Technika lovu

Technika lovu prívlačou úzko súvisí s taktikou a je závislá na spôsobe, akým ju vykonávame s istým druhom nástrahy. Iná je pri použití rôznych typov voblerov, iná pri rotačkách, plantavkách, gumených nástrahách, marmyškách či pri použití sbira. Technika lovu závisí samozrejme, aj od charakteru vody. Je rozdiel, ak lovíme na vodnej nádrži alebo rieke, v stojatej či prúdivej vode, na povrchu, v stĺpci či na dne.

Dlhé roky sa venujem hlavne lovu pstruhov a tak sa pri opise zameriam najmä na bodkovaných a dúhových krásavcov. Ukrátení však nebudú ani vyznávači lovu ostatných druhov dravých rýb, keďže väčšina opísaných techník sa dá uplatniť aj pri ich love. Ako som už spomenul, veľa skúseností som nadobudol vďaka pretekárskej prívlači, ktorej sa venujem od jej vzniku a ktorá ma obohatila najmä o ultraľahké techniky lovu. Všetko, čo som sa za tie roky naučil, som postupne obohacoval o vlastné nápady a rôzne vylepšenia. Zakomponoval som ich aj do opisu techník lovu pri všetkých nástrahách a rád sa s vami o ne podelím. Techniky som rozdelil na tri základné kategórie, ktoré stručne opíšem.

Klasické techniky lovu

Medzi klasické techniky zaraďujem horizontálnu a vertikálnu prívlač a ich kombináciu, lov z brehu, z vody a z člna, ako to pozná a robí väčšina vláčkárov. Ide o rokmi preverené, odskúšané a najviac používané spôsoby lovu u viacerých „klasikov". Ich technika je neraz spojená s monotónnym nahadzovaním, navíjaním a vedením nástrah, prevažne rotačiek, s použitím pstruhových prútov, takzvaných špeciálov. Mnohí ich považujú za univerzálne a používajú ich v akýchkoľvek podmienkach lovu. Tí skúsenejší a sčítanejší si však osvojili aj iné techniky a podľa toho používajú aj rozličné druhy prútov a nástrah.

Robo a pstruh dúhový 58 cm ulovený na vobler Salmo Minnow

Atypické techniky lovu

Do tejto kategórie radím všetky druhy techník, ktoré sa nejakým spôsobom vymykajú klasickej prívlači. Ide o spôsoby, pri ktorých pracujem s nástrahami neobvyklým spôsobom. Tak trochu nezvyčajná technika je pre mnohých napríklad aj lov s vobleríkmi napodobňujúcimi hmyz alebo bobinami. Samostatnou kapitolou je lov na marmyšky. Správnejšie pomenovanie ako prívlač by mohlo byť skôr natriasanie spojené so spúšťaním, dvíhaním a s občasným poťahovaním.

Trolling

Je osobitný, u nás najmenej rozšírený druh techniky lovu, pri ktorej sa nástraha ťahá za člnom. Osobne ho využívam na vodnej nádrži Palcmanská Maša, najmä pri premiestňovaní sa z jedného stanovišťa na druhé. Zvolenú nástrahu - u mňa je to zvyčajne vobler (používam aj strímer, bobinu či gumu) - nahodím za čln, urobím zopár otočiek kľukou navijaka, ťahom dopnem a vyrovnám vlasec. Podľa chodu nástrahy zistím, či sa vlasec nezamotal do trojháčika, čo sa stáva osobitne pri vobleroch. Počas veslovania je prút uložený do špeciálneho držiaka. Keď sme v člne dvaja (maximálne traja) a neveslujem, radšej držím prút v ruke. Je to výhodné z hľadiska záseku a variability vedenia nástrahy. Ak je po nahodení nástrahy všetko v poriadku, otvorím preklápač navijaka a snažím sa čo najrýchlejšie dosiahnuť požadovanú vzdialenosť, v ktorej chcem nástrahu ťahať. Mala by to byť bezpečná vzdialenosť, ktorá pstruhom neprekáža a čln ich neplaší, spravidla 30 až 50 metrov. Potom navijak zaklapnem, miernym ťahom skontrolujem chod nástrahy a pokračujem vo veslovaní. Rýchlosť člna závisí od rôznych okolností, no prispôsobujem ju najmä aktivite pstruhov. Neraz prospeje práve zmena rýchlosti ťahu vrátane jeho chvíľkového prerušenia, zmena sklonu polohy prúta a zároveň hĺbky ponoru nástrahy, ako aj občasné šklbnutie špičkou prúta. Po zábere a zaseknutí pstruha automaticky spomalím a preruším chod člna, aby bolo zdolávanie bezproblémové.

Technika lovu podľa nástrah

Voblery

Bohatý výber rôznych typov, modelov a verzií voblerov ich predurčuje na nasadenie do všetkých typov vôd a využitie rôznych techník lovu. Najskôr vo všeobecnosti opíšem tie, ktoré využívam na tečúcich a na stojatých vodách a potom stručne priblížim odlišnosti techník podľa jednotlivých druhov.

Splavovanie voblera

Mojou srdcovou záležitosťou je lov na pstruhových potokoch. Rôznorodosť ich charakteru, sily prúdov, hĺbok a reliéfu dna poskytuje vhodné životné podmienky pre pstruhy a ostatné lososovité ryby. Práve ich rôznorodosť ma núti používať rozličné nástrahy a techniky lovu. Spočiatku takmer vždy prelovujem pobrežné partie, miesta okolo prekážok, vodného porastu či výbežkov, kde predpokladám výskyt pstruhov. Až potom sa zameriam na vzdialenejšie miesta. Samozrejme veľa záleží aj na šírke toku. Ak sa k takému miestu nemôžem priblížiť na dohodenie, často využijem prúd toku na splavenie voblera k stanovišťu pstruhov. Po nahodení nástrahy do najvhodnejšieho vybraného prúdu nechám vlasec z cievky voľne odvíjať až po predpokladaný úkryt pstruha. Pomocou prúta usmerňujem smerovanie voblera. Ak mi ho prúd vody unáša mimo optimálnej trasy, pozastavím odvíjanie, teda privriem preklápač navijaka alebo rukou pridržím cievku s vlascom a podvihnutím či vybočením prúta do strany ho dostanem späť do správnej stopy. Týmito manévrami zároveň napnem vlasec a pokračujem vo vypúšťaní nástrahy k vyhliadnutému miestu. Potom splavovanie zastavím a pomaly začnem navíjať.

Nahodenie

Ak mi situácia dovolí loviť na dohodenie z môjho stanovišťa, usilujem sa umiestniť nástrahu čo najpresnejšie a to 2 - 3 metre poza rybu a trochu bokom od nej. Po dopade na hladinu potiahnem vobler popred rybu, často zošikma, akoby sa rybka, ktorej pohyb imitujem, snažila uniknúť do úkrytov pod brehom. Rýchlosť navíjania a spôsob vedenia závisí od rýchlosti toku. V období, keď sú pstruhy agresívnejšie a žravejšie, im nástrahu neraz nahadzujem priamo pod nos. Zaútočia na ňu okamžite, považujúc ju nielen za potravu, ale akoby aj za votrelca, či konkurenta. Ak je voda prúdivejšia, snažím sa vobler viesť pomalšie a pri prechode do pokojnejšej vody naopak zrýchlim. V silnejšom prúde nástrahu často pribrzdím a nechám ju na chvíľku napospas toku, ktorý sa s ňou pohrá takmer ako so živou rybkou. Pri tejto technike a za týchto podmienok často pomôže aj občasné šklbnutie špičkou prúta a zmena vedenia nástrahy pomocou vychýlenia polohy prúta z boku nabok.

Na druhom brehu

Na menších tokoch a na miestach, kde predpokladám výskyt pstruhov na druhom brehu sa snažím dostať k nim čo najbližšie, ale tak, aby som ich nevyplašil. Nahadzujem maximálne presne, buď kolmo, alebo pod nepatrným uhlom. To najmä vtedy, keď lovím o niečo vyššie nad vyhliadnutým miestom. Po dopade voblera čo najrýchlejšie napnem vlasec, myknem špičkou a urobím niekoľko rýchlejších otočiek kľukou, aby bol počiatočný pohyb rýchlejší a trochu chaotický. Vždy mám na pamäti, ako sa asi správa korisť, ktorá uniká pred predátorom. Ak je voda plytšia, robím to so zdvihnutou špičkou prúta, ak je hlbšia, potom s hrotom sklopeným k hladine. V závislosti od charakteru vody mením rýchlosť navíjania, hĺbku a smer.

Rýchlo či pomaly?

Mnoho pstruhárov zastáva teóriu, že pstruh je rýchly dravec, preto mu vraj treba nástrahu viesť rýchlo a rovnakým tempom. Podľa mňa to platí len v ojedinelých prípadoch. Skôr ju treba viesť tak, ako som opísal, no najmä vždy podľa momentálnych podmienok lovu, a tie môžu byť rôzne. Pstruhy, ako aj ostatné dravce si vyberajú skôr zranené či choré rybky, ktoré vyčnievajú z húfu a majú nekoordinované pohyby. Pri love na vobler okrem šikovnosti a skúseností lovca veľa závisí aj od tvaru vodiacej lopatky a telíčka. Okrem rôznych štíhlejších či tučnejších vyhotovení existujú aj delené modely, ktoré sa vyznačujú charakteristickými bočnými vlnivými výkyvmi pripomínajúcimi pohyb hada, čo výrazne zatraktívňuje ich chod. Pri love na tokoch prispeje k ich správnemu chodu aj prúd, pričom vobler treba ťahať podstatne pomalšie ako na stojatých vodách.

Čierny Váh

Z vody

Na mnohých úsekoch tokov ma situácia často donúti zabrodiť a loviť z vody. Má to svoje výhody aj nevýhody. Taktika, ale aj technika lovu z brehu a z vody sú si v mnohom podobné a zároveň odlišné. Ak je to možné, vyberiem si na začiatku také miesto, z ktorého môžem loviť porovnateľným spôsobom ako z brehu. Keď ho dostatočne prelovím a zostávam bez záberu, pokračujem pomaly proti prúdu a postupne prelovujem ostatné vytipované stanovištia. Pri takomto postupe využívam popri rotačkách najčastejšie plávajúce voblery, vrátane napodobnenín hmyzu. Vyžaduje si to však väčšiu zručnosť pri práci s prútom, keďže musím rátať s tým, že prúd vody mi unáša ľahkú nástrahu smerom ku mne určitou rýchlosťou. A tá by mala byť kvôli jej optimálnej práci neraz väčšia, ako je rýchlosť prúdu (platí to hlavne pre agresívnejšie voblery a rotačky). A to dosť sťažuje optimálne vedenie nástrahy a sťahovanie vlasca. Ustavične dbám na napnutie vlasca, aby som bol s nástrahou v neustálom kontakte a aby prípadný zásek sedel. Počas splavovania preto musím neraz pridať viac rýchlejších otočiek kľukou navijaka. Čím je splavovanie nástrahy dolu prúdom priamočiarejšie, tým je náročnejšie. Väčšinou mám pritom prút v kolmej polohe proti prúdu a vobler nikdy nespúšťam z očí. Podľa smeru a sily prúdu často mením polohu prúta z jednej strany na druhú a zároveň mením aj rýchlosť navíjania. Len čo prejde nástraha do pomalšieho úseku, začnem pracovať s prútom a nástrahou podobne, ako to robím na stojatých vodách. Veľká výhoda lovu z vody je okrem možnosti prelovovania tých úsekov, čo nie sú z brehu dostupné, aj možnosť nahadzovať smerom k brehu, nástupnému, ale aj náprotivnému. Usilujem sa pri tom o čo najpresnejšie hody smerujúce úplne k brehu. Po dopade voblera do vody sklopím prút, myknem špičkou a začnem nástrahu sťahovať k sebe trochu rýchlejším tempom. Pstruhy často zaútočia ihneď po dopade a po prvých otočkách kľukou navijaka.

Lov na stojatých vodách

Vhodný vobler a správnu techniku lovu si ľahšie zvolíme, keď je aktivita pstruhov viditeľná. Pokiaľ tomu však tak nie je, zvyknem vyskúšať viacero techník lovu s použitím rôznych nástrah.

Aktivita pstruhov

Po tom, čo spozorujem aktivitu pstruhov, opatrne sa k nim priblížim a z bezpečnej vzdialenosti nahodím. Ak si to situácia vyžaduje, urobím to aj z podrepu, aby som ich zbytočne nevyplašil. Silueta stojaceho a hlavne pohybujúceho sa lovca je totiž pre ostrý zrak pstruhov výstrahou hroziaceho nebezpečenstva, čo samozrejme rovnako platí na stojatých aj tečúcich vodách. Vobler zvyčajne prehodím niekoľko metrov za pstruhy, dopnem vlasec, pričom sa nástrahu snažím čo najskôr dostať do požadovaného pohybu. Spočiatku to robím so sklopenou špičkou, neskôr ju podľa potreby dvíham do hornej polohy. Takto sa dá vobler viesť v požadovanej hĺbke a zároveň uviesť do veľmi dráždivého vlnito - sínusoidného pohybu, ktorý je rovnako dôležitý ako jeho kmit. Na rozdiel od lovu na tokoch však po uvedení voblera do pohybu navíjanie častejšie prerušujem, až celkom zastavím. Urobím tak po prvých rýchlejších troch až piatich otočkách a počkám, kým vlasec neklesne na hladinu. Plávajúca nástraha ide zotrvačnosťou určitý čas ďalej a zároveň stúpa na hladinu. Pstruhy ale aj iné dravce na ňu veľakrát zaútočia práve v tejto fáze. Neraz sa mi stalo, že zaútočili na ňu až vtedy, keď som prestal navíjať a vyťahoval ju z vody a dokonca aj vtedy, keď už bola nad hladinou.

Povrchový lov

Ak pstruhy nejavia záujem o nasadenú nástrahu, siahnem po ďalšej a postupne ich vystriedam viacero. Niekedy zmením model, inokedy farebný odtieň, ale aj techniku lovu, napríklad zmenou rýchlosti navíjania. Pomáha to najmä vtedy, keď je pôvodná nástraha už okukaná. To pri rýchlejšom a plynulom navíjaní až tak nehrozí. Pri povrchovom love a tesne pod hladinou používam plytko potápavé voblery s malými lopatkami. Prakticky pri všetkých nástrahách, voblery nevynímajúc, pomôže ich zatraktívneniu nielen zmena tempa navíjania, teda spomalenie či zrýchlenie, ale aj zmena hĺbky a smeru vedenia, mykanie špičkou prúta a podobne. Najmä pri ultraľahkej technike lovu s malými nástrahami a jemnými uhlíkovými prútmi je pri tom veľmi potrebná dokonalá práca zápästím.

Zladenie zostavy

Na dosiahnutie správneho chodu nástrah pri rôznych technikách lovu je veľmi dôležité mať dokonale zosúladenú celú zostavu. Na lov pstruhov používam v rôznych podmienkach rôzne pstruhové špeciály a jigové prúty s dĺžkou 1,98 metra (m) 3-10 gramou (g), 2,25 m 1-7 g , 2,40 m 5-20 g, 2,45 m 3-14 g, 2,6 m 4-13 g. Ku kvalitným prútom patria aj kvalité prívlačové navijaky primeranej veľkosti a hmotnosti, ako aj vlasce prípadne šnúry rôznych priemerov. Konkrétne zostavy na lov pstruhov predstavím v samostatnej časti tohto seriálu.

Rôzne typy voblerov = rôzna technika lovu

Plávajúce voblery

Používam ich logicky v období, keď sa pstruhy zdvihnú za potravou (hlavne rybkami), aktuálne sa vykytujúcou na hladine a tesne pod ňou. Ako prvé nasadzujem pstruhové špeciály typu belička, jalček, hlaváč či ostriežik. Tieto vobleríky pstruhom najviac pripomínajú tvarom, odtieňom a pri správnom vedení aj pohybom ich obľúbenú potravu. Pokiaľ lovím na tokoch, tak je technika lovu rozmanitejšia v závislosti na charaktere daného úseku. Zaleží hlavne na tom, či je voda prúdivá alebo menej prúdivá, plytká, hlboká, či sú tam otvorené pláne, splavy, spätné prúdy, prekážky, porasty, či lovím z brehu alebo z vody. Podľa toho sa rozhodnem pre niektorú z opísaných techník, vyberiem osvedčený vobler a začnem s lovom. Pre techniku lovu s plávajúcimi voblermi platí mnoho z toho, čo som opísal v predchádzajúcich všeobecných častiach o love na tokoch a vodných nádržiach. Lov so sbirolinom na stojatých vodách som opísal už v predošlej samostatnej časti seriálu a nebudem ho viac rozvádzať. Jeho použitie má v spojitosti s splávajúcim voblerom výhodu v dĺžke dohodu a u potápavej verzii tohto nosiča v tom, že dokážem viesť plávajúci vobler tesne nad dnom, ale aj v stĺpcoch nad ním (v závislosti na dĺžke nadväzca), počas celého ťahu.

Plávajúce voblery s hlbokopotápavou lopatkou

Dá sa povedať, že tento názov som si tak trochu vymyslel, lebo vyjadruje ich hlavný účel použitia a to je lov v hlbších stĺpcoch vody. Oproti potápavým majú výhodu v tom, že ich hlavne pri sklopenej špičke prúta a rýchlejšom prvotnom ťahu dostanem rýchlejšie ku dnu ako napríklad u potápavých. Tvarovo sú lopatky rôzne, predĺžené, široké či užšie. V zásade však majú príchytné očko umiestnené v ich telese v rôznych vzdialenostiach od hlavovej časti. To umožňuje dostať ich do rôznych hĺbok a navyše dodáva vobleru charakteristický dráždivý kmit, omnoho agresívnejší ako u ostatných voblerov. Ten dokážem navyše zatraktívniť občasnými zášklbmi špičkou prúta. Rovnako ako aj u ostatných nástrah, aj pri tejto zvyknem často meniť pohyb a hĺbku ponoru zmenou polohy prúta zhora nadol a naopak. Podobne, ako je to pri použití plytko plávajúcich voblerov, aj u tohto modela sa dá dosiahuť veľmi účinný sínusoidný pohyb. Ten je však vďaka uvedenej lopatke a možnosti dosiahnutia väčšej hĺbky ďaleko výraznejší a má väčšie rozpätie. Vertikálna práca s takýmto voblerom ako aj jeho stúpanie trvajú podstatne dlhšie a pstruhy zaútočia naň aj z väčšej hĺbky. Ak sa dravce zdržujú pri dne, snažím sa ho dostať do maximálnej hĺbky a zotrvať v nej čo najdlhšie. Vyžaduje si to maximálne sklopenú polohu prútu a rýchlejšie navíjanie. Pokiaľ zistím, že to nefunguje a som bez záberu, tak zmením chod voblera a začnem počas ťahu prelovovať väčší stĺpec vody. Je to kombinácia vertikálnej a horizontálnej práce, pohybu. Po počiatočnej spodovej práci nechám vobler vystúpať po určitú výšku a mnohokrát až ku hladine. Tento postup počas navíjania viackrát opakujem. Pokiaľ chcem loviť v hornom stĺpci vody, tak tomu musím prispôsobiť techniku lovu. Prút držím v hornej polohe a zároveň prispôsobím rýchlosť navíjania, ktorá je o dosť pomalšia ako v predošlom prípade. Pokiaľ by som prút nemal v uvedenej polohe a navíjal príliš rýchlo, dostal by som nástrahu do väčších hĺbok ako som zamýšľal. Aj pri tomto spôsobe lovu často mením rýchlosť navíjania (v pomalšom tempe) a ešte častejšie pridávam zášklby špičkou prútu, hlavne po vystúpaní voblera na hladinu a po opätovnom ťahu (ide o tzv. nakopnutie). Vďaka tejto technike lovu a agresivite voblera dokážem byť často úspešnejší ako pri použití inej techniky a nástrahy. Ďalšou veľkou výhodou tejto verzie voblera je pri love na tokoch to, že ich viem akoby zaseknúť, pristaviť v určitej hĺbke a nechať prúd vody nech sa s ním pohráva. V takýchto prípadoch nástrahu pridŕžam a potom pomaly a postupne priťahujem k sebe. Ja to nazývam popoťahovanie. Napadlo mi to vtedy, keď som neraz pozoroval, ako sa rybky správajú pri prechodoch prúdov vody. Boli to pomalé, postupné sťaby poskakovania proti prúdu, ktorý ich občas strhol dolu, hore či do strany. To sú práve tie momenty, na ktoré dravce striehnu. A presne tento pohyb sa snažím imitovať mojou umelou rybkou.

Typický predstaviteľ tejto skupiny voblerov - Illex Squirrel

Vznášajúce voblery

Doslovný preklad anglického slova suspending je zavesenie, čo v prenesenom význame slova znamená, že táto verzia voblera nie je určená pre vyložene povrchový lov ani spodový, ale pre lov v určitej ustálenej hĺbke pod hladinou. Práca s týmto voblerom je dosť podobná ako u plávajúceho, ale predsa sa len trochu líši jednou vlastnosťou. Viem ho dostať (zavesiť) do požadovanej hĺbky, v ktorej ideálne pracuje počas celého ťahu. Nemá až také výkyvy ako plávajúca verzia. Po jeho nahodení a prvých rýchlejších otočkách kľukou navijaka ho dostanem do zvolenej požadovanej hĺbky (podľa modelu, jeho veľkosti a hmotnosti to môže byť rôzne, napr. u Stinga 6 cm je to pri prívlači do 1 m a pri trolingu 2 m). Pre zatraktívnenie jeho rovnomerného chodu však častejšie pridávam silnejšie šklbnutia s prútom. Požadovanú hĺbku viem regulovať aj sklopením či zdvihnutím prúta. Veľmi prospešná je aj pri tejto verzii zmena rýchlosti navíjania.

Potápavé voblery

Táto verzia, ako už z názvu vyplýva, je určená pre lov v spodných stĺpcoch vody a tesne nad dnom (neplatí to však pri drobných potápavých vobleríkoch, ktoré sú určené pre lov plytkých vodách). Práca s nimi je podobná ako s plávajúcimi, ale viem ich využiť aj pri love v horných stĺpcoch (so zdvihnutým prútom), podobne ako plávajúce voblery s „hĺbkovou lopatkou". V takýchto prípadoch sa snažím mať vlasec čo naviac dopnutý. Ťah je plynulejší a rýchlejší, s pridaním častejších zášklbov. Pokiaľ chcem preloviť hlbšie partie, nechám vobler klesnúť až po zvolenú hĺbku. Tá môže byť rôzna v závislosti na horizontálnej polohe prúta a frekvencii navíjania. Pre spodový lov však používam skôr spomenuté plávajúce - modely s hlbokopotápavou lopatkou, pokiaľ to umožňuje ich maximálna hĺbka ponoru. Ak tomu tak nie je, siahnem práve po potápavom voblery. Po nahodení ho nechám klesnúť ku dnu, sklopím špičku a urobím niekoľko rýchlejších otočiek, aby som dopol vlasec a potom pokračujem v navíjaní. Striedam pritom rýchlejšie a pomalšie tempo, polohu prúta mením iba zo strany do strany s pridaním kratších zášklbov. Pokiaľ dravce nereagujú tesne nad dnom, zdvihnem prút a prelovujem o niečo vyššie stĺpce. Potápavé voblery často využívam aj pre povrchový lov na tých miestach, kde z brehu nedokážem do požadovaného miesta dohodiť ľahšími plávajúcimi modelmi.

Voblery napodobňujúce hmyz

Zvláštnou kategóriou voblerov sú imitácie rôzneho hmyzu (vrátane ich larválneho štádia) ako sú chrústy, včely, osy, cvrčky, či koníky, ale napr. aj napodobneniny žubrienky. Vyrábajú sa v plávajúcej verzii a v hlavovej časti majú osadenú malú vodiacu lopatku. Hodia sa hlavne na lov pstruhov na tokoch, aj keď sa dajú za určitých podmienok využiť aj pre lov na vodných nádržiach. Technika lovu sa oproti ostatným typom líši hlavne v spôsobe ich vedenia. Po nahodení vobleríka tesne nad predpokladané stanovište pstruhov ho nechám voľne splavovať dole prúdom. Vždy dbám na to, aby som mal vlasec dopnutý, nástrahu nestrácal z očí a mal ju neustále pod kontrolou. Veľa pritom záleží na vzdialenosti a sile prúdu. Počas splavovania občas myknem špičkou prúta, využívajúc prácu zápästím. Ide mi pritom o to, aby som čo možno najvierohodnejšie napodobnil chaotický pohyb do vody popadaného zmyzu, ktorý unáša prúd a ktorý sa z nej snaží všemožne dostať von. Pri tejto technike držím prút v strednej až maximálne hornej polohe, pričom mám počas lovu ruky zdvihnuté. Tieto malé vobleríky majú výhodu aj v tom, že okrem uvedenej techniky sa dajú použiť aj tie, ktoré uplatňujem pri klasických plávajúcich modeloch. Pokiaľ nezaberá uvedená splavovacia technika, tak počas sťahovania nástrahy pridám trochu plynulejšie navíjanie, sklopím špičku a vobler vediem viac pod hladinou (podľa možností ponoru daného modela). V tomto prípade ho nenahadzujem len smerom proti prúdu, ale aj spôsobom do vejára, na šírku a v neposlednom rade ho na mnohých úsekov nechám voľne splavovať k predpokladanému stanovišťu pstruhov. Až potom začnem s navíjaním s pridaním viacerých krátkych zášklbov. Rýchlosť je závislá od sily prúdu. Uvedené napodobneniny hmyzu zvyknem používať aj na vodných nádržiach a to aj pri love z člna. Zvyčajne to robím tak, že nástrahu vypustím, odveslujem na 70 - 100 m a potom sťahujem k sebe, pričom častejšie striedam plynulý a prerušovaný ťah s viacerými zášklbmi.

Bezlopatkové voblery

Delia sa na tri hlavné skupiny:

1. Jerkbaits & Pullbaits (jerkbaity a pullbaity)

2. Vertical lures (vertikálne nástrahy)

3. Surface lures (hladinové nástrahy)

Prvá z nich je určená pre lov tesne pod hladinou v rozpätí od 0.3 do 2.5 m podľa konkrétneho modelu a spôsobu prívlače. Technika lovu, ako to z názvu tejto kategórie vyplýva, je charakteristická mykaním (trhaním) a súčasným ťahom nástrahy. Druhá skupina je určená na vertikálny lov a tretia na hladinový.

Jerkbaits & Pullbaits

Na lov pstruhov, ostriežov a jalcov hlavne na menších tokoch používam drobné potápavé modely od viacerých výrobcov (Kovmasters, Albastar...), mám však aj skvelé originály od kamarátov špecializujúcich sa na UL lov. Na väčších tokoch, jazerách a hlavne na lov veľkých dravcov nasadzujem väčšie modely od firmy Salmo v potápavej aj plávajúcej verzii. Jerk je charakteristický svojim tvarom pripomínajúcim rybiu mlaď a hlavne tým, že nemá lopatku. Tým je dosť jasne predurčená aj technika lovu (trhnutie - ťah). Pri použití drobných voblerov si vyžaduje použitie čo najjemnejšieho ultraľahkého náčinia a techniky lovu. Tá je výrazne rozdielna pri použití ostatných voblerov. Ľahučký minivoblerík (do 2,5 - 3,5 cm a 1,5 - 2 g) po nahodení nechám ďalej splavovať až k predpokladanému stanovišťu pstruha či jalca). Potom ho začnem priťahovať za skoro až neustáleho mykania špičkou prútu, čím dosiahnem takzvané skackanie podobné pohybom rybej mlade, prekonávajúcej prúdne úseky tokov. Navíjanie a ťah len občas preruším, vobler nechám na chvíľu strhnúť prúdom vody a následne pokračujem v ťahu. Veľmi prospešná je pritom aj vertikálna aj horizontálna zmena polohy prúta. Aj pri tejto technike lovu je veľmi dôležitá precízna práca zápästím.

Na lov s podstatne ťažšími a väčšími voblermi je nevyhnutné použiť pevnejšie náčinie. Technika lovu je obdobná, líši sa však väčšou razantnosťou myknutí a širším rozpätím ťahu prútom, ktoré striedam a robím v kratších intervaloch, hlavne pri love so Sliderom. Slider používam často aj na lov pstruhov a to hlavne v menších veľkostiach, 5 a 6 cm. Od Salma sú ďalšími zástupcami tejto kategórie aj typy Jack, Fatso, Swepper, Warrior a Slim. Tie sú však vhodné na lov veľkých dravcov, vrátane veľkých salmonoidov.

Vertical lures

Tieto atypické bezlopatkové voblery s príchytným očkom na vrchu telíčka patria do rodiny nástrah určených pre vertikálnu prívlač. Ja ich však používam aj pri kombinácii vertikálnej a horizontálnej prívlači. Hodia sa pre lov z člna, ale aj na miestach s hlbokou vodou tesne pod brehmi alebo za vysunutými skalnými výbežkami. Využívam ich na lov tesne nad dnom a na vertikálne prelovenie rôznych stĺpcov vody. Pri spodovej prívlači ho zdvihom prúta zospodu nahor a prácou zápästia privediem do skackavého pohybu, skoro ako pri love s gumenými nástrahami. Pohyb voblera je však dosť odlišný, skoky a klesania sú logicky dlhšie a aj trvajú dlhšie. Tieto jeho atypické pohyby sú pre dravca veľmi dráždivé a viem ich veľmi dobre využiť prakticky od počiatku jeho klesania až po dno. Bez ohľadu na rýchlosť navíjania by mal vobler kmitať rovnakou razanciou pri klesaní aj stúpaní (zdvihu). Opakované nadvihovanie a spúšťanie nástrahy (50 - 60 cm) spolu s kmitom býva často hlavným spúšťačom záberov. Po každom pritiahnutí je prospešné prerušiť navíjanie na cca 2 - 10 sekundy (podľa charakteru vody). Je to také svojské spúšťanie a dvíhanie nástrahy spojené s natriasaním. Touto technikou sa snažím napodobniť zranenú rybku, ktorá sa zmieta v smrteľných kŕčoch, striedavo klesá a stúpa a vykyvuje sa z boka na bok. Pri uvedenej vertikálnej technike lovu doporučujem mať vlasec (šnúru) vždy napnutý, aby sa nezamotal do trojháčikov. Pokiaľ nahodím vobler do väčšej vzdialenosti, pridám samozrejme aj horizontálny ťah. Nikdy pritom nezabúdam na jeho hlavný vertikálny pohyb. Pred lovom napríklad so Salmo Chubby (ale aj podobným či odlišným modelom napríklad Zipper) doporučujem vyskúšať a natrénovať opísanú techniku lovu najlepšie v hlbšej priezračnej vode, aby ste videli ako pracuje. Pre vyššiu účinnosť voblerov (ale aj rotačiek či plandaviek) občas pridávam na zadný trojháčik kúsok z chvostíka menšieho twistra, ktorý zvýrazňujem niektorým z pachových atraktorov. Zvýšim tým dráždivosť voblera vlnitým a pachovým efektom.

Surface lures

Najznámejším bezlopatkovým voblerom pre hladinový lov je bezpochyby pop (Popper). Je špecialistom, ktorý má imitovať rýchlo unikajúcu rybku pred predátorom. Vyrába ho viacero výrobcov vo viacerých variantoch a tvaroch (jeho mladšími bratmi napríklad u Salma sú Rover a Spittin´Rover). Svojou rýchlosťou a hlavne pohybom je neporovnateľný s ostatnými modelmi. Vďaka zrezanej hlavovej časti, väčšiemu odporu vody a rýchlemu ťahu pri zdvihnutej polohe prúta rozráža hladinu pričom vytvára špliechajúce gejzíry. Tento zvukový aj vizuálny efekt je práve najväčším spúšťačom útoku rýchleho predátora. Hodí sa hlavne na riečny lov boleňov, ale aj pstruhov. Svoje uplatnenie nájde aj pri love na vodných nádržiach hlavne vtedy, keď zaregistrujem lov dravcov na hladine. Účinnosť chodu zefektívňujem občasnými silnejšími zášklbmi, chvíľkovým prerušením chodu a jeho opätovným naštartovaním. Plynulý chod nástrahy striedam s takýmito prískokmi.

Pre hladinový lov veľkých dravcov je vhodný aj ďalší z bezlopatkových klzákov a tým je Salmo Maas Marauder (vyrába sa v dĺžkach 13 a 19 cm a hmotnosti 36 a 80 g). Pre dosiahnutie čo možno najdráždivejšieho chodu je veľmi užitočné striedanie rýchlosti ťahu kombinované s prestávkami v navíjaní a pridaním viacerých za sebou nasledujúcich zášklbov, pri ktorých sa vobler predkom dvíha z vody a hlavne poskakuje striedavo do oboch strán. Nevyhnutná je pritom dokonalá práca s prútom, ktorý držím v strednej až vrchnej polohe. Práve tieto zmeny sú najčastejšími spúšťačmi záberov u väčšiny dravcov. Pre tento druh prívlače s Maas Marauderom a jemu podobnými modelmi odporúčam použiť pevnejšie a dlhšie prúty (2,7 – 3 m) a vlasce o priemere cca 0,30 mm (spletanú šnúru cca 0,20 mm).

Medzi špecialistov a dá sa povedať zároveň exotov od Salma pre hladinový lov veľkých dravcov (hlavne šťúk) je Turbo Jack. Využívam ho hlavne na stojatých vodách, pomaly tečúcich úsekoch veľkých riek s hĺbkou od 0,5 do 4 metrov, miestach s výskytom vegetácie okolo brehov a na rozhraniach rovného a členitého brehu. Ideálne sú aj miesta, kde výbežky brehov zasahujú ďalej do vody. Po nahodení treba tento model viesť rôznymi rýchlosťami tak, aby vo vode vydával čo možno najväčší hluk. Aj preto je vybavený špeciálnou vrtuľkou, umiestnenou na konci telíčka pred trojháčikom. Pre prácu s týmto veľkým a ťažkým modelom treba použiť pevnejšie náčinie. Turbo Jack sa vyrába v dĺžke 13 cm a jeho hmotnosť je 65 g.

Rotačky a plantavky

Technika väčšiny rybárov je pri love pstruhov na rotačku pomerne jednoduchá - rýchle a monotónne ťahanie nástrahy bez akejkoľvek zmeny tempa a smeru. Občas je to účinné, ale väčšinou treba pre úspech urobiť viac.

Na tokoch

V posledných rokoch som si mimoriadne obľúbil lov na pstruhových potokoch pre rôznorodosť ich charakteru, rozmanitosť sily prúdov, hĺbok a reliéfu dna. Tieto malé toky poskytujú pstruhom dobré životné podmienky. Rozličné podmienky lovu nás zase nútia používať rozličné nástrahy a techniky. Na menších tokoch sú rotačky univerzálna nástraha, ktorú popri minivobleroch nasadzujem najčastejšie. Možno ich použiť v hlbších i plytších úsekoch, v silných i slabých prúdoch vody. Podľa daných podmienok volím rotačky veľkosti od č. 1 až do č. 00000 rôznych gramáží a v rozmanitých farebných vyhotoveniach – medené, zlaté, strieborné, doplnené korálikmi, bužírkami, chvostíkmi.

Potočák na rotačku MF od majstra sveta Maťa Forbaka

Z brehu

Pri love z brehu väčšinou postupujem dolu prúdom a ťahám rotačku proti nemu, často ju však nahadzujem aj kolmo na prúd. Snažím sa nahadzovať čo najpresnejšie k predpokladanému miestu výskytu pstruhov. Sú to najmä rôzne balvany a prekážky v toku, rozhrania prúdov, splavy, miesta pod konármi stromov, protiprúdy, ale aj otvorené pláne, kde sa ryby vyhrievajú alebo zbierajú napadaný hmyz. Pri love na takýchto miestach v menších tokoch často využívam ultraľahkú nástrahu, okrem rotačky aj plantavku alebo marmyšku, ktorú treba k stanovišťu pstruhov dohodiť z bezpečnej vzdialenosti. Používam čo najjemnejšiu výbavu, jigový prút a vlasec s priemerom maximálne 0,12 milimetra. Vždy si dám záležať na tom, aby boli hody čo najdlhšie a najpresnejšie. Ak nemôžem ľahkú minirotačku dohodiť, využijem na jej dopravu silnejší prúd vody. Po nahodení ju nechám splavovať, potom ju zastavím, dopnem vlasec a začnem navíjať. Celý postup je podobný tomu, aký som opísal pri vobleroch. V období, keď sa pstruhy zdržujú v hlbších vodách a pri dne, nasadzujem preťažené rotačky. Aby mi ich silný prúd vody nevytláčal na hladinu, sklopím prút, pričom jeho špičku neraz ponorím do vody. Keď lovím v plytších úsekoch, nasadzujem ľahšie modely a špičku prúta nadvihnem. Rýchlosť navíjania prispôsobujem sile prúdu. Ak je silnejší, rotačku ťahám pomalšie, dokonca ju na určitý čas pristavím a nechám rotovať v jednom bode. Pritom ju striedavo podvihujem a zase spúšťam hlbšie. Potom pokračujem v navíjaní. Na opatrné pstruhy často zaberie aj to, ak rotačku po pristavení uvoľním, aby ju prúd strhol nižšie. Práve tento moment často podnieti predátora zaútočiť. Potom ju opäť stopnem, myknem špičkou prúta a pokračujem v navíjaní. Na otvorených pláňach lovím aj z brehu, aj z vody a snažím sa preloviť čo najväčší úsek z jedného miesta podobne, ako to robím na stojatých vodách. Najprv prelovím miesta pozdĺž brehu a neskôr nahadzujem aj ďalej tzv. vejárovitým spôsobom. Ak sa dá, prelovujem aj náprotivnú stranu, v prípade potreby vojdem do vody.

Z vody

Okolnosti ma neraz donútia zabrodiť aj pod stanovište pstruhov pri mojom brehu a potom sa posúvať ďalej po šírke toku. Tak môžem prelovovať aj miesta, ktoré sú z brehu nedostupné. Lov z vody má výhodu aj v tom, že sa môžem rozhodnúť, či budem postupovať po prúde alebo proti nemu, väčšinou však lovím proti prúdu. Pstruhy totiž majú nielen dobrý zrak, ale aj citlivé receptory v bočných čiarach. Pri brodení najskôr prelovujem najbližšie miesta a až potom sa posúvam proti prúdu. Najskôr nahadzujem proti toku. Ak nemám záber, prebrodím sa o niečo vyššie a nahadzujem kolmejšie smerom k brehu. Na pláňach býva prúd pomerne slabý a lovím na nich podobným spôsobom, ako na stojatých vodách. Po nahodení vediem rotačku stálym tempom s občasným myknutím špičkou prúta. Na niektorých menej prúdiacich úsekoch využívam malé rotačky, dokonca aj na lov lipňov. Malé nástrahy pripomínajú týmto rybám napadaný hmyz, ktorý s obľubou zbierajú aj ostatné druhy rýb. Napadlo ma to nielen vďaka pozorovaniu správania sa pstruhov a lipňov, ale aj niečomu inému.

„Šibanie hladiny"

Okrem prívlače je moja obľúbená disciplína lov na plávanú. A práve od viacerých pretekárov v plavačke som pred mnohými rokmi odpozoroval, ako chytajú na bič beličky. Všimol som si, že niektorí zvyknú pred nahodením udice s kostným červom či patentkou na háčiku viackrát po sebe vodu nástrahou „vyšibať". Imitujú tým moment dopadania mušiek do vody. Naozaj to funguje a drobné rybky to priláka na miesto lovu. Na túto fintu som si spomenul pri love pstruhov na hornom Hrone, keď som zazrel pstruhy a hlavne lipne, ako sa doslova pasú na muškách napadaných do vody. Stál som vo vode a naviazanú som mal maličkú rotačku. Vystretou rukou som zodvihol prút do najvyššej možnej polohy, druhou som povytiahol dlhý kus vlasca a rotačku spustil takmer na hladinu. V rýchlom slede po sebe som ňou začal švihať ako pri love belíc na bič. Potom som začal minirotačku priťahovať trhavými, skackavými pohybmi po hladine. Bolo to však na krátku vzdialenosť a hoci malé pstruhy a lipne po nej skákali, väčšie jedince som skôr odplašil. Rotačku som teda začal nahadzovať z väčšej vzdialenosti. Po nahodení som musel logicky rýchlo navíjať, čím nástrahe pribudol aj rotačný pohyb. Intenzita nahadzovania bola napriek tomu stále vysoká, lebo mi išlo o čo najviac čľupnutí nástrahy na hladinu. Práve táto kombinácia techník „bičovania" s ťahom - navíjaním sa za daných podmienok lovu ukázala ako účinná. Podobne sa na tento atypický lov dajú použiť aj malé plantavky a marmyšky. Lovu na ultraľahké nástrahy treba prispôsobiť náčinie. Najlepšie sa naň hodia citlivé prúty s dĺžkou do 2,7 metra a s maximálnou vrhacou záťažou do 13 gramov. Pri kratších prútoch zvolíme nižšiu gramáž. Vlasce by mali byť čo najtenšie, 0,10 - 0,12 mm. Po opatrnom zabrodení si vyberiem čo najvýhodnejšie miesto, z ktorého prešvihávam vodu hore aj dolu prúdom. Prút držím pri tejto atypickej technike lovu čo najvyššie. Keď sa mi podarí po ostražitom zabrodení vystačiť s minimálnymi pohybmi, pstruhy a lipne mávam na dosah. Aj keď mi táto technika priniesla už viacero úspechov, predsa len častejšie lovím klasickým spôsobom, či už dole, alebo hore prúdom.

Proti prúdu

Ak si situácia vyžaduje postupovať pri love hore prúdom, najmä na úsekoch, kde je nemožné loviť z brehu, používam techniku podobnú tej, čo sa uplatňuje pri love na voblery. Pri použití rotačky je to však náročnejšie, lebo tu práca nástrahy spočíva v rotačno-vibračnom pohybe. A udržať rotačku sťahovanú dolu prúdom v optimálnom pohybe je zložité, vyžaduje si to určité skúsenosti. S nástrahou treba byť v neustálom kontakte, čo si vyžaduje rýchle napínanie vlasca a vyrovnávanie vybočení zo stopy, regulovanie hĺbky ponoru pri prechodoch z plytkej do hlbokej vody a naopak. Po nahodení rýchlo myknem prútom a dopnem vlasec a snažím sa navíjanie zladiť so silou a smerom prúdu. Vyžaduje si to maximálne sústredenie. Keďže pstruhy sú najčastejšie obrátené hlavou proti prúdu, snažím sa nahadzovať nad ich stanovište alebo tesne vedľa neho. Neraz prídu zábery hneď po dopade alebo krátko po ňom, o niečo nižšie. Pstruhy sa za rotačkou rýchlo zvrtnú a razantne na ňu zaútočia. Treba byť preto vždy v strehu a vlasec mať čo najviac dopnutý, aby zásek sedel. Pri sťahovaní nástrahy je veľmi účinné, ak pri spodnom úseku lovného miesta mi rotačku unáša prúd toku do poloblúka. Práve pri tejto záverečnej fáze pstruh, ktorý dlhšie sleduje rotačku na ňu zaútočí.

Na stojatých vodách

Technika lovu pstruhov na rotačky na vodných nádržiach a hlbších stojatých úsekoch riek závisí najmä od toho, či lovím na povrchu, tesne pod ním, hlbšie v stĺpci, alebo nad dnom. Na stojatých vodách nemôžeme, samozrejme, využívať silu prúdu ani nástrahu splavovať a zastavovať. Na druhej strane však môžeme využiť ťažšie rotačky na lov v hĺbke a viesť nástrahu všetkými vrstvami vody. Pri love z brehu takisto prelovím najprv pobrežné partie, až potom tie vzdialenejšie. Ak sa pstruhy zdržiavajú v plytčinách či pri hladine, technika lovu je jednoznačná. Použijem klasický spôsob s pomerne rýchlym navíjaním so stredovým až horným držaním prúta. Občasné prerušenie navíjania či zmena jeho frekvencie sú limitované hĺbkou vody. Aj pri tejto technike sa snažím o zatraktívnenie chodu rotačky a tak aj pri nej mením smer pohybu nástrahy a občas pridávam šklbnutia špičkou prúta. Keď lovím v hlbších miestach, nechám po nahodení rotačku klesnúť na dno, sklopím prút do spodnej polohy, dopnem vlasec a navíjať začnem razantnejším trhnutím a niekoľkými rýchlejšími otočkami kľučkou navijaka. Ďalšie navíjanie občas preruším, nechám rotačku klesať na dno, po chvíľke ju opäť podvihnem, potiahnem a zasa nechám padať. Tento pohyb nástrahy striedam s plynulejším a rýchlejším navíjaním. Okrem horizontálneho chodu rotačky je veľmi účinná jej vertikálna rotácia pri stúpaní a hlavne klesaní, pri ktorom často prichádzajú zábery. Túto techniku využívam najmä v období, keď pstruhy nedokážem zaujať bežným spôsobom lovu. Neraz sa mi stalo, že aj pri love z brehu priplával pstruh až k brehu a ja som už nemal priestor na prívlač, takže som rotačku dvíhal z vody. Len čo som zazrel „stopnutého" pstruha, zostal som nehybne stáť, prút som vystrčil pred seba a začal rotačku spúšťať, podvihovať, natriasať a naozaj to zabralo – skočil po nej.

Plechy

Dnes už menej využívaná nástraha na lov pstruhov sú plechové plantavky. Uplatnia sa najmä na stojatých vodách, ale aj v mnohých úsekoch tokov. Dajú sa využiť na horizontálnu i vertikálnu prívlač a ich kombináciu. Veľká prednosť tejto nástrahy je jej charakteristický chod pri navíjaní, ako aj pri klesaní. Ide o takzvané plantanie, čo sa dá opísať ako kývavý pohyb zo strany na stranu. Ten je pri priamom a pravidelnom navíjaní síce dosť rovnomerný, ale dá sa zatraktívniť prerušovaním pohybu nástrahy. Konkrétna technika lovu dosť závisí od hĺbky vody a od toho, v ktorej vrstve vody sa pstruhy práve vyskytujú. Keď lovím v hlbších vodách a pstruhy sa zdržujú pri dne, nechám plantavku po nahodení úplne klesnúť, dopnem vlasec a začnem s navíjaním. Súčasne s prvými dvomi - tromi rýchlejšími otočkami cievky navijaka zdvihnem prút do hornej polohy, čím odlepím nástrahu od dna. Počas ďalšieho navíjania ju nechám opäť krátko klesať a celý postup takto viackrát opakujem. Tempo navíjania občas zrýchlim, pri klesaní však spomalím, respektíve na chvíľu preruším. Dbám na to, aby som o dno len nepatrne škrtol a neťahal po ňom sústavne plantavku. Občas ju na malú chvíľu potiahnem aj po dne skackavým spôsobom, podobne ako gumenú nástrahu, so súčasným zdvihnutím prúta a následným navíjaním. Robím to však o niečo rýchlejším tempom. Na zatraktívnenie pohybu plantavky pridávam myknutia špičkou prúta zospodu nahor. Pri klesaní nástrahy vzniká najdráždivejšie plantanie, ktoré pripomína list padajúci na dno alebo skôr poranenú, hynúcu rybku, ktorá bezvládne klesá na dno, z posledných síl sa snaží dostať z najhoršieho a plávať. Striedavo padá, stúpa a prevracia sa pri tom z boka na bok. A práve tento pohyb sa snažím napodobniť.

Lov v stĺpci

Keď lovím v strede stĺpca vody, postup je podobný, až na to, že plantavku nenechám dopadnúť na dno. Stopnem ju v požadovanej hĺbke a s pridvihnutou špičkou pokračujem v navíjaní, ktoré je v tomto prípade o niečo rýchlejšie.Hlavne menšie plantavky sa dajú dobre využiť aj pri love tesne pod hladinou a v plytkých vodách. Navíjanie je pritom rýchlejšie a plynulejšie a polohu prúta prispôsobujem hmotnosti nástrahy. Čím je ťažšia, tým musím držať prút vo vyššej polohe. Nástrahou napodobujeme rybiu mlaď, ktorá sa zdržuje tesne pod hladinou, snaží sa dostať cez prúd do bezpečia tíšin pri brehu alebo práve uniká pred predátorom. Pri prekonávaní silnejších prúdov musí malá rybka vyvinúť veľké úsilie, pričom jej pohyb je pri tom dosť chaotický a trhavý. Rybka kmitá v rýchlych intervaloch zo strany na stranu. Po prekonaní prúdu sa jej pohyb upokojí a vyrovná. Pri horizontálnom vedení plantavky sa sažím práve o imitáciu takéhoto pohybu.

Dúhak ulovený na plávajúci vobler „Anthrax"

Gumy

Je to asi pätnásť rokov, čo som začal venovať väčšiu pozornosť gumeným nástrahám, ktoré som spočiatku intenzívnejšie využíval najmä na lov zubáčov na kaprových vodách. O niekoľko rokov neskôr, keď som začínal s lovom pstruhov na Palcmanskej Maši, začal som ich skúšať aj tam. Príchodom ultraľahkej techniky sa sortiment gumených nástrah popri twisteroch a ripperoch rozšíril o nymfy, ráčiky, smáčiky, sépie, rôzne červy a larvy. To obohatilo možnosti lovu pstruhov, ale aj ostatných dravých rýb prakticky na všetkých typoch vôd vrátane malých potokov. Dnes si už ani neviem predstaviť, že by som ich niekedy nemal pribalené v prívlačovej výbave, či už idem loviť na nádrže, alebo na tečúce vody.

Správna farba

Odkedy sa venujem súťažnej prívlači a lovu pstruhov, zaobstaral som si množstvo rôznych typov týchto jedinečných nástrah a osvojil si rozličné techniky lovu. Niektoré z nich, napríklad larvy hmyzu, červy, húsenice, nymfy, drobné twistery a rippery, dokonca cielene a pomerne často využívam, osobitne koncom jesene a v zime, aj pri love kaprov a bielych rýb. Určené sú síce na prívlač nad dnom, no mnohé z nich, najmä tie menšie a ľahšie, sa dajú využiť aj na lov v stĺpci vody a dokonca na povrchový lov. Pri výbere nástrahy dôležitú úlohu zohráva aj správny výber farebného odtieňa. Do čistej vody a dobrých svetelných podmienok sa mi najviac osvedčili tmavšie a matnejšie farby: hnedá, čierna, sivá, biela (tzv. slonová kosť), matnozelená. Do mierne zakalenej vody a šera sú lepšie rozličné svetlé odtiene – žltý, oranžový, zelený, biely. Do takýchto podmienok sa veľmi hodia dipované gumené nástrahy s flitrovaním od firmy Berkley.

Techniky lovu

Menej skúseným rybárom by sa mohli zdať všetky gumené nástrahy rovnaké, no nie je to tak. Líšia sa v závislosti od stavby tela nástrahy, hmotnosti, pohybu, imitačných schopností, od typu vody a rôznych podmienok lovu. V praxi to znamená, že rôzne gumené nástrahy musíme viesť rôznymi spôsobmi. Lov na tokoch a lov na nádržiach má svoje špecifiká a odlišnosti. Predtým, ako sa rozhodneme pre niektorý typ konkrétnej nástrahy, mali by sme bližšie poznať charakteristické vlastnosti, ktoré podmieňujú jej použitie v konkrétnych podmienkach a najmä si osvojiť techniku lovu.

Na tokoch

Techniku lovu a voľbu konkrétnej nástrahy podriaďujem predovšetkým charakteru tokov. Závisí od toho, či je voda stojatá, prúdiaca, hlboká alebo plytká. Na menších tokoch využívam ultraľahkú techniku a najmenšie gumky, na väčších vodách nasadzujem aj väčšie a ťažšie typy, ktoré používam aj pri love zubáčov a šťúk. Na menších riekach je technika lovu v mnohom podobná tej, čo sa uplatňuje pri menších rotačkách, o čom som písal v predchádzajúcej časti. Aj pri nej rozhoduje, či lovím z brehu, alebo z vody, po prúde alebo proti prúdu. V prvom rade si vytipujem vhodné stanovište pod brehmi a v jeho blízkosti, kde sú pstruhy ukryté za rôznymi prekážkami. Výhoda je, ak sa môžem dostať nad takéto miesto a nepozorovane loviť ukrytý za vegetáciou. Usilujem sa čo najpresnejšie nahodiť nástrahu, pričom dbám aj na to, aby som pstruhy nevyplašil zbytočným pohybom. Niekedy po spustení či krátkom nahodení do vody nechám gumku pri otvorenej cievke navijaka unášať prúdom vody. Odvíjanie vlasca pritom kontrolujem druhou rukou. Ak mi ju prúd začne unášať nesprávnym smerom, na chvíľku vypúšťanie preruším, dopnem vlasec a zmenou polohy prúta ju nasmerujem do správnej stopy.

Aktívne vedenie

Pokiaľ sa dravce držia pri dne a prúd vody mi to umožňuje, sa hlavne pri love s gumkami usilujem o to, aby pri jej sťahovaní kopírovali reliéf dna. Ak je prúd vody silnejší, používam malé gumky a ľahšie jigy, držím prút so sklopenou špičkou, aby nástrahu nevytláčalo k hladine. Keď nástraha prepláva na rozhranie prúdov, do plytšej a pokojnejšej vody, dvíham špičku vyššie, aby som gumku trochu odlepil od dna. Na týchto miestach navíjanie trochu zrýchlim a pridám viacero zášklbov, pričom intervaly medzi nimi sú kratšie ako v samotných prúdoch. Snažím sa pritom viesť gumku podobne ako na vodných nádržiach, skackavým spôsobom. Pokiaľ je však prúd vody silnejší a situácia si vyžaduje viesť gumku nad dnom a používam trochu ťažší jig, pre jej optimálne splavovanie držím prút vo vrchnej polohe. Spravidla je to vtedy, keď lovím ďalej od brehu a nahadzujem smerom k náprotivnému brehu. Počas splavovania a súčasného navíjania pridávam krátke zášklby, no využívam najmä prúd vody, aby sa s gumkou pohrával a vlnil jej chvostíkom. Ak lovím v prúdoch, ktoré sú bližšie a ja stojím pri love nad ním, je často prospešné navíjanie občas prerušiť, odklopiť cievku a nechať gumku strhnúť o kúsok nižšie. Pri vypúšťaní aj sťahovaní nástrahy musím rátať s jej možným uviaznutím, hlavne pri použití ťažších jigov. Aj preto je potrebné byť s ňu v stálom kontakte. Následne pokračujem v navíjaní. Pristavenie nástrahy, jej popustenie, „znovunakopnutie", myknutie, zmena tempa navíjania alebo horizontálneho, či vertikálneho smeru vedenia nástrahy často býva spúšťačom útoku dravca na korisť. Platí to aj pri ostatných druhoch nástrah - vobleroch, rotačkách či plantavkách.

Na vodných nádržiach

Techniky lovu sú sčasti podobné lovu v hlbších a menej prúdiacich úsekoch tokov, ale v mnohom sa líšia. Na nádržiach lovím najčastejšie z brehu a podľa potreby aj zabrodený z vody. Čln využívam len na väčších priehradách. V prítokových častiach vodných nádrží často využívam aj techniky, ktoré sú charakteristické pre toky. Na rozdiel od nich však môžem na stojatých vodách lepšie využiť hlbinný spôsob lovu, vertikálnu prívlač, často kombinovanú s horizontálnou. S niektorými typmi gumových nástrah môžem prelovovať nielen rôzne vrstvy v stĺpci vody, ale aj viesť ich tesne pod hladinou. Vyžaduje si to však osobitnú techniku lovu, na ktorú sa najviac hodia nymfy a o ktorých bude reč samostatne. Gumené nástrahy používam pri love pstruhov i ostatných dravcov podobným spôsobom z brehu aj z člna.

Z brehu

Po nahodení nechám nástrahu klesnúť na vytipovanom mieste až na dno, dopnem vlasec a po niekoľkých sekundách začnem navíjať. Po viacerých skúsenostiach, keď som mal zábery tesne po nahodení nástrahy, pri jej klesaní ku dnu, napínam vlasec už od tohto okamihu a snažím sa byť s nástrahou v neustálom kontakte. Pri love v revíroch, kde sa pravidelne vysadzujú a granulami kŕmia pstruhy, najskôr aplikujem na gumku niektorú z aróm, ako je patentka, ryba, rak, mušľa alebo napríklad vysokoúčinný „carp killer", ktorý sa používa pri love kaprov. Po nahodení aromatizovanej nástrahy a klesnutí na dno ju nechám bez pohybu dlhší čas, asi 10 až 20 sekúnd. Samozrejme, tento čas využijem na dopnutie vlasca, aby som bol v priamom kontakte s nástrahou. Potom pridám niekoľko krátkych myknutí špičkou prúta pomocou zápästia, ktoré opakujem v nepravidelných intervaloch po 3 až 7 sekundách s následným sťahovaním nástrahy a napnutím vlasca. Špičku prúta pritom dvíham zo spodnej polohy až po hornú. Potom ho sklopím, naviniem vlasec a celý postup opakujem. Ak sú dravce hladné, zábery nedajú na seba dlho čakať. Najmä ak nemajú dostatok prirodzenej potravy a rybej mlade. Nie vždy však táto technika zaberie. Pri prívlači o úspechu rozhoduje nielen správna voľba nástrahy a techniky lovu. Neraz je to nejaká zmena alebo finta, ktorou dravca prekvapíme a podnietime na útok. Dôležitá je preto flexibilita, schopnosť prispôsobiť sa premenlivým podmienkam. Pomôcť môže zmena lovného miesta, výmena nástrahy, techniky lovu alebo tvorivá kombinácia viacerých techník.

Z člna

Lov z člna má osobitne na veľkých vodných plochách výhodu v tom, že sa dostanem aj na inak nedostupné lovné miesta a môžem lepšie uplatniť hlbinné vertikálne techniky, na ktoré sa výborne hodia práve gumené nástrahy. Výhoda je aj možnosť prelovenia viacerých dlhších úsekov pri prívlači nad dnom, kopírujúc reliéf dna. Striedavo pri tejto technike využívam dva varianty. Pri prvom nástrahu nahodím čo najďalej, nechám ju klesnúť na dno a následne ju začnem priťahovať postupným, skackavým spôsobom ako pri love z brehu. Musím však rátať s rôznymi uhlami sťahovania nástrahy a tomu prispôsobiť polohu prúta. Pri druhom variante nástrahu nahodím, nechám ju klesnúť na dno, člnom odveslujem čo najďalej a začnem navíjať. Výhoda tohto variantu je, že takto naraz prelovím väčšiu vzdialenosť a bez rušivého chodu člna.

Vertikálna prívlač

Pri nej využívam na prekabátenie dravca dráždivý efekt nástrahy pri jej klesaní a stúpaní, ktorý zvýrazňujem natriasaním. Po klesnutí nástrahy na dno alebo do zvolenej hĺbky ju začnem priťahovať, pridám niekoľkých po sebe nasledujúcich myknutí špičkou prúta a pokračujem v navíjaní. V určitom momente však priťahovanie preruším a nechám gumku opäť klesať na dno. Robím to, samozrejme, pri odklopenej cievke navijaka, pričom odvíjanie vlasca kontrolujem pridŕžaním medzi prstami. Aj pri tomto spôsobe je dôležité byť s nástrahou v neustálom kontakte. Celý postup viackrát opakujem, pričom prelovujem rôzne vrstvy vodného stĺpca. Na túto techniku lovu sa okrem gumených nástrah hodia najmä plantavky. Pri nich využívam efekt tzv. padajúceho lista, o ktorom som sa zmienil v predchádzajúcej časti. Ďalšia technika, ktorú využívam pri love z člna, ako aj z brehu, je povrchový lov. Popri vobleroch či strímeroch sa pri ňom veľmi dobre uplatnia aj gumené nymfy.

Mapovanie dna

Ak nemám na menej rozľahlých vodných plochách naporúdzi sonar ani čln, zistím si pred lovom hĺbku vody a prípadné prekážky na dne aj z brehu pomocou plavačkovej výbavy. Používam na to dlhý matchový alebo bolonský prút, väčší štíhly plavák, v hlbších vodách kĺzavý, jedno priebežné olovko – torpilu alebo špeciálne olovko so štipcom. Vytipované miesto prehodím a postupne doň plavák priťahujem. Kto je trochu zručnejší v love rýb na plavák, tomu zmeranie hĺbky nemôže robiť najmenší problém. Uberaním a pridaním výšky ponoru sa dá pomerne presne zistiť hĺbka daného miesta. Prekážky na dne a v stĺpci lokalizujem ako zavadenie olovka pri navíjaní zostavy. Zmerať približnú hĺbku vody, ale aj zmapovať prekážky či klesania dna možno aj olovnicou alebo ťažším jigom bez plaváka. Ľahko zistíme, ako hlboko padne záťaž za sekundu. Keď ju nahodím na dané miesto, stačí rátať sekundy až po dopadnutie na dno a vynásobiť to hĺbkou klesania za sekundu.

Robo Fülöp