V predchádzajúcej časti seriálu sme predstavovanie gumených nástrah na lov prívlačou ukončili tým, že dnes bude reč aj o nymfách a smáčikoch. Ešte predtým si však veľmi stručne priblížime techniku lovu oveľa známejšími nástrahami, twistermi a rippermi. Obe tieto nástrahy patria medzi prívlačiarmi k najobľúbenejším. Najčastejšie sa používajú na vodných nádržiach a hlbších úsekoch tokov, tie najmenšie aj v plytčinách.

Twister a ripper

Vyrábajú sa z rôznych gumených materiálov a silikónu. Vyznačujú sa osobitým tvarom tela a ohybnosťou chvostíkov, ktoré sú najdôležitejším atribútom ich práce počas lovu. Vďaka týmto vlastnostiam a správnej technike lovu ľahko dosiahneme dráždivý vlnito-vibračný pohyb. Ten sa prejaví od prvých okamihov navíjania týchto nástrah. To, ako s nimi a ostatnými „gumkáčmi" narábam, som uviedol vo všeobecnej časti o technike lovu na tokoch a nádržiach. Musíme si pri tom uvedomiť, aký druh potenciálnej potravy loveného dravca má nástraha napodobňovať. V prípade twistera ide o červa s pridaným chvostíkom, ktorý má rôzne tvary – môže byť celistvý, lomený, vytočený dohora, alebo aj okolo osi. Ripper je napodobenina rybky, ktorá má na konci svojský chvostík, iný ako ostatné gumkáče. Najviac sa mi osvedčili tzv. kopytá a modely s lomenými chvostíkmi. Banjo má na rozdiel od rippera twisterový chvostík a zvýraznené plutvy. Na ich správny chod používam jigové háčiky s primerane dlhými ramienkami, pričom ich napichujem tak, aby oblúk s hrotom vychádzal minimálne v polovičke telíčka alebo tesne za ním.

Veľký dúhak ulovený na twister

Nymfa

Po twisteroch a ripperoch bola nymfa tretí druh spomedzi gumených nástrah, ktoré som si zaobstaral špeciálne na lov pstruhov. Po viacročných skúsenostiach môžem skonštatovať, že nymfa sa stala a doteraz je pre mňa top nástraha medzi gumami na lov pstruhov. Ľahké a štíhle telíčko nymfy s párom dlhých tykadiel a jedným väčším, s tromi pármi malých nožičiek ju predurčuje na použitie v stojatých až mierne prúdiacich vodách. Rôzne podmienky a neraz nevypočitateľné správanie pstruhov ma nútia používať rôzne techniky lovu. Nymfa patrí z tohto hľadiska medzi maximálne univerzálne nástrahy. Rovnako ako ostatné jigové nástrahy, aj nymfa sa používa prevažne pri love na dne a tesne nad ním. Techniku lovu, ktorú používam pri spodovej prívlači, som opísal vo všeobecnej časti. Lov s nymfou je však špecifický a vyžaduje si trochu odlišnú a jemnejšiu prácu ako s twistermi či rippermi. Pri pomalom ťahu a prerušovanom navíjaní s pridaním dvoch až troch myknutí špičkou prúta zdola nahor pomocou zápästia dosiahnem dráždivý vláčny, vlnitý pohyb, ktorý je s inou nástrahou nenapodobiteľný. Vďaka jemnosti a vláčnosti však možno nymfu výborne využiť aj na lov v rozličných vrstvách vodného stĺpca, a dokonca aj pri love na hladine. Vyžaduje si to však použitie čo najjemnejšej zostavy, jigového prúta s citlivou špičkou (pri love na väčšiu vzdialenosť používam 2,6-metrový s vrhacou záťažou 4 až 13 gramov), vlasca s priemerom maximálne 0,12 milimetra a jigového háčika s hmotnosťou 0,6 až 1 gram. Háčik musí byť čo najtenší a jeho oblúk s hrotom by mal byť umiestnený tesne za hlavovou časťou. Na rozdiel od ostatných gumených nástrah, nymfa sa napichuje od zadku smerom k hlave. Na bezchybný chod každej gumenej nástrahy je veľmi dôležité jej správne napichnutie, aby jej pohyb nebol obmedzený. V záujme čo najjemnejšej práce tejto ľahučkej nástrahy je vhodné rovnako ako pri ostatných „miniatúrach" použiť háčiky bez záťaže, prípadne treba zvoliť také typy, čo majú namiesto olovenej hlavičky ľahkú plastovú alebo keramickú. Ak však chcem s takto odľahčenou nástrahou dohodiť aj do väčších vzdialeností, použijem prídavné olovko, tzv. brok, ktorý umiestnim na vlasec napevno asi 60 až 80 centimetrov pred ňou. Takto zostrojenú zostavu využívam rovnako na spodovú aj povrchovú prívlač. Po nahodení nymfy trhnem prútom, dopnem vlasec a so zdvihnutou špičkou ju začnem ťahať. Tempo navíjania je citeľne rýchlejšie ako pri inej technike. Keď som začínal používať nymfy, skúšal som pridávať k navíjaniu myknutia nástrahou a meniť rýchlosť navíjania, no časom sa mi potvrdilo, že v tomto prípade je prospešnejší skôr plynulý ťah ako prerušovaný či pomalý. Pri takomto vláčení je výhoda, keď zafúka bočný vietor a nástrahu unáša preč od brehu. Nymfa je počas ťahu vystretá, no jej vlnitý pohyb je dokonalý. Pripomína rybiu mlaď, ktorú po hladine unáša vietor či prúd vody a ona sa všemožne snaží dostať do bezpečia.

Dúhak a žltooranžová nymfa

Smáčik

Je takmer verná napodobenina rybej mlade, ktorá má svoj charakteristický, tak trochu nekoordinovaný až chaotický trhavý pohyb, hlavne pri prekonávaní prúdov. Aj preto si práca s touto nástrahou vyžaduje trochu inú techniku lovu. Keďže rybia mlaď sa najčastejšie vyskytuje v pobrežných partiách schovaná za rôznymi prekážkami, ako sú balvany, konáre, ovísajúce kry a podobne, nymfy nájdu uplatnenie najmä na takýchto miestach. Ide pri tom o lov na dne a tesne nad ním, najmä na kratšie vzdialenosti. Technika lovu si pri použití tejto nástrahy vyžaduje určité skúsenosti a rovnako ako v prípade lovu na nymfy treba použiť jemnú jigovú zostavu, osobitne ak lovíme na menšie nástrahy, a perfektnú prácu zápästím.

Ako na to?

Po vytipovaní predpokladaného miesta výskytu pstruhov, ostriežov či iných dravcov začnem s lovom. Na stojatých vodách používam jigy s čo najmenšou gramážou a často aj špeciálne háčiky s ľahkou umelohmotnou hlavičkou. Dôležité je, aby bol háčik napichnutý tesne za hlavou, takže nebráni prirodzenému pohybu silikónovej rybičky. Po nahodení nechám smáčik klesnúť ku dnu, sklopím prút, dopnem vlasec a nástrahu začnem priťahovať. Najprv sú to jedno až dve krátke myknutia špičkou prúta s využitím práce zápästia, za ktorými nasleduje zopár otočiek cievky a dopnutie vlasca. Tento postup opakujem niekoľkokrát za sebou v rôznych časových intervaloch, dve až štyri sekundy. Pripomína to pohyb zranenej či v smrteľných kŕčoch sa zvíjajúcej rybky, ktorá klesá ku dnu a všemožne sa snaží dostať vyššie a do bezpečia. Smáčik má štíhle dlhé telíčko s ohybným chvostíkom, ktorý pri práci zatraktívňuje jeho chod. V závislosti od hĺbky vody, ale aj hmotnosti háčika s nástrahou mením polohu prúta. Pri ľahších jigových háčikoch je poloha skôr dolná, pri ťažších je špička prúta vyššie. Ak táto technika lovu nezaberie, vyskúšam ďalšiu. Ide o rýchlejšie a plynulejšie ťahanie nástrahy tesne nad dnom. Aj tu je však prospešné myknutie špičkou a občasné prerušenie ťahu na jednu až dve sekundy. Keď lovím v tesnej blízkosti brehu, častejšie využívam vertikálnu prívlač a jej kombináciu s horizontálnou. Na horizontálne vedenie nástrahy viac využívam pohyby prútom z jednej strany na druhú s minimálnym navíjaním. Pri tomto spôsobe lovu mám odvinutý väčší kus vlasca a pri nahadzovaní i sťahovaní nástrahy využívam aj druhú ruku, v ktorej držím vlasec. Takto zacítim aj tie najjemnejšie zábery malých či väčších, no hlavne opatrných rýb.

Smáčiky

Imitácie bezstavovcov

            Ostatné drobné napodobeniny prirodzenej potravy pstruhov, ostriežov či jalcov, ako sú ráčiky, cvrčky, žubrienky, červy, pijavice, patentky, pandravy, húsenice a podobne, sú neraz neodolateľná maškrta aj pre kapry a biele ryby. Uplatnenie nájdu hlavne na stojatých a mierne prúdivých úsekoch, kde je nedostatok rybej mlade. Môžu to byť miesta pod splavmi, pobrežné partie s porastom, z ktorého padá do vody hmyz, s mierne členitým dnom, s kameňmi a balvanmi, okolie vodnej vegetácie s predpokladaným výskytom drobných vodných živočíchov a podobne. Uvedené nástrahy využívam najmä na spodovú prívlač. Technika lovu je podobná ako pri nymfe. Po nahodení minigumky na vyhliadnuté miesto dopnem vlasec a niekoľko sekúnd ju nechám ležať na dne. Ešte pred nahodením ju však nadipujem niektorou z aróm, o ktorých som sa už zmienil. Často príde záber ešte predtým, ako začnem navíjať. Okrem vizuálneho efektu vernej napodobeniny drobnej potravy pstruhov je dôležitý a často rozhodujúci práve pachový efekt. Po tejto počiatočnej fáze začnem gumku poťahovať po dne s pridaním dvoch až troch krátkych trhavých pohybov špičkou prúta s následným dovinutím a napnutím vlasca. Tu je obzvlášť potrebná dokonalá práca zápästím, ktorú som spomenul aj pri ostatných gumkách.

Medzi jednotlivými potiahnutiami nechám gumku 2 až 3 sekundy bez pohybu a následne pokračujem v love. Poloha prúta je pritom stredová až spodná. Veľmi prospešné je striedanie horizontálnej polohy prúta zo strany na stranu. Používam pri tom čo možno najjemnejšiu zostavu, akú som opísal pri nymfe. To platí aj o háčikoch, až na to, že na drobné červíky, pijavice a larvy často používam marmyšky alebo malé háčiky s plastovými aj volfrámovými hlavičkami.

Ostatné drobné napodobeniny prirodzenej potravy pstruhov, ostriežov či jalcov, ako sú ráčiky, cvrčky, žubrienky, červy, pijavice, patentky, pandravy, húsenice a podobne, sú neraz neodolateľná maškrta aj pre kapry a biele ryby. Uplatnenie nájdu hlavne na stojatých a mierne prúdivých úsekoch, kde je nedostatok rybej mlade. Môžu to byť miesta pod splavmi, pobrežné partie s porastom, z ktorého padá do vody hmyz, s mierne členitým dnom, s kameňmi a balvanmi, okolie vodnej vegetácie s predpokladaným výskytom drobných vodných živočíchov a podobne. Uvedené nástrahy využívam najmä na spodovú prívlač. Technika lovu je podobná ako pri nymfe. Po nahodení minigumky na vyhliadnuté miesto dopnem vlasec a niekoľko sekúnd ju nechám ležať na dne. Ešte pred nahodením ju však nadipujem niektorou z aróm, o ktorých som sa už zmienil. Často príde záber ešte predtým, ako začnem navíjať. Okrem vizuálneho efektu vernej napodobeniny drobnej potravy pstruhov je dôležitý a často rozhodujúci práve pachový efekt. Po tejto počiatočnej fáze začnem gumku poťahovať po dne s pridaním dvoch až troch krátkych trhavých pohybov špičkou prúta s následným dovinutím a napnutím vlasca. Tu je obzvlášť potrebná dokonalá práca zápästím, ktorú som spomenul aj pri ostatných gumkách. Medzi jednotlivými potiahnutiami nechám gumku 2 až 3 sekundy bez pohybu a následne pokračujem v love. Poloha prúta je pritom stredová až spodná. Veľmi prospešné je striedanie horizontálnej polohy prúta zo strany na stranu. Používam pri tom čo možno najjemnejšiu zostavu, akú som opísal pri nymfe. To platí aj o háčikoch, až na to, že na drobné červíky, pijavice a larvy často používam marmyšky alebo malé háčiky s plastovými aj volfrámovými hlavičkami.

Nová mikronástraha od Maroša Vagaského - Vagasky Picasso

Marmyška

Po vobleroch, blyskáčoch, rotačkách a rozličných gumkáčoch si tentoraz priblížime vlastnosti špecifickej skupiny prívlačových nástrah, ktorú tvoria marmyšky. Atypické a mnohým rybárom doteraz málo známe marmyšky pochádzajúce z Ruska som pôvodne používal len na prívlačiarskych pretekoch na lov ostriežov, jalcov či podustiev. Dajú sa ňou imitovať drobné vodné živočíchy, rybia mlaď, hmyz, teda obľúbená potrava salmonoidov. Práve vďaka súťažnej prívlači som sa pred deviatimi rokmi dostal k využívaniu tejto zaujímavej nástrahy aj v pstruhových revíroch. Hodí sa najmä na lov v plytkých vodách, stojatých alebo mierne tečúcich. Marmyška je veľmi účinná osobitne v období, keď sú pstruhy príliš prieberčivé, opatrné a uprednostňujú uvedenú drobnú potravu. Ostatné umelé nástrahy v tomo období doslova ignorujú. Na zvýraznenie dráždivosti nikdy nezabudnem na háčik napichnúť malý, 5-milimetrový kúsok imitácie patentky od Berkleya, ktorú natiahnem na rameno háčika. Dva či tri kúsky dlhé 7 až 10 milimetrov napichnem na oblúčik háčika. Osvedčilo sa mi aj použite končatín z poškodenej nymfy. Podobne to robím aj pri malých jigových háčikoch, na ne však napichujem kúsky z chvostov minitwisterov. Takto pripravenú marmyšku zatraktívňujem rovnako ako v prípade gumených nástrah vhodnou arómou, najčastejšie patentkovým sprayom Bombix od Sensasu. Tak ako pri jigoch či rotačkách volím aj v prípade marmyšiek odtiene v závislosti od priezračnosti vody a svetelných podmienok. Prevláda olovený, zlatý, strieborný a medený odtieň. V arzenáli mám aj marmyšky s rôznofarebnými hlavičkami a imitácie chrobáčikov. Ak pri love práve nemáte k dispozícii správny odtieň, pomôže vode odolná fixka, ktorou sa dá hlavička podľa potreby prefarbiť, rovnako ako pri použití rotačiek a plantaviek. Ja však mávam pre istotu vždy dostatočný počet mininástrah všetkých odtieňov, ktoré používam najčastejšie a ktoré sa mi najviac osvedčili. Mikronástrahy, ako sú marmyšky či drobné gumky, priväzujem priamo na vlasec. Často však používam aj malé karabínky s obratlíkmi, najmä na pretekoch, keď často striedam rôzne druhy nástrah a nechcem sa zdržovať preväzovaním. Vo výbave mám viacero nadväzcov s dĺžkou 20 až 40 centimetrov, ktoré majú samozrejme o niečo menšie priemery ako kmeňový vlasec. Na ich jednom konci je naviazaná marmyška, na druhom je vyhotovená slučka, ktorá slúži na uchytenie ku karabinke. Nadväzce navíjam na kostričku, na ich uskladnenie používam aj špeciálne ploché púzdro na doklady so samostatnými odkladacími stranami. Naozaj nezaberú veľa miesta v prívlačovej výbave.

Ak pstruhy zberajú drobné živočíchy či lovia rybiu mlaď vyhrievajúcu sa na plytčinách nádrží alebo tokov, marmyšku nahadzujem k stanovišťu pstruhov z čo najväčšej vzdialenosti. Zdvihnem prút do hornej polohy a následne začnem nástrahu trhaným spôsobom pomocou zápästia priťahovať. Snažím sa, aby kopírovala dno a skackala po ňom a tesne nad ním. Po dvoch až troch myknutiach špičkou prúta nasledujú krátke otočky kľukou navijaka, približne dve otočenia cievky. Prút pritom na stojatých a mierne tečúcich vodách dvíham zospodu hore, v prúdiacej vode z jednej strany na druhú, pričom je prút maximálne sklopený. Po niekoľkých opakovaniach tohto postupu nechám nástrahu dve až tri sekundy bez pohybu. Takto postupujem až do vytiahnutia nástrahy. Pri tejto technike si často pomáham aj druhou rukou, ktorou pridržiavam povytiahnutý vlasec a marmyšku trhaným spôsobom popoťahujem. Uvoľnený vlasec naviniem a postup opakujem. Týmto vylepšením dosahujem ešte citlivejší kontakt s nástrahou a registrujem tie najjemnejšie „ťukance", ktoré inak aj jemná špička prúta zaznamená len nepatrne a neraz ich ani nepostrehnem. Keď lovím na tokoch a mám problém nahodiť ultraľahkú marmyšku z bezpečného miesta dostatočne ďaleko, využívam prúd vody na jej splavenie na zvolené miesto. V prúdiacej vode popoťahovanie neraz preruším a občas odklopím kladinku navijak a nechám marmyšku strhnúť o niečo nižšie. Až potom pokračujem v navíjaní. Prúd vody sa vie s marmyškou pohrať ako s rybou mlaďou, ktorá sa cezeň usiluje dostať do úkrytov či pokojnejších úsekov. V hlbších vodách alebo pri love z člna využívam marmyšku často aj na vertikálnu prívlač, keď nástrahu nechávam prepadnúť až na dno a postupným natriasaním a navíjaním ju priťahujem k hladine. V niektorých vrstvách vodného stĺpca ju opäť nechám chvíľu klesať ku dnu a potom ju znovu priťahujem k hladine.

Marmyšky a patentka

Podobne ako malé rotačky dajú sa aj marmyšky využiť na lov pstruhov, ale napríklad aj lipňov a iných dravých i nedravých rýb na hladine. Technika lovu je pritom pri oboch nástrahách trochu podobná, ale má aj zásadné odlišnosti. Je to spôsobené najmä tým, že marmyške nemôžeme pridať rotačný pohyb, ako je to v prípade ťahanej rotačky. Na oklamanie pstruhov však rovnako využívam pri oboch nástrahách zvukový a vizuálny efekt spôsobený „bičovaním" hladiny, ako som to opísal v inej časti seriálu o prívlači. V prípade marmyšky navyše pridávam skackavé popoťahovanie po hladine so zdvihnutou špičkou prúta. Ide už o spomenutú imitáciu hmyzu, ktorý spadol do vody usiluje sa z nej vyslobodiť. Na imitovanie pohybu rybej mlade ťahám nástrahu plynulejšie a pridávam občasné krátke zášklby. Navíjanie zvyknem občas prerušiť a nechávam ju na chvíľku prepadnúť o niečo hlbšie, potom pokračujem v opísanom spôsobe lovu. Pre hladinový lov je často prospešné, keď ľahučkú marmyšku unáša bočný vietor podobne, ako v prípade hladinového lovu s nymfou. Pstruh v domnení, že mu uniká chutná muška či iný hmyz, za ňou neraz doslova vystrelí. Prút pri tom držím v maximálne hornej polohe a nástrahu nechávam silou vetra takmer vytrhávať z vody. Veľmi dôležité je pri tom sledovať unášanú nástrahu a najmä vlasec, ktorý je v tomto prípade signalizátorom záberu. V dôsledku oblúka vytvoreného na vlasci sa v tomto prípade záber neprenáša na špičku prúta, ako je to pri iných technikách a nástrahách. Práve preto musím byť vždy v strehu a mať s rybou vizuálny kontakt. Záber treba zaregistrovať včas a na eliminovanie oblúka na vlasci razantne zaseknúť.

Náčinie

Marmyška, ako je zrejmé z predchádzajúcich riadkov, si vyžaduje osobitnú techniku lovu, ktorou je natriasanie kombinované s popoťahovaním, a to si vyžaduje použitie čo najjemnejšej zostavy. Používam vlasce priemeru 0,10 (0,12) milimetra a dlhší jigový prút s citlivou špičkou. Na vodných nádržiach a väčších tokoch je to 2,6-metrový prút so vrhacou záťažou 4 až 13 gramov. Na menších tokoch používam kratšie prúty (do 2,25 m) s maximálne 7 gramovou vrhacou záťažou a citlivou špičkou.

Bobina

Tak ako marmyška, rovnako aj bobina patrí do skupiny tých najmenších a najľahších nástrah, aké na lov dravých rýb používam. Je to malá ultraľahká nástraha väčšinou guľatého tvaru, vyrobená z rôznych umelohmotných materiálov, napríklad molitanu, ktorá je "vyzbrojená" jednoháčikom s očkom. K týmto nástrahám som sa dostal asi pred zhruba dvanástimi rokmi. Používam ich väčšinou na hĺbkový lov na vodných nádržiach s pomocou olovka alebo potápavého sbirolina, od ktorého bobinu umiestňujem do takej vzdialenosti, v akej chcem, aby sa vznášala nad dnom v závislosti od podmienok lovu. V spojení s plávajúcim nosičom, ktorým je sbirolino alebo "bublina", ju využívam aj na hladinový lov vo väčších vzdialenostiach. V oboch prípadoch používam nadväzce rôznych dĺžok, od 50 do 110 centimetrov, ktoré majú menší priemer ako kmeňový vlasec. Namiesto zháňania týchto atypických nástrah som sa radšej pustil do ich výroby. V niektorých rybárskych predajniach je dostatočný výber vhodných materiálov, ktoré sú síce určené skôr pre vyznavačov iných techník lovu, muškárov, ale aj kaprárov, no mne sa hodili aj na výrobu bobín.

Pstruh dúhový 57 cm z VN Palcmanská Maša

Kúpil som si háčiky s dlhším ramienkom, muškársku súpravu molitanových guľatiniek v rozličných farbách, ktoré som nakrájal na malé valčeky a pustil som sa do výroby. Telíčko som pripevnil k vrchnej časti ramienka tesne pod očkom. Na pripevnenie som použil tenkú krajčírsku niť a vodotesný lak na ochranu viazania. Na zatraktívnenie nástrahy aplikujem na bobiny rôzne arómy a predovšetkým prilepujem pomerne realistickú napodobeninu očí. Nie sú to síce „umelecké skvosty", ale dostatočne účinné! V začiatkoch som veľa o love touto nástrahou odpozoroval od českých prívlačiarov, najmä pri pohárových pretekoch na vodných nádržiach. Práve vďaka použitiu bobín boli viackrát oveľa úspešnejší ako ostatní pretekári. Pstruhy neraz nereagovali na žiadnu inú nástrahu tak dobre, ako práve na túto. Vtedy som si zaumienil, že ju musím mať. Urobil som veľmi dobre, lebo mi neraz priniesla úspechy, a to nielen na pretekoch. Odvtedy bobiny nikdy nechýbajú v mojej výbave.

Bobinu využívam na tečúcich vodách najmä po dažďoch, keď stúpa hladina a pstruhy striehnu za prekážkami na potravu, ktorú im prináša prúd. Býva to aj v obdobiach, keď silný vietor strháva do vody hmyz. Nadväzec s bobinou pripnem na karabínku s obratlíkom naviazaným na kmeňový vlasec. V plytkej vode pridávam na kmeňový vlasec nad karabínkou len malý brok. Nástrahu nahodím a nechám ju unášať dolu prúdom. Dbám na to, aby som bol s nástrahou v neustálom kontakte. Často ju pristavím a trhavými pohybmi pritiahnem o 50 až 100 centimetrov hore prúdom a opätovne popustím o niekoľko metrov nižšie, až po predpokladanú dolnú hranicu loviska miesta. Potom nástrahu pomaly popoťahujem proti prúdu. Celý postup viackrát opakujem. Ak je voda hlbšia a prúd silnejší, pridávam väčšiu záťaž, ktorú umiestnim na kmeňový vlasec nad karabínku. Keď chcem bobinu navyše ponoriť a viesť v určitej vrstve vodného stĺpca, pripnem na nadväzec olovený brok primeranej hmotnosti.

Častejšie ako na tečúcich vodách využívam bobiny na "stojákoch", a to tak pri love na dne, ako aj v rozličných vrstvách vodného stĺpca. Pracovnú hĺbku pritom viem meniť dĺžkou nadväzca, ale napríklad aj použitím vznášajúceho sa (polopotápavého - semisinking) sbirolina. Keďže pri love z brehu na veľké vzdialenosti často využívam ako nosič nástrahy práve sbirolino, priblížim vám techniku lovu a zostavu, ktorú pri tom používam.Technika lovu závisí nielen od použitého typu nosiča, ale predovšetkým od druhu nástrahy. Pri zostave s olovkom aj so sbirolinom dodržiavam dve zásady. Po prvé, osobitne pri ťažšej záťaži nahadzujem tak, aby som prudkým švihom nespôsobil odtrhnutie kmeňového vlasca pri koncovom očku (vrchnú zarážku nepoužívam). Po druhé, hneď po dopadnutí zostavy s nástrahou do vody trhnem prútom v kolmej polohe, aby som zamedzil jej prípadnému zamotaniu a čo najskôr napol vlasec. Následne pridám niekoľko rýchlych otočiek kľukou navijaka.

Pri použití bobiny ide o to, dosiahnuť kombináciu horizontálneho, ale aj vertikálneho pohybu, no najmä musíme docieliť je pozvoľné nadnášanie. Pri hĺbkovej prívlači s použitím sbira alebo olovka mením rýchlosť navíjania častejšie, lebo pri silnejšom ťahu dostanem bobinu bližšie ku dnu - v prípade potreby pred ňu pripevním malý brok. Naopak, pri pomalšom navíjaní stúpa bobina vyššie, až po hranicu, ktorá je limitovaná dĺžkou nadväzca. Pri povrchovom love ju často ťahám preušovaným spôsobom tak, aby zaujala dravca ako rybka alebo väčší hmyz, ktorý je zranený, má nekoordinované pohyby a snaží sa uniknúť pred predátorom. Občas tento pohyb nástrahy nahradím na malú chvíľu plynulejším ťahom. Samozrejme, pri použití iných nástrah, najmä voblerov sa navyše dá dosiahnuť agresívnejší sínusoidný pohyb než v prípade bobín.

V predajniach rybárskych potrieb dostať sbiroliná rozličných tvarov, veľkostí a gramáží. Na povrchový lov a na lov v stĺpci používam model v tvare predĺženej slzy s vodiacou trubičkou. Potrebná je pre kmeňový vlasec pri nahadzovaní a najmä pri vedení nástrahy. Naopak, na lov v hĺbke sú vhodnejšie modely bez anténky. Oceníme ich najmä v prípade prekážok na dne, ale aj v stĺpci, či na povrchu, pretože sa tak ľahko nezachytia o prekážky a vodný porast ako sbiroliná s anténkou. Aj preto je sbirolino výhodnejšie ako napríklad olovká. Iným typom v mojej výbave je univerzálne sbirolino značky Quantum, ktoré možno vďaka pozdĺžnej drážke a odnímateľnej vodiacej trubičke kedykoľvek nahradiť iným modelom, respektíve ľahšou alebo ťažšou verziou. Okrem toho existujú dvojdielne typy, ktorých gramáž sa reguluje pridaním väčšieho či menšieho množstva vody. To zaručuje ich univerzálnosť na lov do rôznych vzdialeností. Ak sa pstruhy presunú bližšie k brehu, odlejem z vody, čím zmenším záťaž a zmiernim rušivý efekt pri dopade sbirolina na hladinu.

Zostava

Lov so sbirolinom si vyžaduje špeciálnu techniku lovu, pri ktorej treba používať prúty dlhé 2,4 až 3 metre. Vrhacia záťaž musí byť prispôsobená gramáži sbirolina a nástrahy. Špeciálnu zostavu tvorí kmeňový vlasec priemeru 0,14 až 0,22 milimetra, na ktorý navlečiem sbirolino zaistené zarážkou, a koncová zostava. Tá pozostáva z monofilného nadväzca s priemerom 0,12 až 0,18 milimetra a s dĺžkou 90 až 110 centimetrov. Na jednom konci urobím slučku, ktorá slúži na prichytenie ku kmeňovému vlascu. Na druhej strane priviažem obrtlík s karabínkou, čo umožňuje rýchlu výmenu nástrahy. Ako zarážku sbirolina a zároveň príchytku pre koncovú zostavu používam karabínku s obrtlíkom. Vzhľadom na riziko skrúcania vlasca odporúčam naviazať viacobratlíkovú karabínku. Medzi ňu a sbirolino umiestňujem špeciálny gumený korálik, ktorý funguje ako tlmič nárazov. Tie by totiž mohli poškodiť uzol pri nahadzovaní a zasekávaní. Niektorí rybári osadzujú špeciálnu gumenú alebo silikónovú zarážku aj na kmeňový vlasec nad sbirolinom, aby sbirolino pri nahadzovaní neudieralo do koncového očka. Takúto zarážku odporúčam osobitne začínajúcim prívlačiarom. Správnou technikou nahadzovania však možno riziko poškodenia koncového očka bez problémov vylúčiť.

Jeden z dolných úsekov Čierneho Váhu

Strímre

Tieto jedinečné nástrahy na lov pstruhov (ale aj ostatných dravcov) uvádzam v rámci môjho seriálu o prívlači nie náhodou na poslednom mieste. Väčšiu pozornosť som im totiž začal venovať len pred niekoľkými rokmi. Dlho som si myslel, že sú určené len pre muškárov, nevediac ako skvelo sa dajú využiť aj na prívlač. Sú to „chlpaté potvorky", ktoré okrem múch a hmyzu imitujú hlavne rybky, myši a rôzne červy. Vyrábajú sa z rôznych „chlpatých materiálov", v rôznych farebných vyhotoveniach a veľkostiach. Osadené sú na špeciálnych háčikoch (vrátane jigových či tungstémových), ktoré sú opatrené viacerými typmi hlavičiek, slúžiacich ako záťaž ale aj ako napodobnina hlavičky rybky, hmyzu, či iných drobných živočíchov. Pred mnohými rokmi mi otec daroval okrúhlu škatuľku, v ktorej boli vtedy pre mňa prečudesné nástrahy. Háčiky boli opatrené malými keramickými hlavičkami s falošnými očami a perím všakovakých farebných odtieňov. Považoval som ich vtedy za jeden z druhov strímrov. Až po dlhom čase, keď som ich vytiahol s úmyslom vyskúšať na lov pstruhov, som si uvedomil, že to nie je klasický strímer ale skôr akási bobina s pierkami. Až od tohto okamihu som sa začal viac zaujímať aj o strímre a zakúpil prvé kusy. Dlho som ich nasadzoval skôr sporadicky a chytil nane len niekoľko menších dúhákov a ostriežov. Až v posledných rokoch som tejto nástrahe začal venovať intenzívnejšie a pustil som sa dokonca do výroby. Zadovážil som si háčiky s dlhším ramienkom, pierka z papagája (Rozela pestrá), kohúta, bažanta a rôzne bavlnky a nite (červené, žlté, čierne, hnedé, zlaté, strieborné), ktoré som si zakúpil v galantérke. Za vznik a vývoj strímrov môžeme ďakovať samozrejme priekopníkom muškárskeho športu a výroby. Vďaka nim sa táto nástraha rozšírila z lososových riek aj na ostatné typy vôd a dokonca si našla prívržencov aj medzi vláčkármi. Tým sa rozšírilo nie len druhové spektrum rýb lovených na strímer ale aj škála rôznych typov a farebných vzorov. Na lov pstruhov (ostriežov a jalcov) používam menšie až stredneveľké strímre v rozličných farbách podľa daných podmienok lovu, ako som to opísal napríklad u voblerov alebo gumiek.

Mnoho som odpozoroval od skúsených vláčkárov ale aj muškárov, ktorí uprednostňujú práve túto nástrahu obzvlášť pri love pstruhov. Pred použitím konkrétneho strímra si vždy pred lovom uvedomím, ktorého živočícha imituje a ten sa ako vo vode správa, či už v nej žije alebo do nej spadol. Modely napodobňujúce rybku, majú predĺžené ochlpenie, ktoré sa po jeho namočení a spojení vlákien (srsti či pierok) premení v celistvé vlnité telíčko. Niečo podobné, no v menšom a štíhlejšom prevedení je to podobné aj u červov. Iné je to samozrejme pri modeloch hmyzu či myší. Sú na výzor baculatejšie a pre ich použitie je účinná trochu iná technika lovu, nakoľko je ich pohyb vo vode predsa len odlišný od rybiek. Na tokoch nechávam strímer splavovať po prúde a so zdvihnutou špičkou ho pomalým navíjaním a trhavými pohybmi priťahujem k sebe. Rýchlosť navíjana je závislá na sile prúdu. Čím je prúd silnejší, o to ťahám srtímer pomalšie a naopak, v mierne prúdivej až stojatej vode ho zvyknem ťahať rýchlejšie a tempo navíjania meniť. Pri love na tokoch zvyknem navyše splavovanú nástrahu občas pribrzdiť potiahnuť o kúsok vyššie a následne vypustiť nišžšie. Podstatné je ale hodnoverné splavovanie, pozdĺžny ale aj priečny ťah cez prúd a imitácia správania sa živočícha. Pri použití „chlpatých rybiek" využívam ich tvar a vláčnosť pre imitáciu rybky, ktorá má pri prekonávaní prúdov vlnito-kývavý pohyb a posúva sa cez neho často postupným a prerušovaným plávaním. Iné je to samozrejme pri útoku predátora, keď sa rybka snaží čo najrýchlejšie dostať do bezpečia. No a práve tieto pohyby pridávam u týchto modelov navyše. Pri hmyze a ostatných typoch tejto nástrahy je to okrem jej splavovania a priťahovania je účinné aj občasné „nakopnutie" - myknutie a natriasanie. Obeť predátora, ktorá padne do vody sa nenecháva len tak splavovať ale sa snaží z nej čím skôr dostať a preto sú pohybu neraz chaotické a „skackavé". Myši alebo iné drobné zvieratká, ktoré sa ocitnú vo vode sa snažia čo najrýchlešie preplávať do bezpečia a vyliezť na breh. Ich pohyb je na hladine vody pritom omnoho rýchlejší a aj preto ho pridávam pri použití ich umelých napodobnenín. Ak je prúd trochu silnejší, hĺbka väčšia, strímer príliž ľahký a pstruhy nechcú ísť na hladinu, pridávam cca 30 - 40 cm pred neho olovený broček. Ak je naopak trochu ťažší a chcem ho ťahať po hladine, pridávam malý korok alebo polystyrénovú guličku. Prípadný posun pri ťahu zaisťujem kúskom špáratka.

Pri love na VN samozrejme neviem využiť techniku lovu splavovaním ale na druhej strane ich viem rovnako využiť pre povrchový aj spodový lov z brehu aj člna. Pokiaľ lovím hlavne z brehu a pstruhy sú príliž ďaleko, kvôli dosiahnutiu dlhých hodov využívam ako nosič nástrahy sbiro, podobne ako pri vobleroch a bobinách. Strímre sa výborne hodia aj pre troling, hlavne keď pstruhy zbierajú z hladiny väčší hmyz. Technika lovu je u tejto nástrahy odlišná nie len v závisloti na charaktere vody ale aj podľa toho, či sa jedná o napodbneninu hmyzu, myši či rybky.

V poslednej časti nášho seriálu vám poradím s výberom vhodnej výbavy a opíšem moje najpoužívanejšie zostavy pre rôzne techniky a podmienky lovu.

Robo Fülöp