Je koniec marca - vonku rozmŕza sneh, končí sa zima. Ale pre prívlačiara je to obdobie, keď vláčiť a skúšať nástrahy si môže iba tak vo vani, prípadne na súkromnom jazere. Pre mňa je to však hlavne čas príprav na nadchádzajúcu sezónu. Bilancujem, na ktorú nástrahu a v akej farbe sa mi najviac darilo na pstruhových potokoch, ktorá bola najlepšia na jalce, bolene, ostrieže alebo zubaté šťuky. Pohľad mi zastane na malej krabičke, kde v piatich priehradkách mám nahusto uložené malé blyskáče, minivoblery a pár gumených nástrah. Spomínam si pri nich, ako som s nimi úspešne lovil na Váhu medzi Dubnicou a Trenčínom ešte začiatkom septembra potočáky a dúhaky a hneď mi je jasné, že o tieto zážitky a skúsenosti by som sa rád podelil.

71-centimetrová mrena

Násada rýb je určite sviatkom všetkých rybárov, no mňa ako prívlačiara potešila hlavne z dôvodu, že naša mestská organizácia Trenčín nasadila do pomerne prúdiaceho úseku Váhu moje obľúbené lososovité ryby - pstruhy potočné a k nim pstruhy dúhové a sivone americké. Pre predstavu Váh v spomínaných miestach má priemernú hĺbku 1,2 metra, prechádzajúcu z pomalšie tečúcej časti až po silno prúdiace úseky. Dno je čisté, bez rastlinstva, miestami s výskytom veľkých kameňov - hlavne popri regulovanom brehu a miestami s potopenými vetvami - ideálny úsek na brodenie. O atraktivite uvedeného úseku svedčia aj naplánované Majstrovstvá Slovenska v LRU prívlač seniorov na 6.-7. 7. 2013.

Osobne tu preferujem lov na blyskáče a tomu som sa snažil prispôsobiť aj výbavu- na udicu značky Norstream Spiker o gramáži 2 - 10 gramov som upevnil navijak Shimano Rarenium 1000 a silon o priemere 0,12 mm. Vo výbere rotačných nástrah na lov násadových pstruhov dúhových existuje mnoho rád a odporúčaní, no vo všeobecnosti platí, že krikľavo oranžová, jasnozelená a ružová farba lístku spolu s perím na trojháčiku sú neprekonateľnou kombináciou. Keďže v rámci tréningu na ligové preteky nepoužívame trojháčiky s perím, rozhodol som sa staviť na mnou preferované blyskáče - Lackovky. Mám ich odskúšané na uvedenej trati hlavne na jalcoch, ktorí ich pre ich ľahký chod a vysoké otáčky agresívne atakujú, a zároveň ešte nie sú rybami ,,okukané" ako iné značky. Kolega z pretekárskeho prívlačového družstva Trenčín B - Braňo, s ktorým som bol loviť, sa zase rozhodol pre lov na gumené nástrahy na 1,5 – 2 gramových jiggových hlavičkách s ružovou nymfou na háčiku.

Určili sme si naše ,,súkromné súťažné sektory" a začali sme chytať. Mne sa však stratégia spočiatku nevyplatila - na Váhu sa objavilo množstvo rias, ktoré sa permanentne zachytávali na trojháčiky. Našťastie blyskáč fungoval tak perfektne, že aj s riasami na háčikoch sa mi podarili uloviť v približne pol metrovej vode behom 30 minút niekoľko dúhakov, no prevládali jalce a ostrieže, ktoré brali nástrahu takmer okamžite po nadhode a po prvých otočeniach kľučky. Z môjho domnelého úspechu ma vyviedol telefonát od Braňa, ktorý sa presunul do prudko tečúcej partie svojho ,,sektora" a lovil krásne dúhaky aj potočáky na každý nadhod.

Aj takého krásne vyfarbené pstruhy sa nám darilo loviť

S rastúcim časom však začal aj prudko rásť počet áut blížiacich sa k vode a nám bolo obom jasné, že krásny lov sa za chvíľu zrejme skončí a nastanú tie pravé domáce ,,preteky". Presunul som sa teda za Braňom do prúdu a podelili sme sa o poznatky a taktiku lovu. Keďže v extrémne prúdiacom úseku plnom rias, kde sme sa chystali ďalej loviť boli rotačky a voblery nepoužiteľné, prešiel som aj ja na taktiku lovu na gumy. Jednogramové hlavy prúd okamžite odplavoval od vysnívaných dúhakov preč a tak som pritvrdil a použil 2,5 gramovú hlavu, ktorá aj s 0,12 silonom dopravila ružovú nymfu priamo do najhlbšieho úseku, kde boli ryby zrejme sústredené najviac. Hneď na prvý nadhod a plynulom splavení nástrahy som pocítil silné šklbnutie. Po krátkom zdolaní sa tak ocitol na brehu prvý septembrový pstruh potočný. V tom to okolo nás prepuklo – zo všetkých strán začali vychádzať rybári a blížiť sa k nášmu miestu situovanom na menšej kamennej pláži. Odhadom sa ich tam behom minúty objavilo 10 a zrazu nebolo voľné miesto. Rybačka ako na začiatku sezóny. Po opatrnom vypustení potočáka sme pokračovali v love, ďalší nadhod, chvíľka čakania, kým nástraha dopadla na dno a postupným pomalým potrhávaním nástrahy som začal navíjať. Po pár otočkách kľukou navijaku opäť prišiel záber a ťah. Nič iné iba ťah. Brzda spievala svoju pesničku, až kým sa ryba nezastavila v zhruba poldruha metrovej hĺbke v najväčšom prúde aj s mojou ružovou nymfou v papuli. S 0,12 mm silonom som si netrúfal byť hrdinom, ale nakoniec som pomalým ťahom protivníka presvedčil, aby vtiahol späť do prúdu, kde sa mu očividne moc nepáčilo a tak začal unikať raz hore, raz dole prúdom. Cez polarizačné okuliare sme už videli, že sa jedná o mrenu, no mysleli sme si, že podseknutú. Kto už ťahal na ultraľahké náradie podseknutú mrenu okolo 60-70 cm v silnom prúde vie, že je to dosť adrenalínový zážitok. Správne zvolené náradie však zdolalo všetky výpady ryby a tá po dlhých minútach skončila v podberáku. Aké bolo naše prekvapenie a potešenie, keď sme zistili, že táto 67 cm mrena zobrala ružovú nymfu regulárne za papuľu. Doteraz pre nás nebolo nič výnimočné uloviť mrenu na nymfy prírodnej farby, ale na ružovú to bolo po prvýkrát. Zrejme vďaka neprirodzene vysokému výskytu pstruha dúhového a potočného na danom mieste a tým pádom aj vysoká miera potravinovej konkurencie spôsobili, že mrena zobrala aj takúto atypickú farbu.

Ďalšia z pekných mrien z Váhu

Po odfotení a vypustení som sa ďalej pokúšal loviť dúhaky, no prvá toho dňová mrena ma „zakliala" a Váh mi tak posielal na udicu len ďalšie a ďalšie mreny. Počasie sa však začalo rapídne zhoršovať, blížil sa silný dážď a všadeprítomné riasy nám kazili pocit zo skvelej rybačky. Po vzájomnej dohode, že toho dňa končíme, sme nahodili poslednýkrát a konečne prišiel záber od statného dúhaka, ktorý po krátkom súboji skončil v podberáku. Od vody sme odchádzali so zmiešanými pocitmi - s hnevom na všade prítomné riasy, ale s radosťou za krásne ulovené ryby a zážitky.

K spomínanému úseku a pstruhom som sa znovu dostal až v októbri, keď ma Braňo informoval, že riasy s poklesom teplôt zmizli a rovnako zmizli aj rybári. Dohodli sme si tak ďalší lov, na ktorý som znovu použil osvedčený prút Norstream Spiker, ale kvôli premenlivému počasiu a jesennému dažďu som zvolil naviják Daiwa Caldia 2508. Keďže sme si s Braňom vymenili pôvodné nástrahy a plánoval som lov na gumené nástrahy, stenčil som silon až na hrúbku 0,08 mm. K takému radikálnemu stenčeniu silonu ma viedol aj fakt, že voda bola v danom čase úplne priezračná a bola za posledný mesiac pod silným rybárskym tlakom. Braňo po svojich predchádzajúcich skúsenostiach zo samostatných výprav zase volil blyskáče od Lacka v zlatej a striebornej farbe. Vzhľadom na priezračnosť vody som vsadil na prirodzené farby smáčikov, nýmf, rôznych napodobenín červov a pijavíc. Hneď na prvý nadhod sa na konci silonu ocitol pekný potočák. Na druhý nadhod som zažil ďalší adrenalínový zápas s mrenou, ktorá po zdolaní a zmeraní mala rovných 71 cm. A ako sa vraví, že len rybu, ktorú pustíš, môžeš chytiť znovu, aj túto krásavicu som pustil späť. Medzi časom sa Braňovi podarilo zdolať krásne vyfarbeného sivoňa a mne na môj tretí nadhod zase dúhaka. Povzbudení skvelým začiatkom rybačky, keď sa nám behom pár minút podarilo uloviť 4 druhy krásnych rýb, už obaja intenzívne prelovujeme nižšie partie len gumenými nástrahami a schádzame nižšie po prúde. Darí sa nám na každý druhý tretí nadhod vyťahovať ryby, najmä potočáky, pričom veľkosť niektorých atakuje až magickú hranicu 40 cm. S ubiehajúcim časom a ďalšími presunmi v studenšej vode prestávajú aj zábery. Prechádzame krásnymi miestami, kde naše gumené nástrahy len jemne ohrýzajú ostrieže. Rozhodol som sa zmeniť nástrahu za zlatý blyskáč č.1 od Lacka, keď počujem zvuk rozbehnutej cievky navijaku. Braňovi zabrala snáď samotná kráľovná trenčianskych mrien. Podľa siluety tela a ťahu je jasné, že to bola zrejme stará mama tej mojej 71 cm krásavice a bez najmenšej šance ju zastaviť sa nám vypína v prúde. Zmena nástrahy na blyskáč sa v slnečno-premenlivom počasí oplatila a zase mi začali brať pstruhy a aj menšie jalce vyhrievajúce sa v plytčinách. Po pár hodinách už riadne unavení, nachodení a nabrodení prehadzujeme posledné miesta nad skalnou hranou. Hneď na druhý nadhod mám razantný záber, avšak miesto pstruha vyťahujem krásneho, asi 31 centimetrového ostrieža, ktorým ukončujeme lov.

Konečne sivoň

To, že z nasadených rýb pomerne dosť prežilo úvodný mesiac rybárskeho tlaku nás veľmi potešilo a tak som sa aj v nasledujúcich dňoch ešte párkrát vybral skúsiť šťastie, pričom som túžil zdolať sivoňa, ktorý sa mojim nástrahám akosi úspešne vyhýbal. Naďalej sa mi darilo loviť potočáky aj dúhaky, ale vidina úlovku sivoňa ma úplne posadla. Nakoniec sa to však podarilo. Opäť na zlatý blyskáč Lacko vo veľkosti 1. V najväčšom prúde zabral tento krásavec a aj keď jeho 36 cm nebolo vôbec kapitálnych, mňa svojim krásnym sfarbením a súbojom veľmi potešil.

Podobných revírov, ako je náš Váh, máme na Slovensku veľmi veľa. Verím tomu, že takmer v každej mestskej organizácií existujú takéto krásne úseky, kde sa dajú chytiť pekné ryby, len sa im množstvo rybárov vyhýba práve kvôli domnienke, že v tej rýchlo prúdiacej a plytkej vode sa predsa veľká ryba zdržiavať nebude. Odporúčam niekedy sa k takejto vode vybrať a s jemnejšou prívlačovou výbavou ju preloviť. Z výsledku budete možno sami prekvapení a aj keď neulovíte na prvý krát kapitálnu rybu, môže sa Vám podariť nachytať stovku jalčekov alebo ostriežov. Dúfam tiež, že môj článok a uvedené skúsenosti Vám k tomu dopomôžu. Na záver by som chcel poďakovať Mestskej organizácií Trenčín za kvalitnú a pestrú násadu, prívlačovému družstvu Trenčín B za skvelú spoločnosť pri love a pánovi Baránkovi z Rybárskych potrieb Sedge za podporu a jeho cenné rady, ktoré pretekárskemu družstvu, ktorého som členom, dopomohli k postupu do II. ligy. Ale to je článok na niekedy inokedy.

Lukáš Svetlík