. Neraz som vďaka nim dokázal oklamať nielen pstruhy, ale aj lipne, ktoré skáču po tejto nástrahe po dopade do vody ako po muške. Mnohým vláčkarom a hlavne muškárom, sa to bude zdať možno až nemožné, ale na tento spôsob lovu často s úspechom využívam aj najmenšie minirotačky a miniplantavky. Vyžaduje si to, pochopiteľne, použitie jemného UL náčinia a zvláštnej techniky lovu, ktorú podrobnejšie opíšem v časti o technike lovu. Túto tak trochu atypickú techniku lovu praktizujem logicky v období, keď ryby zbierajú drobný hmyz z hladiny a absentuje dostatočný výskyt rybej mlade. Najčastejšie to býva na otvorených úsekoch s plytšími prúdmi či pláňami. Pri výskyte väčšieho hmyzu, ktorý zbierajú pstruhy z hladiny (chrústy, osy, včely, lienky), nasadzujem drobné vobleríky, ktoré sú ich vernou napodobneninou.

Dôležité faktory úspechu

Pri výbere nástrah a náčinia rozhodujú spomenuté podmienky a veľa záleží aj na tom, na ktorých stanovištiach sa v danom čase pstruhy vyskytujú. Je pravdou, že sú najaktívnejšie hneď z rána, pred zotmením a samozrejme po čerstvých dažďoch, ktoré im dole prúdom splavujú rôzny maškrty. Aj keď ma mnoho pstruhárov odrádzalo od lovu počas slnečných a suchých dní s nízkym stavom vody, nedal som sa odradiť a na lov napriek tomu vydal. Neraz som bol pritom úspešný, z čoho boli viacerí dosť prekvapení. Pstruhy som vždy našiel, aj keď v tom období hlavne v jamách, či schované v chládku konárov stromov visiacich nad vodou a predovšetkým pod kaskádami a prúdmi s dostatočne okysličenou vodou. Jemnosťou techniky a správnou voľbou nástrah (najmä tých neokukaných) som ich dokázal vyprovokovať k atakom napriek nie najlepším podmienkam. Pred každým lovom viackrát zhodnotím situáciu, prezriem terén, vodu a až potom zvolím taktiku a techniku lovu a samozrejme konkrétne druhy nástrah.

Vodné nádrže

Pri love na stojatých vodách platí mnoho rovnakých pravidiel z taktiky aj techniky lovu ako na tokoch, ale predsa len má svoje špecifiká a odlišnosti.

Lov z brehu

Aj keď radšej lovím na tokoch, svoje čaro má aj lov na vodných nádržiach. Okrem mojich obľúbených Dediniek (Palcmaská Maša) pravideľne a rád naštevujem aj ďalšie pstruhové jazerá hlavne v období, keď sú toky kvôli vysokému stavu a kalnej vode nechytateľné. Taktika sa v podstate v mnohom nelíši od nepstruhoviek, na ktorých však musím brať zreteľ na špecifické správanie sa lososovitých rýb a ostatných dravcov, ktoré je v mnohom odlišné. Odlišná je aj voľba náčinia a nástrah v závislosti na druhu loveného dravca. V prípade lovu pstruhov volím väčšinou jemnejšie náčinie a menšie nástrahy, ako napríklad pri love šťúk či zubáčov. Podľa charakteru nádrže, obsádky rýb, prevereného reliéfu dna a vytipovaných aktuálnych stanovíšť volím taktiku lovu a vyberám konkrétne nástrahy.

Je len samozrejmé, že v prvom rade rozhoduje aktuálny výskyt pstruhov, ktoré sa v závislosti od konkrétnych ročných období a klimatických podmienok vyskytujú na rôznych miestach. Pri love z brehu sú to hlavne prítoky, vodný porast, polostrovy, výbežky a zrázy, zátoky, okolie hrádzneho telesa, výpuste a lavice. Môžu to byť aj vzdialenejšie miesta, kde pstruhy lovia a ku ktorým dokážem svoje nástrahy dohodiť. Nie vždy sa mi podarí zvoliť optimálnu taktiku a techniku lovu a nasadiť tú správnu nástrahu. Aj preto je prospešné, ak som na love s niektorým z kamarátov a môžeme naraz odskúšať rôzne varianty lovu na rôznych miestach nádrže s rôznymi nástrahami. Pokiaľ nevidieť aktivitu pstruhov, tak sa dohodneme, že ja začnem na jednom a on na druhom mieste. Takto odlovíme viac „horúcich miest", pričom skôr zistíme, kde, v akej hĺbke a na akú nástrahu najlepšie reagujú.

VN Bešeňová

Výber a nasadenie nástrah

Na začiatku lovu, keď ešte nevieme, kde a v akej hĺbke pstruhy najlepšie reagujú, sa vždy dohodneme, že jeden začne loviť na hladine a tesne pod ňou s plávajúcim voblerom s hĺbkou ponoru do 1 m, druhý sa zameria na hlbšie partie a nasadí vobler s hĺbkovou lopatkou. Čo sa týka farebného odtieňa, je to podobné. Jeden nasadí prirodzenú sivobielu farbu s imitáciou šupín, vhodnú do dobrých svetelných podmienok a druhý začne loviť s voblerom v krikľavom reflexnom vyhotovení (oranžový, žltý). Ak to nezaberie, tak obaja zmeníme modely a odtiene. Ak jeden z nás začne mať evidentne viac záberov, druhý nasadí rovnaký vobler. Takáto taktika zvyčajne po určitom čase na mnohých úsekoch zaberie. Pokiaľ sa však naďalej nedarí, začnem experimentovať a nasadím ďalšie nástrahy - rotačky, plantavky, strímre či rôzne gumky. Rotačky hlavne vtedy, keď pstruhy lovia do 1 - 2 metrov pod hladinou a reagujú na maximálne agresívny pohyb. Občas ich pustím aj ku dnu a použijem kombináciu horizontálnej a vertikálnej prívlače. Pre lov v hlbších partiách často nasadzujem aj plantavky a menšie pilkre. So zdvihnutou špičkou prúta ich však viem využiť aj pre lov vo vrchných stĺpcoch vody, podobne ako napríklad nymfy. Na niekoľkých hlbších úsekoch zvyknem nasadiť rôzne twistre, ripre, smáčiky či nymfy. Je to hlavne v období, keď sú pstruhy na dne a nechcú sa od neho odlepiť.

Nech sú podmienky lovu akékoľvek, vždy sa snažím o to, aby som stanovište pstruhov čo najskôr lokalizoval, dostal sa k nim čo najrýchlejšie a z bezpečnej vzdialenosti lovil. Opísaná taktika lovu býva často účinná aj na kaprových vodách a pri love ostatných dravcov.

Použitie člna, elektromotora a sonaru

Na všetkých typoch vôd je pred lovom veľmi prospešné zmapovanie hĺbky vody a reliéfu dna. V prípade tých VN, ktoré sú rozlohou väčšie, je veľkou výhodou, ak na to použijeme sonar. Ten nám zároveň poslúži aj na lokalizáciu rýb. Nielen preto, čo som spomenul, ale aj na presuny a samotný lov je veľkou výhodou a neraz až nevyhnutnosťou použitie stabilného člna. Vďaka nemu môžeme dosiahnuť z brehu inak nedostupné miesta a okrem klasickej prívlače využiť aj horizontálnu. Čln má výhodu aj v tom, že sa viem pomerne rýchlo premiestniť na rôzne miesta na vode, ale aj k mnohým pobrežným partiám, kam sa peší vláčkar nedostane, respektíve len s problémami a trvalo by mu to veľmi dlho. Veľkou výhodou je aj to, ak na presuny máme k dispozícii, popri člne aj kvalitný elektromotor (aj keď sa priznám, že popri mojom sedavom zamestnaní mi padne veľmi vhod a mi prospeje aj trochu veslovania). Musíme mať pritom na zreteli ustanovenie zákona o zákaze použitia člna na VN menších ako 10 ha. Použitie spaľovacieho motora je na pstruhových vodách zakázané. Podľa môjho názoru je to správne nielen z ekologickej, ale aj etickej stránky. Nejde len o ryby, vodné živočíchy a rastlinnú vegetáciu, ale v neposlednom rade aj o rybárov loviacich z brehu a rekreantov.

Lov z člna

Ako som už spomenul, z vodných nádrží najčastejšie navštevujem Palcmanskú Mašu a to hlavne s kamarátmi z mojej rybárskej partie. V člne sme zvyčajne dvaja (maximálne traja) zohratí parťáci s dlhoročnými skúsenosťami lovu pstruhov na tomto revíry. Vždy si dopredu stanovíme taktiku lovu a hlavne vytipujeme úseky, ktoré chceme prednostne preloviť. Na tejto nádrži mám mnoho úsekov a rokmi osvedčených miest v rôznych vzdialenostiach od brehu, ale aj viacero pobrežných partií, kde pravidelne čln pristavím a lovím aj z brehu. Mám na mysli predovšetkým okolie zátoky pri príjazdovej ceste do Dediniek, násypy s panelmi, ktorými sú spevnené brehy menšej zátoky pri železničnej trati, okolie ostrova, ústie Hnilca a dlhý kľukatý úsek nad ním (tzv. chobot), celé skalnaté pobrežie od výbežku v dedine až po klietky. Spomenuté „horúce miesta" som vyznačil na náčrte v druhej časti seriálu o love pstruhov. Na tejto pomerne veľkej vode mám samozrejme aj svoje osvedčené trasy. Pre ktoré z nich sa rozhodnem, je závislé na ročnom období, aktuálnom stave vody a od mnohých ďalších faktorov. Najnegatívnejšími sú búrky, veľké rozdiely poveternostných podmienok, atmosferického tlaku a teplôt, striedanie extrémne silných daždivých a suchých období, kedy hladina nádrže často kolíše. Negatívnym vplyvom je aj nábeh, zvyšovanie a znižovanie výkonu vodnej elektrárne v Dobšinej, čoho následkom je náhly pokles vodnej hladiny či naopak, jej zvýšenie. Voda do elektrárne je totiž privádzaná cez podzemné potrubie z výpustného zariadenia umiestneného pri železničnej stanici (neďaleko výpustného telesa VN) a čeradlami spätne vytláčaná do nádrže. Počasie býva často premenlivé a hĺbky vody sú na mnohých úsekoch úplne rozdielne. Aj pre tieto dôvody volím rôznu taktiku lovu a používam rôzne nástrahy, najčastejšie však voblery. Pri presunoch na ďalšie miesta lovu využívam aj jednu atypickú techniku lovu, ktorou je troling.

Troling

Ide o lov na umelé nástrahy, ktoré sú vypustené niekoľko desiatok metrov za člnom, pričom ich chod je logicky závislý na rýchlosti člna, ktorú si zvolíme. Priznám sa, že tento spôsob lovu mi nie je tak blízky ako klasická prívlač a uplatňujem ho viac-menej len pri presúvaní sa z jedného lovného miesta na druhé. Býva síce mnohokrát účinný, ale pre mňa je málo športový. Niektorí vláčkári pri trolingu často používajú aj ťažké jigy s veľkými twistrami a riprami. Občas bývajú úspešní, ale často sa im pri tom jig zachytáva o prekážky na dne. Osobne mám omnoho radšej, keď dokážem pstruha prekabátiť svojou šikovnosťou a klasickou technikou. Nie je nad to, keď mi zaberie ako sa hovorí „z ruky" a to aj vtedy, keď lovím z člna. Akým spôsobom troling praktizujem, vám bližšie opíšem v samostatnej časti technika lovu.

„Starý vlk" z VN Dedinky Stando

Rada

Ak nemám naporúdzi sonar a čln, hlavne na menších vodných plochách, pred lovom si odmeriam hĺbku vody a lokalizujem prekážky na dne aj z brehu. Používam k tomu dlhý Match prút (môže to byť aj Bolognesa) väčší štíhly plavák (na hlbšie vody priebežný) s jedným priebežným olovkom - torpilou, alebo špeciálne olovko so štipcom. Vytipované miesto prehodím a postupne doň plavák priťahujem. Kto je trochu zručnejší v love rýb na plavák, tomu zameranie hĺbky nemôže robiť najmenší problém. Uberaním a pridaním výšky ponoru sa dá pomerne presne zistiť hĺbka daného miesta. Prekážky na dne a v stĺpci lokalizujem pri zavadení olovka pri navíjaní - sťahovaní zostavy. Robím to tak, že si zhruba odhadnem hĺbku ponoru a následne plavák s olovkom nahodím. Ak sa plavák postaví, tak ho vytiahnem, ponor zvýšim a zase nahodím. Takto pokračujem až do okamihu, keď sa začne plavák nakláňať k vode. Vtedy viem, že som presnú hĺbku o málo prekročil.

Ak je ponor priveľký, tak sa plavák nakloní až sa položí na hladinu. Ak som na počiatku ponor nastavil príliš veľký a plavák po nahodení leží na vode, postup je opačný. Z nastavenej hĺbky treba uberať. Po vytiahnutí zostavy ju buď premeriam alebo porovnám s dĺžkou prúta a takto zistím hĺbku vody. Ďalšou alternatívou zmapovania prekážok, spádov, ale aj vymerania hĺbky vody, je použitie olovnice bez plaváka alebo ťažšieho jigu. Nie je problém zistiť, ako hlboko padne za sekundu a keď ho nahodím na dané miesto, stačí počítať sekundy až po dopadnutie na dno.

V nasledujúcej časti prejdeme na záverečnú kapitolu seriálu o love pstruhov, ktorou je technika lovu. Podrobne opíšem, ako narábam s rôznymi nástrahami na tokoch aj vodných nádržiach. Prezradím aj svoje finty, ktorými sa snažím salmonoidy prekabátiť.

Robo Fülöp